Zmeny v cestovných náhradách od 1. 3. 2015

Zákon č. 14/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, v článku II novelizuje zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov.

Cieľom všetkých týchto zmien vykonaných v zákone o cestovných náhradách a v Zákonníku práce je riešiť problém vyplácania zamestnancov cez cestovné náhrady za fiktívne pracovné cesty (namiesto porovnateľnej mzdy) počas trvania dočasného pridelenia.

Zákon o cestovných náhradách, okrem zmien týkajúcich sa dočasne pridelených zamestnancov, súčasne upravil mieru krátenia stravného pri pracovnej ceste (tuzemskej aj zahraničnej) u zamestnancov, ktorým častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania.

I. Zmeny vykonané v Zákonníku práce, ktoré nadväzne vyvolali aj zmenu v zákone o cestovných náhradách

1. Definícia užívateľského zamestnávateľa – § 40 ods. 10 Zákonníka práce

Zákonník práce v novom ustanovení zaviedol definíciu užívateľského zamestnávateľa, ktorá sa ďalej používa v Zákonníku práce, a to hlavne v § 58 až § 58b.

Užívateľský zamestnávateľ na účely Zákonníka práce je právnická osoba alebo fyzická osoba, ku ktorej zamestnávateľ alebo agentúra dočasného zamestnávania podľa osobitného predpisu (zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti v znení neskorších predpisov) dočasne pridelí na výkon práce zamestnanca v pracovnom pomere.

Nadväzne na definíciu užívateľského zamestnávateľa v § 40 ods. 10 Zákonníka práce sa v § 1 ods. 1 zákona o cestovných náhradách zaviedla legislatívna skratka „užívateľský zamestnávateľ“ pre „fyzickú osobu alebo právnickú osobu“, ku ktorej môže byť zamestnanec dočasne pridelený na výkon práce.

2. Vyslanie na pracovnú cestu počas dočasného pridelenia – § 57 ods. 2 Zákonníka práce

Nový odsek 2 § 57 Zákonníka práce mení kompetenciu zamestnávateľa alebo agentúry dočasného zamestnávania vo vzťahu k možnosti vyslať na pracovnú cestu (tuzemskú alebo zahraničnú) dočasne prideleného zamestnanca počas jeho dočasného pridelenia k užívateľskému zamestnávateľovi.

Dočasne prideleného zamestnanca môže počas jeho dočasného pridelenia k užívateľskému zamestnávateľovi vyslať na pracovnú cestu len užívateľský zamestnávateľ; mimo obdobia dočasného pridelenia na pracovnú cestu zamestnanca môže vyslať zamestnávateľ alebo agentúra dočasného zamestnávania. Uvedenou zmenou sa zabráni uskutočňovaniu fiktívnych pracovných ciest dočasne pridelených zamestnancov agentúrami dočasného zamestnávania a poskytovaniu cestovných náhrad namiesto porovnateľnej mzdy.

Na účely vyslania na pracovnú cestu a následne na povinnosť určiť podmienky pracovnej cesty (vydanie príkazu na pracovnú cestu) sa užívateľský zamestnávateľ považuje za zamestnávateľa dočasne prideleného zamestnanca.

Je potrebné upozorniť na to, že počas dočasného pridelenia naďalej zostáva zamestnávateľom dočasne prideleného zamestnanca zamestnávateľ, ktorý zamestnanca dočasne pridelil, alebo agentúra dočasného zamestnávania (na účely iných ustanovení Zákonníka práce, napr. na účely náhrady škody) a iba na účely vyslania na pracovnú cestu počas jeho dočasného pridelenia sa za zamestnávateľa dočasne prideleného zamestnanca považuje užívateľský zamestnávateľ.

Z uvedeného vyplýva, že vo väzbe na možnosť/právo vyslať na pracovnú cestu je potrebné rozlišovať:

• Obdobie pred dočasným pridelením zamestnanca – na pracovnú cestu v tomto čase môže zamestnanca vyslať iba agentúra dočasného zamestnávania (napr. za účelom školenia pred dočasným pridelením) alebo zamestnávateľ (napr. za účelom školenia pred dočasným pridelením, za účelom výkonu práce).
• Obdobie dočasného pridelenia – dočasne prideleného zamestnanca podľa § 57 ods. 2 Zákonníka práce môže na pracovnú cestu vyslať iba užívateľský zamestnávateľ (na pracovnú cestu ho nemôže počas dočasného pridelenia vyslať agentúra dočasného zamestnávania ani zamestnávateľ, ktorý ho dočasne pridelil, pretože na účely vyslania na pracovnú cestu počas dočasného pridelenia sa za zamestnávateľa považuje užívateľský zamestnávateľ). Pri vyslaní na pracovnú cestu dočasne prideleného zamestnanca užívateľským zamestnávateľom je potrebné dodržiavať aj ustanovenie § 57 ods. 1 Zákonníka práce, ktorý vyžaduje súhlas zamestnanca s vyslaním na pracovnú cestu pri presne vymedzených pracovných cestách; uvedené sa vzťahuje aj na dočasne prideleného zamestnanca vo vzťahu k užívateľskému zamestnávateľovi, ktorý sa považuje na tento účel za zamestnávateľa dočasne prideleného zamestnanca.
• Obdobie po skončení dočasného pridelenia – na pracovnú cestu v tomto čase môže zamestnanca vyslať iba agentúra dočasného zamestnávania (napr. za účelom školenia v súvislosti s ďalším dočasným pridelením) alebo zamestnávateľ (napr. za účelom výkonu práce).

Článok je uvedený v skrátenom znení. Celé znenie článku k zmenám v zákone o cestovných náhradách od 1. marca 2015 nájdete zverejnené v súvisiacich dokumentoch.

Autor: Ing. Ľuboslava Minková