Ohlásila sa vám daňová kontrola?

Daňová kontrola je zložitý proces, ktorý má zákonom stanovené presné pravidlá. Kontrolované subjekty majú voči daňovému kontrolórovi stanovené tak práva, ako aj povinnosti. Je len na daňových subjektoch, aby svoje práva (hoci oklieštené) aj náležite uplatňovali, pretože správca dane svoje práva určite využije.

Koľko rokov dozadu môže správca dane kontrolovať?

Daňový poriadok a ani hmotnoprávne prepisy túto lehotu priamo nestanovujú. Podľa § 69 ods. 1 daňového poriadku „ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, nemožno vyrubiť daň ani rozdiel dane po uplynutí piatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo v ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie“. Obdobne aj daňový preplatok nemožno vrátiť po zániku práva vyrubiť daň alebo rozdiel dane.

Keďže po uplynutí stanovenej lehoty nemožno vyrubiť daň (rozdiel dane) ani vrátiť daňový preplatok, z toho dôvodu prípadná daňová kontrola nemá zmysel, a preto sa nevykonáva.

Podľa § 16 ods. 5 daňového poriadku však vyplýva, že ak daňový subjekt podá dodatočné daňové priznanie v posledný rok lehoty na vyrubenie dane, táto lehota sa predĺži a uplynie v nasledujúcom kalendárnom roku posledným dňom mesiaca, ktorý sa svojím označením zhoduje s mesiacom, v ktorom bolo podané posledné dodatočné daňové priznanie; v tejto predĺženej lehote daňový subjekt nemôže podať dodatočné daňové priznanie.

Je potrebné si tiež uvedomiť, že 5-ročná lehota na zánik práva vyrubiť daň začína plynúť od konca roka, v ktorom daňový subjekt podal daňové priznanie, čiže vlastne od 1. januára nasledujúceho roka.

Miesto vykonávania daňovej kontroly – § 44 ods. 2 daňového poriadku

S učením miesta výkonu daňovej kontroly spravidla začína prvý vážny spor so správcom dane, ktorý sa potom ťahá celou kontrolou. Podľa § 44 ods. 2 daňového poriadku „daňová kontrola sa vykonáva u daňového subjektu alebo na mieste, kde to účel kontroly vyžaduje“.

Zákon teda jednoznačne predpokladá, že kontrola sa vykonáva:

1. primárne, t. j. v prvom rade u daňového subjektu alebo
2. v prípade, že si to účel kontroly vyžaduje, má byť vykonávaná na mieste, kde je to „účelné“.

Je potrebné zdôrazniť, že toto ustanovenie nemá napr. text, že „daňová kontrola sa vykonáva na daňovom úrade alebo u daňového subjektu alebo na mieste, kde to účel kontroly vyžaduje“.

Z uvedeného vyplýva, že kontrola sa spravidla má vykonávať u daňového subjektu, t. j. tam, kde má kontrolovaný subjekt sídlo, prevádzkareň, miesto podnikania. To znamená, že napr. kontrola vyžiadaných dokladov by sa nemala vykonávať na daňovom úrade, čo zamestnanci daňového úradu v rozpore s daňovým poriadkom s obľubou robia.

Ako som už uviedol, zákon síce pripúšťa, že kontrola sa môže vykonávať na mieste, kde to účel kontroly vyžaduje, teda nie u daňového subjektu, ale to neznamená, že zákonodarca týmto miestom myslel a priori daňový úrad, čo sa snažím vysvetliť ďalej.

Účelom daňovej kontroly je zistiť alebo overiť skutočnosti a údaje rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie hmot­noprávnych daňových predpisov. Inak povedané, účelom daňovej kontroly je overiť pravdivosť a úplnosť podaného daňového priznania podľa účtovnej evidencie a prvotných dokladov daňovníka, aby daň bola odvedená do štátneho rozpočtu v správnej výške. Keďže daňová kontrola sa vykonáva na základe účtovnej evidencie či prvotných dokladov, vzhľadom na to, že tieto materiály sa nenachádzajú na daňovom úrade, ale spravidla u daňového subjektu, potom účel kontroly vyžaduje, aby táto primárne bola vykonávaná u daňového subjektu.

Daňový poriadok počíta s tým, že doklady daňovníka sa nemusia nachádzať tam, kde má sídlo, prevádzkareň, miesto podnikania.

Článok je uvedený v skrátenom znení. Prečítajte si celé znenie: Ohlásila sa vám daňová kontrola?

Obsah:

I. Úvod

II. Právna úprava

II.1 Zásady, ktorými sa musí riadiť daňový úrad pri kontrole

III. Daňová kontrola – § 44 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z

III.1 Koľko rokov dozadu môže správca dane kontrolovať?

III.2 Počet daňových kontrol vykonávaných daňovými orgánmi

III.3 Miesto vykonávania daňovej kontroly – § 44 ods. 2 daňového poriadku

III.4 Spôsob začatia daňovej kontroly – § 46 ods. 1 a 3 daňového poriadku

III.5 Rozšírenie daňovej kontroly – § 46 ods. 4 daňového poriadku

III.6 Doklady, ktoré je daňovník povinný predložiť na kontrolu – § 45 ods. 2 písm. d) daňového poriadku

III.7 Priebeh daňovej kontroly – § 46 daňového poriadku

III.8 Povinnosti daňového subjektu pri daňovej kontrole – § 45 ods. 2 daňového poriadku

III.9 Práva daňového subjektu pri daňovej kontrole – § 45 ods. 1 daňového poriadku

III.10 Námietka zaujatosti – § 60 ods. 8 daňového poriadku

III.11 Lehota na vykonanie daňovej kontroly – § 46 ods. 10 daňového poriadku

III.12 Ukončenie daňovej kontroly – § 46 ods. 8 a 9 daňového poriadku

IV. Určenie dane podľa pomôcok – § 48 daňového poriadku

V. Výsledok daňovej kontroly – rozhodnutie – § 63 a § 68 daňového poriadku

V.1 Odvolanie voči rozhodnutiu o vyrubení dane – § 72 až § 78 daňového poriadku

V.2 Postup prvostupňového orgánu – § 73 daňového poriadku

V.3 Postup odvolacieho orgánu – § 74 daňového poriadku

V.4 Počet a spôsob vybavenia odvolaní proti rozhodnutiam

VI. Záver

Vzor č. 1: Oznámenie o nemožnosti začať daňovú kontrolu v deň uvedený v oznámení o začatí kontroly (§ 46 ods. 1 daňového poriadku)

Vzor č. 2: Vyjadrenie k protokolu o daňovej kontrole (§ 46 ods. 8 daňového poriadku)