Daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2013

1.1 Zmeny pri výpočte dane spôsobené novelami ZDP z roku 2012

Novely prinášajúce zmeny, ktoré sa týkajú príjmov fyzických osôb, nadobudli účinnosť zväčša 1. 1. 2013 a (okrem troch výnimiek) neovplyvňovali zdaňovanie týchto príjmov dosiahnutých v roku 2012, ale až v roku 2013.

Zmeny pri výpočte dane po prvý raz za rok 2013 spôsobili najmä tieto dve novely ZDP:

• zákon č. 252/2012 Z. z. (zavedenie novej nezdaniteľnej časti základu dane vo forme preukázateľne zaplatených dobrovoľných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie v presne vymedzenej maximálnej výške – po prvý raz sa uplatňuje práve pri zdanení príjmov za rok 2013),
• zákon č. 395/2012 Z. z. s účinnosťou od 1. 1. 2013 – z tejto novely vyplynulo veľa zmien, pričom po prvý raz sa pri zdanení príjmov za rok 2013 uplatňujú najmä tieto (v ďalšom texte sa nimi ešte budeme zaoberať):
  • obmedzenie možnosti uplatnenia percentuálnych (paušálnych) výdavkov v maximálnej výške 5 040 € ročne, resp. 420 € mesačne,
  • zrušenie možnosti odpočítavania paušálnych výdavkov od príjmov z prenájmu nehnuteľností,
  • zmeny pri zdaňovaní autorských honorárov,
  • zavedenie progresívneho zdaňovania príjmov fyzických osôb s použitím dvoch sadzieb dane (19 % a 25 %) a osobitnej sadzby dane vo výške 5 % pre vybraných ústavných činiteľov,
  • špecifická úprava zdanenia podielov na zisku vykázanom za zdaňovacie obdobia do 31. decembra 2003 a vyplácaných len v roku 2013 (od 1. januára 2013 najneskôr do 31. decembra 2013),
  • obmedzenie možností uplatnenia nezdaniteľnej časti základu dane na manželku (manžela), ktorá žije s daňovníkom v spoločnej domácnosti, len v určených prípadoch, ak sa stará o maloleté dieťa do troch (za určených podmienok do šiestich) rokov jeho veku alebo poberá príspevok na opatrovanie, alebo je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie na úrade práce, resp. je zdravotne postihnutá alebo sa považuje za občana s ťažkým zdravotným postihnutím,
  • obmedzenie možnosti uplatnenia daňového bonusu len v prípade dosahovania aktívnych príjmov (aspoň v ustanovenej výške), takže na príjmy z prenájmu sa už neprihliada.

1.2 Zmeny pri výpočte dane spôsobené novelami ZDP z roku 2013

Národná rada SR v roku 2013 schválila štyri novely ZDP, poslednú z nich dňa 3. decembra 2013. Zákonom č. 318/2013 Z. z., ktorý nadobúda účinnosť dňa 1. 1. 2014, sa zavádza nová nezdaniteľná časť základu dane vo forme príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie do výšky 180 € ročne za ustanovených podmienok, pričom podľa prechodného ustanovenia § 52z ZDP k úpravám účinným od 1. januára 2014 sa ustanovenia § 11 ods. 10 až 13 ZDP v znení účinnom od 1. januára 2014 použijú po prvýkrát pri vykonaní ročného zúčtovania a pri podávaní hlásenia až za zdaňovacie obdobie 2014 a pri podaní daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2014.

Teraz sa opäť sústredíme len na to, ktoré zo zmien spôsobených novelami schválenými v roku 2013 majú vplyv na výšku dane za rok 2013:

• zákonom č. 135/2013 Z. z. sa menilo zdaňovanie výnosov z dlhopisov a pokladničných poukážok,
• zákonom č. 463/2013 Z. z. zo dňa 3. decembra 2013 bolo zmenených, resp. doplnených veľa ustanovení ZDP, pričom na daň za rok 2013 majú vplyv len tieto zmeny (v podstate procesného charakteru):
• zvýšenie minimálnej sumy dane na úhradu z 3,32 € na 5 € podľa § 46, rovnaká zmena sa týka daňového nedoplatku vyplývajúceho z ročného zúčtovania podľa § 38 ods. 7 a § 40 ods. 5 ZDP,
• daň (celoročná) sa neplatí, ak nepresiahne 17 € (nie 16,60 €) – § 46a,
• podiel – 2, resp. 3 % – zaplatenej dane – je v prípade fyzickej osoby najmenej 3 € (v prípade právnickej osoby najmenej 8 €),
• v zmysle § 52za ods. 4 sa akceptuje pri vykonaní ročného zúčtovania, ale aj pri podaní daňového priznania tiež také potvrdenie podľa § 39 ods. 5 ZDP, na ktorom zamestnávateľ neuviedol zamestnancovi údaje podľa § 39 ods. 2 písm. i) ZDP týkajúce sa výnimiek pri platení poistného na sociálne a zdravotné poistenie, ktoré bol povinný uvádzať na mzdovom liste.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. ospráve daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov daňové priznanie je povinný podať každý, komu táto povinnosť vyplýva z osobitných predpisov (v tomto prípade ZDP), alebo ten, koho na to správca dane vyzve.

