Pozor na krátenie stravného, základnú náhradu, auto, vreckové

Oprávnená osoba v organizácii by mala byť povinná sledovať opatrenia týkajúce sa úprav súm stravného, resp. základnej náhrady na použitie motorového vozidla. Uvádzame preto najdôležitejšie problematické oblasti, s ktorými sa pri vyúčtovaní cestovných náhrad môžete v praxi stretnúť:

a) Štandardné krátenie stravného z hodnoty 9,80 € pri bezodplatne poskytnutej strave na pracovnej ceste

(nejde o znížené stravné uvedené v bode A)

V praxi sa občas mylne účtovníci domnievajú, že základňa na krátenie stravy príslušným % je zo 6,30 €, resp. 4,20 € (z náhrady prináležiacej podľa času stráveného na pracovnej ceste).

Nasledovná tabuľka uvádza spôsob výpočtu nároku na stravné (je možné ju použiť ako príklad výpočtu aj v internej smernici).

 Krátenie stravného za bezplatne poskytnuté raňajky predstavuje 2,45 €, za obed 3,92 €, za večeru 3,43 € z celkovej sumy stravného stanoveného MPSVaR SR.

b) Základná náhrada – 0,183 €

Základná náhrada (zahŕňajúca amortizáciu, drobné opravy, údržbu, poplatky za umývanie, povinné zmluvné poistenie, havarijné poistenie) sa zvýši o 15 % pri použití prívesu.

V praxi sa zamestnávateľ mylne domnieva, že od 1. 1. 2015 sa aj na zamestnancov vzťahuje skúmanie, či auto, ktoré im neposkytol zamestnávateľ a ktoré použijú na pracovnú cestu, je ich vlastné, resp. či bolo predtým u nich zaradené v obchodnom majetku (ak sú i podnikateľmi).

Je nutné upozorniť, že na základnú náhradu by nemala nárok len fyzická osoba ako podnikateľ (s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov), a to za predpokladu, ak by mala v minulosti vlastné auto zahrnuté v obchodnom majetku [bližšie § 19 ods. 2 písm. e) zákona o dani z príjmov]. Zamestnaná fyzická osoba (i keď mimo pracovného pomeru vykonáva živnosť) je vo vzťahu k spoločnosti zamestnancom vyslaným na pracovnú cestu zamestnávateľom, a teda spadá pod náhrady podľa § 7 zákona o cestovných náhradách, nie podľa § 19 ods. 2 písm. e) zákona o dani z príjmov.

c) Auto iné ako zamestnávateľa

V prílohe internej smernice si určite vzor dohody o použití motorového vozidla zamestnanca (neskúma sa už, kto je zapísaný ako držiteľ vozidla v technickom preukaze). Ak máte ešte prílohu k internej smernici „Čestné prehlásenie k vyúčtovaní náhrady za použitie vlastného motorového vozidla“, táto stratila svoju opodstatnenosť vypustením podmienky vlastníctva auta pri platení dane z motorových vozidiel zamestnávateľom.

d) Vreckové a iné fakultatívne náhrady v internej smernici

Vreckové zamestnávateľ môže poskytnúť (§ 14 zákona o cestovných náhradách), ale nemusí. Ide o fakultatívnu náhradu. Ak je v internej smernici stanovené, že má naň zamestnanec právo (vo výške do 40 %), je daňovým výdavkom zamestnávateľa, ale zdaniteľným príjmom zamestnanca. Upozorňujeme, že toto % sa počíta z nárokovateľného stravného v závislosti od dĺžky trvania zahraničnej pracovnej cesty, nie zo sumy po krátení napríklad raňajok (resp. obeda, večere), ak ich mal zamestnanec bezplatne poskytnuté. Vreckové sa nezaokrúhľuje.

Ostatné dobrovoľné náhrady stanovené zákonom, ktoré zamestnávateľ môže poskytnúť, sa vždy zdania zamestnancovi (t. j. ide o rovnaký princíp ako pri vreckovom), pričom s účinnosťou od 1. 1. 2015 sa považujú tieto náklady zamestnávateľa za daňovo uznané (pozri bod C tohto príspevku).

Záver

Interná smernica Cestovné náhrady je dôležitý predpis deklarujúci práva a povinnosti zamestnancov. Všetci zainteresovaní vo vnútri firmy by mali byť s ním oboznámení, pretože upravuje a stanovuje pravidlá, výpočty, okruh zamestnancov podľa činností, ktorým budú cestovné náhrady poskytované, ale i bližšie konkretizuje cestovné náhrady vrátane termínov predkladania vyúčtovania cestovných príkazov. 

Článok je uvedený v skrátenom znení. Celé znenie článku, aktualizovanú internú smernicu k cestovným náhradám po zmenách platných od 1. 3. 2015 a aktualizovaný komentár k zákonu o cestovných náhradách nájdete zverejnené v súvisiacich dokumentoch.

Autor: Bc. Nadežda Cígerová