Dátum publikácie:16. 7. 2014
Účtovaním odpisu záväzku do výnosov je zrejmé, že sa tieto stanú súčasťou daňového základu.
Naopak, nesúladom možno nazvať situáciu, keď záväzok v účtovníctve ostáva, keďže nenastali relevantné skutočnosti pre jeho účtovný odpis, odtok finančných prostriedkov nenastal, t. j. k jeho úhrade nedošlo. Z pohľadu daňového v tejto chvíli dochádza k určitej daňovej „výhode“, ktorej oprávnenosť je otázna, a preto si neuhradený záväzok daňovník musí zdaniť.
Pre ilustráciu, zdanenie neuhradených záväzkov (alebo ich častí) bolo zakotvené už aj v zákone o dani z príjmov platnom do 31. 12. 2009, konkrétne v § 17 odseku 29.
Predmetom zdanenia boli neuhradené záväzky splatné od roku 1998 až do roku 2006 (za viacročné obdobie), ktoré sa do základu dane mali zahrnúť v rokoch 2008 a 2009 v pomere 50 % rovnomerne. Pre ostatné záväzky sa prijala testovacia časová hranica 36 mesiacov v znení zákona s účinnosťou od 1. januára 2008, ktorá sa vzťahovala na tie záväzky, ktorých 36-mesačná doba po ich platnosti uplynula 31. decembra 2007.
Rovnako sa mali zahrnúť do základu dane rovnomerne počas dvoch najbližších zdaňovacích období, a to najneskôr do konca roka 2009.
Kým pre zdaňovacie obdobie minulého roku, t. j. 2013, stále platil pre zdanenie neuhradených záväzkov vyššie spomínaný časový test 36 mesiacov, t. j. do základu dane vstúpili neuhradené záväzky alebo ich časti splatné do 31. decembra 2010, počnúc 1. januárom 2014 bude postup prísnejší.
Novela zákona o dani z príjmov teda od 1. januára 2014 sprísnila zdanenie neuhradených záväzkov, a to ich postupným zahrnovaním do základu dane počnúc rokom 2014, kedy sa k 31. 12. 2014 zdania záväzky splatné do konca roka 2011, záväzky splatné do konca roka 2012, ako aj záväzky splatné do konca roka 2013.
Znenie § 17 odseku 27 ZDP s účinnosťou od 1. januára 2014
Daňovník, ktorý zisťuje základ dane podľa § 17 odseku 1 písmen b) a c), t. j. vychádza z výsledku hospodárenia zisteného v systéme podvojného účtovníctva, upraví základ dane o výšku záväzku prislúchajúceho k výdavku (nákladu), ktorý je podľa § 19 daňovým výdavkom, a to aj k výdavku (nákladu) prislúchajúcemu k odpisovanému a neodpisovanému majetku, zásobám, finančnému majetku a inému majetku, pri ktorom vzniká výdavok (náklad) pri jeho zaradení alebo vyradení zo spotreby alebo z používania, alebo k neuhradenej časti takéhoto záväzku, ako aj o výšku záväzku účtovaného ako zníženie výnosu (príjmu) tak, aby zvýšenie základu dane, ak od dohodnutej lehoty splatnosti záväzku, ktorú na účely tohto ustanovenia nie je možné predĺžiť, uplynula doba dlhšia ako:
- 360 dní, predstavovalo v úhrne najmenej 20 % menovitej hodnoty záväzku alebo jeho nesplatenej časti,
- 720 dní, predstavovalo v úhrne najmenej 50 % menovitej hodnoty záväzku alebo jeho nesplatenej časti,
- 1 080 dní, predstavovalo v úhrne najmenej 100 % menovitej hodnoty záväzku alebo jeho nesplatenej časti.
Jednoduchšie povedané, k 31. 12. 2014 si daňovník zvýši základ dane o:
- 100 % neuhradených záväzkov splatných najneskôr k 31. 12. 2011 (po splatnosti viac ako 1 080 dní);
- 50 % neuhradených záväzkov splatných najneskôr k 31. 12. 2012 (po splatnosti viac ako 720 dní) a tiež
- 20 % neuhradených záväzkov splatných najneskôr k 31. 12. 2013 až do 4. 1. 2014 (po splatnosti viac ako 360 dní).
Nadväzne § 17 odsek 32 uvádza, že daňovník po zvýšení základu dane si môže základ dane znížiť, a to ak:
- dôjde k úhrade predmetného záväzku alebo jeho časti, a to v tom období, v ktorom bol uhradený, alebo
- dôjde k premlčaniu alebo zániku záväzku, a to o výšku zaúčtovaného výnosu, a to v tom období, v ktorom sa o tomto výnose z titulu premlčania alebo zániku účtuje.
Do pozornosti treba dať niektoré účtovné súvislosti:
- Kedy sa výdavok stane aj nákladom, ktorý vplýva na účtovný výsledok hospodárenia a následne na daňový základ? Pri nákupe služieb súčasne so zaúčtovaním faktúry ako spotreba zhmotnenej práce do nákladov podľa druhu (predpokladám službu súvisiacu s podnikateľskou činnosťou, t. j. aj daňový náklad); pri nákupe zásob ich spotrebou; pri nákupe dlhodobého majetku po zaradení a zaúčtovaní odpisov.
- Testovanie nielen neuhradených záväzkov, ale aj ich častí – väzba na saldo záväzkov so sledovaním priebežných platieb; Obchodný zákonník v novele z roku 2013 stanovil maximálnu lehotu splatnosti faktúry (vrátane inej výzvy dodávateľa podobnej povahy), ktorou sa požaduje splnenie záväzku.
- Vyčlenenie dane z pridanej hodnoty z výšky záväzku – účtovanie o dani z pridanej hodnote je nákladovo neúčinné (opäť predpoklad platiteľa DPH); osobitné vysporiadanie so správcom dane.
- Časový test vo väzbe na staré ustanovenie zákona – aplikovanie platného ustanovenia v závislosti od doby po splatnosti záväzkov.
- Záväzok účtovaný ako zníženie výnosu – zrejme zriedkavejší výskyt, ale vecná podstata zníženého výnosu a jeho dosahu na výsledok hospodárenia je identická ako pri vzniku nákladu.
Článok je uvedený v skrátenom znení. Celé znenie článku nájdete zverejnené v súvisiacich dokumentoch.
Autor: Ing. Mária Cvečková
Súvisiace príklady z praxe
Súvisiace komentované ustanovenia
Súvisiace právne predpisy ZZ SR