Osobitným predpisom upravujúcim okruh daňovníkov, ktorí sú povinní podať priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby, je ZDP; táto povinnosť je upravená v § 32 ZDP. Dodajme, že daňovníkovi, ktorému nevznikla povinnosť podať daňové priznanie podľa § 32 ZDP, ale na základe písomnej výzvy správcu dane priznanie podá, a to v lehote určenej správcom dane vo výzve, nehrozia žiadne sankcie.

V súlade s § 32 ods. 1 ZDP daňové priznanie za rok 2013 je povinný podať:

• daňovník, ktorý za zdaňovacie obdobie roku 2013 dosiahol zdaniteľné príjmy zahrnované do základu dane, presahujúce 50 % nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka, t. j. sumu 1 867,97 €, pričom do úhrnu príjmov sa nepremietajú príjmy zdanené zrážkou podľa § 43, ak vybratím dane zrážkou je splnená daňová povinnosť alebo ak sa daňovník nerozhodol uplatniť postup podľa § 43 ods. 7 ZDP (v prípade rezidenta SR je možné spomedzi príjmov zdanených zrážkou uviesť v daňovom priznaní len príjmy z vyplatenia podielových listov),
• ten, kto vykázal daňovú stratu (§ 6 ZDP), a to bez ohľadu na výšku dosiahnutých príjmov.

V súlade s § 32 ods. 2 a 3 ZDP daňové priznanie za rok 2013 je povinný podať aj daňovník, ktorý dosiahol zdaniteľné príjmy len zo závislej činnosti podľa § 5 ZDP (napr. z pracovného pomeru) presahujúce sumu 1 867,97 €, ak nastane jedna zo siedmich možných situácií:

• tento daňovník písomne nepožiada svojho zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane (ďalej aj „zamestnávateľ“), do 17. februára 2014 o vykonanie ročného  zúčtovania preddavkov na daň (keďže 15. február pripadne na sobotu, žiadosť možno predložiť do pondelka 17. februára);

• požiada zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania, ale nepredloží mu v ustanovenej lehote potrebné doklady podľa § 38 ods. 5 (napr. potvrdenia o príjmoch zo závislej činnosti od svojich ostatných zamestnávateľov, ak uzatvoril s nimi napr. dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru a boli mu vyplatené odmeny z týchto dohôd)alebo
• zamestnávateľ daňovníkovi poskytol v roku 2013 len nepeňažné plnenie, resp. nepeňažné plnenie tvorilo takú časť zdaniteľnej mzdy, že z príjmu nebolo možné zraziť preddavok na daň, a to ani pri najbližšom plnení – v súlade s § 35 ods. 3 písm. a) ZDP sa v takomto prípade daň vyrovná v rámci ročného zúčtovania alebo pri podaní daňového priznania alebo ak zamestnancovi nevznikne povinnosť podať daňové priznanie, daň sa považuje v lehote na podanie daňového priznania za vyrovnanú, resp.
• daňovníkovi síce bolo vykonané ročné zúčtovanie preddavkov na daň, ale (neskôr si uvedomil, že) zamestnávateľovi, ktorý mu ročné zúčtovanie vykonal, nepredložil požadované doklady od všetkých svojich ostatných zamestnávateľov, resp. dosiahol aj iné druhy zdaniteľných príjmov podľa § 6 až § 8 ZDP (napr. zdaniteľný príjem z predaja garáže) vrátane príjmov, z ktorých sa daň vyberá zrážkou,pri ktorých uplatní postup podľa § 43 ods. 7 ZDP, čiže mieni ich uviesť v daňovom priznaní (ako už bolo uvedené, v prípade „našich“ daňových rezidentov SR možno spomedzi príjmov zdanených zrážkou v daňovom priznaní za rok 2013 uviesť už len príjmy z vyplatenia podielových listov) – v takýchto prípadoch k daňovému priznaniu priloží aj doplnený doklad o vykonanom ročnom zúčtovaní podľa § 39 ods. 6 ZDP;

• tieto príjmy zo závislej činnosti plynuli zo zdrojov v zahraničí (okrem špecifických prípadov uvedených v § 32 odseku 4 ZDP), čiže ide o príjmy zo závislej činnosti vykonávanej v zahraničí, resp.
• príjmy zo závislej činnosti plynuli daňovníkovi od zamestnávateľa, ktorý nie je platiteľom dane a ani zahraničným platiteľom dane podľa § 48 ZDP – sú to teda príjmy za prácu vykonávanú na našom území pre takéhoto zamestnávateľa;

V zmysle § 38 ods. 8 ZDP sa povinnosť podať daňové priznanie vzťahuje aj na daňovníka, ktorého zamestnávateľ zanikol bez právneho nástupcu (typickým príkladom je likvidácia obchodnej spoločnosti podľa § 70 Obchodného zákonníka).

Poznámka redakcie:
§ 32 ods. 1 ZDP
§ 32 ods. 2 a 3 ZDP

Podľa § 32 ods. 4 ZDP daňové priznanie nie je povinný podať daňovník, ktorý má len:

a)  príjmy zo závislej činnosti (pokiaľ sa naňho nevzťahuje ani jedna alternatíva z predchádzajúceho bodu, teda nie je povinný podať priznanie podľa § 32 ods. 2 alebo 3 ZDP),

b)  príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou podľa § 43 ZDP, alebo

c)  príjmy podľa § 5 od zahraničného zastupiteľského úradu na našom území, ak je daňovníkom, ktorý požíva výsady a imunity podľa medzinárodného práva,

d)  príjmy zo závislej činnosti (podľa § 5 ZDP) plynúce zamestnancom Európskej únie alebo jej orgánov (teda zamestnancom tejto inštitúcie), ktoré boli preukázateľne zdanené v prospech všeobecného rozpočtu Európskej únie,alebo

e)  príjmy od dane oslobodené – aj okruhom týchto príjmov sa budeme zaoberať podrobnejšie, a to v bode 3.

Ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti nemožno vykonať a daňové priznanie musí podať aj daňovník, ktorý je povinný zvýšiť základ dane z dôvodu, že v období do konca roku 2010 porušil podmienky na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane podľa § 11 ods. 10 a 11 ZDP účinného do 31. 12. 2010 (napr. zrušil životné poistenie). Podľa § 11 ods. 12 a 13 ZDP účinného do 31. 12. 2010,ak daňovník nedodrží podmienky ustanovené v odsekoch 10 a 11, je povinný zvýšiť základ dane do troch zdaňovacích období od skončenia zdaňovacieho obdobia, v ktorom došlo k porušeniu ustanovených podmienok, o sumu zaplatených príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie, platieb finančných prostriedkov na účelové sporenie a platieb poistného na životné poistenie, o ktoré si v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach znížil základ dane.

Keďže sa o tieto sumy základ dane znižoval, pri porušení podmienok sa spätne musí zvýšiť, a to prostredníctvom podaného daňového priznania. Môže sa to urobiť jednorazovo alebo postupne, ale naposledy v daňovom priznaní za rok 2013.

Daňové priznanie možno podať aj v prípade, ak táto povinnosť daňovníkovi nevznikla, teda na báze dobrovoľnosti.

Poznámka redakcie:
§ 32 ods. 4 ZDP

V súlade s § 32 ods. 5 ZDP daňové priznanie môže podať aj osoba, ktorej táto povinnosť nevznikla. Aj v tomto prípade však musí dodržať lehotu na podanie daňového priznania ustanovenú v § 49 ods. 2 ZDP (resp. lehotu predĺženú v súlade s § 49 ods. 3 ZDP). Je to zaujímavé, pochopiteľne, v tých prípadoch, keď daňovníkovi vznikne na základe daňového priznania daňový preplatok. Takáto situácia nastane vtedy, ak v priebehu zdaňovacieho obdobia bola zrazená daň alebo preddavok na daň a celoročná daň vyčíslená v daňovom priznaní je nižšia. Počet takýchto daňových priznaní sa v posledných rokoch výrazne znížil, keďže príjmy zdanené zrážkou sa v daňovom priznaní za rok 2011 a roky nasledujúce nemôžu uviesť (výnimku predstavujú len príjmy uvedené v § 43 ods. 6 ZDP). Vniektorých prípadoch však naďalej môžu vznikať daňové preplatky vypočítané v dobrovoľne podaných daňových priznaniach.

a)  Daňový preplatok na základe dobrovoľne podaného daňového priznania (alebo na základe vykonania ročného zúčtovania) môže vzniknúť daňovníkom (napr. študentom), ktorí počas zdaňovacieho obdobia dosiahli nízke príjmy zo závislej činnosti zdanené preddavkovým spôsobom; uzatvorili napr. dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, pričom ich celoročný (hrubý) príjem nepresiahol sumu 1 867,97 € a u zamestnávateľa nepodpísali vyhlásenie podľa § 36 ods. 6 ZDP, takže si včas neuplatnili nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka. Za týchto okolností mali zrazený preddavok na daň podľa § 35 ZDP. Dodatočne si nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka môžu uplatniť buď v žiadosti o vykonanie ročného zúčtovania, alebo v podanom daňovom priznaní, na základe čoho ich základ dane a daň sú v nulovej výške a zrazené preddavky na daň predstavujú daňový preplatok.

Dodajme: Ak by ich celkové príjmy za rok 2013 presiahli sumu 1 867,97 € a nepožiadali by o vykonanie ročného zúčtovania, daňové priznanie by podať museli.

b)  Daňový preplatok na základe daňového priznania podaného na báze dobrovoľnosti (ale nie na základe vykonania ročného zúčtovania) môže vznikať tiež aplikáciou § 46 ZDP (od 1. 1. 2014 ide o § 46a – Minimálna výška dane fyzickej osoby) u poberateľov niektorého z dôchodkov uvedených v § 11 ods. 6 ZDP, ktorí vzhľadom na výšku celoročného dôchodku nemajú nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka, a to v prípade dosiahnutia príjmov zo závislej činnosti, resp. aj v kombinácii s inými príjmami, ak ich celkové zdaniteľné príjmy za zdaňovacie obdobie nepresiahli 50 % sumy podľa § 11 ods. 2 písm. a) ZDP.

Daň za rok 2013 sa nevyrubí a neplatí, ak za zdaňovacie obdobie nepresiahne 17 € alebo celkové zdaniteľné príjmy fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie nepresiahnu 50 % sumy podľa § 11 ods. 2 písm. a) ZDP, teda nepresiahnu sumu 1 867,97 €. Tento postup môže použiť aj daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou poberajúci niektorý z dôchodkov uvedených v § 11 ods. 6 ZDP, ak úhrn jeho zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území Slovenskej republiky (§ 16) v príslušnom zdaňovacom období tvorí najmenej 90 % zo všetkých príjmov tohto daňovníka, ktoré mu plynú zo zdrojov na území Slovenskej republiky a zo zdrojov v zahraničí.

Aplikácia § 46 ZDP je zaujímavá najmä pre dôchodcov s ročným úhrnom dôchodkov podľa § 11 ods. 6 ZDP vyšším než nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka (v roku 2013 suma 3 735,94 €), ktorí nemajú nárok na túto nezdaniteľnú časť.

V citovanom ustanovení je uvedené, že tento postup sa nepoužije v prípade:

• ak daňovník uplatňuje daňový bonus podľa § 33 ZDP,
• pri vyberaní dane zrážkou podľa § 43 (teda v momente zrážky dane),
• pri zrážaní preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti podľa § 35,
• ak sa zrážajú preddavky na daň podľa § 44.

Ak daňovník podáva daňové priznanie, musí v ňom uviesť všetky dosiahnuté zdaniteľné príjmy z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti, z prenájmu, ostatné príjmy podľa § 8 a pod., čiže všetky príjmy, ktoré sa zdaňujú práve prostredníctvom daňového priznania podaného po uplynutí roka. Rovnako v ňom musí uviesť všetky príjmy zo závislej činnosti zdanené preddavkovo podľa § 35 ZDP. Ak tieto príjmy, ktoré v podanom daňovom priznaní musia byť uvedené (a prípadne aj príjmy z vyplatenia podielových listov, ak ich daňovník chce uviesť), nepresahujú polovicu nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka, daň sa v zmysle § 46a nevyrubí a neplatí (je nulová), takže sumy zrazené v priebehu roka predstavujú preplatok na dani; okrempreddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti môže ísť aj o daň zrazenú pri vyplatení podielových listov. Ak tieto príjmy v úhrne presahujú polovicu nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka, žiadny daňový preplatok nevzniká. Pri aplikácii § 46 ZDP sa uvedie daň (daňová povinnosť) vo výške 0 (nula) na riadku 55 tlačiva typu A, resp. na r. 92 tlačiva typu B.

c)  Možnosť vzniku daňového preplatku na základe dobrovoľne podaného daňového priznania sa týka aj príjmov z podielových listov dosiahnutých z ich vyplatenia (vrátenia) podľa § 7 ods. 1 písm. g) ZDP, keďže tieto príjmy zdanené zrážkou sú uvedené v § 43 ods. 6 ZDP a naďalej sa v daňových priznaniach uvádzať môžu. Reálny význam to však má len pre daňovníkov s veľmi nízkymi zdaniteľnými príjmami v úhrne nepresahujúcimi sumu 1 867,97 €, ktorí môžu aplikovať § 46 ZDP (od 1. 1. 2014 ide už o § 46a ZDP), pretože je potrebné mať na zreteli aj skutočnosť, že tento príjem patrí medzi pasívne, pri ktorých si nemožno uplatniť nezdaniteľné časti základu dane.

K podielovým listom na doplnenie:

Daňový preplatok môže vzniknúť aj aplikáciou § 7 ods. 5 ZDP, ktorý umožňuje navzájom kompenzovať zisky a straty z viacerých vyplatených podielových listov podielnika. Môže sa to týkať napr. daňovníka s príjmami zo závislej činnosti, ktorý okrem týchto príjmov mal v roku 2013 vyplatené dva podielové listy – jeden so ziskom, druhý so stratou. V daňovom priznaní typu B do čiastkového základu dane z § 7 ZDP zahrnie sumu, o ktorú úhrn vyplatených príjmov z podielových listov uvedený v tab. č. 2 na r. 7 v stĺpci 1, napr. 8 000 € (5 000 € z podielového listu A + 3 000 € z podielového listu B) prevyšuje úhrn jeho vkladov uvedený na tom istom riadku v stĺpci 2, napr. 7 000 € (3 000 € z podielového listu A + 4 000 € z podielového listu B). Keďže správcovská spoločnosť zdanila (len) zisk z podielového listu A (daň zo sumy 2 000 € je 380 €), po kompenzácii sa zdaní len 1 000 € (daň 190 €); je však potrebné vziať do úvahy aj platenie poistného na zdravotné poistenie – výnimka z tejto povinnosti (za rok 2013) sa po novelizácii zákona č. 580/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov týka len výnosov z dlhopisov.

d)  Daňový preplatok môže vznikať tiež daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou, daňovým nerezidentom SR, ktorí v súlade s § 43 ods. 6 ZDP uvedú vo svojich dobrovoľne podaných daňových priznaniach príjmy zdanené zrážkou; konkrétne sa to týka:

• príjmov z činnosti umelca, športovca, artistu alebo spoluúčinkujúcich osôb a z ďalšej podobnej činnosti osobne vykonávanej alebo zhodnocovanej na území Slovenskej republiky bez ohľadu na to, či príjmy plynú týmto osobám priamo alebo cez sprostredkujúcu osobu podľa § 16 ods. 1 písm. d) ZDP, pričom prostredníctvom podaného daňového priznania si daňovník môže uplatniť výdavky, nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka a prípadne za určených podmienok ďalšie výhody, ako napr. nezdaniteľnú časť základu dane na manželku a daňový bonus,
• príjmov podľa § 16 ods. 1 písm. e) vyplatených „našimi“ daňovníkmi s neobmedzenou daňovou povinnosťou a stálymi prevádzkarňami daňovníkov s obmedzenou daňovou povinnosťou, a to uvedených v prvom, druhom a štvrtom bode (napr. nájomného alebo príjmov plynúcich z iného využitia hnuteľných vecí umiestnených na území SR), ďalej úrokov a iných výnosov z poskytnutých úverov, pôžičiek a derivátov podľa osobitného predpisu a príjmov z podielových listov dosiahnutých z ich vyplatenia (vrátenia) u daňovníka z členského štátu Európskej únie a daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou v ďalších štátoch tvoriacich Európsky hospodársky priestor.

V daňových priznaniach sa uvádzajú len zdaniteľné príjmy.

Podľa § 2 písm. h) ZDP za zdaniteľný sa považuje príjem, ktorý je predmetom dane a zároveň nie je od dane oslobodený podľa tohto zákona alebo medzinárodnej zmluvy. V daňovom priznaní sa uvádzajú len zdaniteľné príjmy. Dodajme, že podobne pri ročnom zúčtovaní preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti sa prihliada len na príjmy, ktoré sú zdaniteľné.

Táto tematická časť sa člení na nasledujúce príspevky:

3.1 Príjmy, ktoré sú predmetom dane
3.2 Príjmy, ktoré nie sú predmetom dane
3.3 Príjmy, ktoré sú oslobodené od dane

Predmetom dane z príjmov fyzických osôb sú:

a)  príjmy zo závislej činnosti (§ 5 ZDP),

b)  príjmy z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti, z prenájmu, z použitia diela a umeleckého výkonu (§ 6 ZDP),

c)  príjmy z kapitálového majetku (§ 7 ZDP),

d)  ostatné príjmy (§ 8 ZDP).

Vo vzťahu k zahraničiu si uveďme, že:

• Predmetom dane daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou, teda daňového rezidenta SR, je podľa § 2 písm. f) ZDP príjem (výnos) plynúci zo zdrojov na území Slovenskej republiky, aj zo zdrojov v zahraničí. „Náš“ daňový rezident zdaňuje na Slovensku svoje celosvetové príjmy. Na daň zaplatenú v zahraničí sa prihliada v súlade s § 45 ZDP a s príslušnou medzinárodnou zmluvou.
• Predmetom dane daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou, daňového nerezidenta SR, je podľa § 2 písm. g) ZDP príjem (výnos) plynúci zo zdrojov na území Slovenskej republiky podľa § 16 ZDP, napr. z činností vykonávaných prostredníctvom jeho stálej prevádzkarne na území SR alebo zo závislej činnosti vykonávanej na území SR.

Daňovníkov dane z príjmov fyzickej osoby môžeme z tohto aspektu rozsahu zdaňovania príjmov rozdeliť na dve skupiny:

a)  daňovníkov s neobmedzenou daňovou povinnosťou – sú to fyzické osoby uvedené v § 2 písm. d) ZDP, ktoré majú na území Slovenskej republiky trvalý pobyt alebo sa tu obvykle zdržiavajú (aspoň 183 dní v príslušnom zdaňovacom období),

b)  daňovníkov s obmedzenou daňovou povinnosťou – podľa § 2 písm. e) ZDP sú to fyzické osoby, ktoré nemajú na území Slovenskej republiky trvalý pobyt ani sa tu obvykle nezdržiavajú. V súlade s § 2 písm. e) bodom 2 ZDP je daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou aj fyzická osoba, ktorá sa na území Slovenskej republiky obvykle zdržiava, ale len na účely štúdia alebo liečenia alebo ktorá hranice do Slovenskej republiky prekračuje denne alebo v dohodnutých časových obdobiach len na účely výkonu závislej činnosti, ktorej zdroj je na území Slovenskej republiky. Týmto osobám sa na Slovensku zdaňujú v súlade s § 2 písm. g) ZDP len príjmy plynúce zo zdrojov na našom území podľa § 16 ZDP.

Ak konkrétna fyzická osoba môže byť považovaná za daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou podľa vnútroštátnych predpisov dvoch štátov (napr. v jednej krajine má trvalý pobyt a v druhej sa obvykle zdržiava), v takom prípade sa pri určení daňového domicilu, daňového rezidentstva, použijú tzv. rozhraničovacie pravidlá v zmysle čl. 4 príslušnej medzinárodnej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia. Citovaný článok obsahuje jednotlivé kritériá, ktorých poradie sa musí rešpektovať. Zväčša sa daňová rezidencia určí podľa strediska životných záujmov (v podstate ide o štát, ku ktorému má konkrétna osoba bližšie rodinné, osobné a hospodárske vzťahy). Napr. v prípade Veľkej Británie sa postupuje podľa článku 4 príslušnej zmluvy uverejnenej v Zbierke zákonov pod č. 89/1992 Zb. (ďalej len „zmluva“). Podľa článku 4 ods. 2 písm. a) zmluvy sa takáto fyzická osoba považuje za rezidenta len toho zmluvného štátu, v ktorom má (k dispozícii) stály byt; ak má (k dispozícii) stály byt v obidvoch štátoch, považuje sa za rezidenta len toho štátu, ku ktorému má užšie osobné a hospodárske vzťahy (stredisko životných záujmov).

V zmysle článku 4 ods. 2 písm. b) zmluvy, ak sa nemôže určiť, v ktorom zmluvnom štáte má táto osoba stredisko životných záujmov alebo ak nemá stály byt v žiadnom zmluvnom štáte, predpokladá sa, že je rezidentom toho zmluvného štátu, v ktorom sa obvykle zdržiava.

Každý štát má záujem zdaniť všetky príjmy svojich daňových rezidentov, ako aj všetky príjmy plynúce zo zdrojov na jeho území. Aby nedochádzalo k medzinárodnému dvojitému zdaneniu príjmov dosiahnutých zo zdrojov jedného štátu daňovým rezidentom iného štátu, prijímajú sa dvojaké opatrenia:

• vnútroštátne – v ZDP je to § 45, ale aj § 5 ods. 7 písm. g),
• medzinárodné – v podobe medzinárodných zmlúv, najmä zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia.

Základnými metódami vylúčenia dvojitého zdanenia sú:

a)  metóda vyňatia (keď od 1. 1. 2004 bola u nás zavedená rovná daň, nešlo už o vyňatie s výhradou progresie, ako to bolo do konca roku 2003 a ako to umožňuje napr. zmluva so SRN; na druhej strane po opätovnom zavedení progresie zdanenia príjmov fyzických osôb od 1. 1. 2013 ustanovenie § 45 ZDP nebolo upravené a naďalej sa uplatňuje metóda vyňatia),

b)  metóda jednoduchého zápočtu.

Ktorú metódu je možné pri jednotlivých druhoch príjmov využiť, to vyplýva z článku 23 (resp. 22) príslušnej medzinárodnej zmluvy (v súlade s modelovou zmluvou OECD označeného zväčša „Spôsob zamedzenia dvojitého zdanenia“) a z dikcie § 45 ZDP.

Poznámka redakcie:
§ 5 ZDP
§ 6 ZDP
§ 7 ZDP
§ 8 ZDP

Predmetom dane nie sú príjmy taxatívne uvedené v § 3 ods. 2 a v § 5 ods. 5 ZDP.

V zmysle ustanovení § 3 ods. 2 písm. a) ide o príjmy získané dedením, vydaním podľa osobitných predpisov, darovaním nehnuteľností, hnuteľných vecí alebo práv, avšak s výnimkou príjmov z nich plynúcich a s výnimkou darov v prípadoch, ak boli prijaté v súvislosti so závislou činnosťou (§ 5) alebo s príjmami podľa § 6 ZDP.

Predmet dane netvoria napr. ani podiely na zisku (dividendy) vyšpecifikované v § 3 ods. 2 písm. c) ZDP. Od podielov na zisku je potrebné odlišovať odmeny členov štatutárnych a iných orgánov právnických osôb za výkon funkcie: u príjemcu podliehajú zdaneniu podľa § 5 ods. 1 písm. d) ZDP a u vyplácajúceho subjektu sú daňovým výdavkom.

V zmysle § 52 ods. 24 ZDP sa citované ustanovenie § 3 ods. 2 písm. c) ZDP použije na podiely na zisku vykázanom za zdaňovacie obdobia po nadobudnutí účinnosti ZDP (teda prvýkrát za rok 2004), ako aj na vyrovnacie podiely a na podiely na likvidačnom zostatku, na vyplatenie ktorých vznikol nárok po nadobudnutí účinnosti tohto ZDP.

Podiely na zisku vykázanom za rok 2003 a predchádzajúce roky vyplatené po 1. 1. 2004 podliehajú zdaneniu; podiely vyplatené ešte v roku 2012 si príjemcovia uvádzali v daňových priznaniach (ako príjem podľa § 8 ZDP) a zdanili sadzbou dane 19 %. Zákon č. 395/2012 Z. z. špecificky upravil zdanenie podielov na zisku vykázanom za zdaňovacie obdobia do 31. decembra 2003 a vyplácaných za ustanovených podmienok od 1. januára 2013 do 31. decembra 2013 sadzbou dane 15 % – ide o ustanovenie § 51d (s určenými výnimkami), ktorým sa ešte budeme zaoberať.

Podľa § 3 ods. 2 písm. d) ZDP z predmetu dane je vylúčený podiel člena pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou na výnosoch a majetku, a to už od 1. 1. 2004.

Predmetom dane nie sú ani príjmy súvisiace so závislou činnosťou, ktoré sú vymenované v § 5 ods. 5 ZDP, napr.:

• cestovné náhrady do výšky nároku podľa zákona č. 283/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov; zdaneniu od 1. 1. 2011 podlieha vreckové pri zahraničných pracovných cestách;
• náhrada za používanie vlastného náradia (na základe kalkulácie skutočných výdavkov);
• hodnota poskytovaných osobných ochranných pracovných prostriedkov podľa nariadenia vlády č. 395/2006 Z. z.;
• hodnota rekondičných a rehabilitačných pobytov podľa § 11 zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Poznámka redakcie:
§ 3 ods. 2 ZDP
§ 5 ods. 5 ZDP

Príjmy oslobodené od dane sú (tiež taxatívnym spôsobom) uvedené v § 9 ZDP a v § 5 ods. 7 ZDP.

Vzhľadom na značnú šírku tejto témy sa nemôžeme nimi zaoberať podrobne, iba ich rozčleníme na päť okruhov, skupín a v rámci každej uvedieme niekoľko príkladov.

Príjmy oslobodené od dane podľa § 9 ZDP možno rozčleniť na tieto okruhy:

1. okruh príjmov týkajúcich sa sociálnej sféry,
2. plnenia poskytované zo štátneho rozpočtu, rozpočtov obcí, štátnych fondov a pod. s cieľom prispieť k riešeniu určitého celospoločenského problému,
3. príjmy z predaja nehnuteľností, hnuteľných vecí, členských práv v bytovom družstve,
4. ceny a výhry za určených podmienok,
5. 5 druhov príjmov podľa § 9 ods. 1 písm. g) a i) do úhrnnej výšky 500 € ročne.

Ad A:

K príjmom týkajúcim sa sociálnej sféry patria napr.:

• dávky, podpory a služby z verejného zdravotného poistenia;
• dávky, podpory a služby zo sociálneho poistenia vyplácané podľa zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov Sociálnou poisťovňou, teda všetky dávky nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia, úrazového poistenia, garančného poistenia a poistenia v nezamestnanosti, napr. nemocenské, ošetrovné, materské, starobný dôchodok, invalidný dôchodok, úrazová renta, dávka garančného poistenia, dávka v nezamestnanosti;
• dávky zo starobného dôchodkového sporenia podľa zákona č. 43/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov (z tzv. druhého piliera) okrem sumy vyplatenej dôchodkovou správcovskou spoločnosťou podľa § 64a ods. 13 a § 123ae písm. b) citovaného zákona (napr. na základe rozhodnutia súdu o neplatnosti zmluvy). V tejto súvislosti dodajme: Vyplatená suma sa zahŕňa medzi ostatné príjmy podľa § 8 ZDP, a to iné príjmy, pričom túto sumu si daňovník v daňovom priznaní môže znížiť o zaplatené dobrovoľné príspevky na starobné dôchodkové sporenie; zároveň však mu vzniká povinnosť spätne zvýšiť základ dane o odpočítavané nezdaniteľné časti na zaplatené dobrovoľné príspevky na starobné dôchodkové sporenie podľa § 11 ods. 9 ZDP;
• dávky výsluhového zabezpečenia, z nemocenského a úrazového zabezpečenia podľa zákona č. 328/2002 Z. z. (vyplácané profesionálnym vojakom a policajtom) a plnenia z povinného zahraničného poistenia rovnakého druhu;
• dávky a príspevky na zabezpečenie základných životných podmienok a riešenie hmotnej núdze podľa zákona č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, štátne sociálne dávky upravené osobitnými predpismi (napr. rodičovský príspevok, prídavok na dieťa, príspevok na pohreb), sociálne služby a peňažné príspevky na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia poskytované podľa zákona č. 447/2008 Z. z. v znení neskorších predpisov (napr. peňažné príspevky na zaobstaranie pomôcky, na osobnú asistenciu, za opatrovanie a pod.).

Ad B:

K plneniam poskytovaným zo štátneho rozpočtu, rozpočtov obcí, štátnych fondov a pod., ktoré sú od dane oslobodené:

• plnenia poskytované v rámci aktívnej politiky trhu práce podľa zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti v znení neskorších predpisov, s výnimkou platieb prijatých v súvislosti s výkonom činností, z ktorých plynú príjmy podľa § 6 ZDP; na druhej strane použitie týchto prostriedkov sa v súlade s § 19 ods. 2 písm. m) ZDP považuje za daňový výdavok a v konečnom dôsledku aj z časového aspektu majú neutrálny vplyv na základ dane daňovníka [§ 17 ods. 3 písm. f) a písm. h) ZDP];
• štipendiá zo štátneho rozpočtu alebo poskytované vysokými školami (napr. štipendiá podľa vyhlášky č. 102/2006 Z. z. o priznávaní sociálneho štipendia študentom vysokých škôl v znení neskorších predpisov) a obdobné štipendiá zo zahraničia – okrem náhrady za stratu príjmu alebo v súvislosti s § 5 alebo § 6 – podnikové štipendium teda podlieha zdaneniu;
• štátna prémia poskytovaná fyzickej osobe – nepodnikateľovi – podľa § 10 zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení neskorších predpisov;
• plnenia poskytované na odstránenie alebo zmiernenie následkov mimoriadnej udalosti, napr. povodne, požiaru a pod. – medzi príjmy od dane oslobodené boli doplnené zákonom č. 548/2010 Z. z. s odkazom na § 3 ods. 2 zákona č. 42/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov.

Ad C:

Pri posudzovaní príjmov fyzických osôb z predaja nehnuteľného, ale aj hnuteľného majetku sa v drvivej väčšine prípadov vychádza z tzv. časových testov určených v § 9 ZDP – príjem sa považuje za oslobodený od dane vtedy, ak sa predaj určitého majetku uskutoční až po uplynutí ustanovenej doby od jeho nadobudnutia alebo od vyradenia z obchodného majetku.

Posudzovanie príjmov dosiahnutých fyzickými osobami z predaja bytu alebo rodinného domu výrazne zmenil zákon č. 548/2010 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť 1. 1. 2011. Príjmy z predajov bytov alebo rodinných domov nadobudnutých v období od 1. 1. 2011 sa posudzujú prísnejšie. Od dane sú oslobodené v prípade, ak doba medzi ich nadobudnutím a predajom presiahne 5 rokov.

V zmysleprechodného ustanovenia § 52j ods. 2 ZDP sa oslobodenie príjmu podľa § 9 ods. 1 písm. a) ZDP účinného do 31. decembra 2010 použije na príjmy z predaja takéhoto majetku nadobudnutého do 31. decembra 2010. Vzhľadom na to pri posudzovaní príjmov z predajov bytov alebo rodinných domov musíme v prvom rade vychádzať z momentu obstarania týchto nehnuteľností.

• Ak ide o tieto nehnuteľnosti obstarané do konca roku 2010, ktoré neboli zahrnuté do obchodného majetku a zároveň nebola podpísaná zmluva o budúcom predaji, skúmame dobu trvalého pobytu – ak v byte alebo rodinnom dome mal predávajúci trvalý pobyt najmenej po dobu dvoch rokov bezprostredne pred predajom, tento príjem nepodlieha zdaneniu.

  Ak ide o nehnuteľnosti, ktoré boli zahrnuté do obchodného majetku, zdaneniu podlieha príjem z predaja uskutočneného do piatich rokov od ich vyradenia z obchodného majetku.

Zdaní sa tiež príjem plynúci na základe zmluvy o budúcom predaji takejto nehnuteľnosti uzatvorenej do dvoch rokov od začiatku trvalého pobytu alebo do piatich rokov od jej vyradenia z obchodného majetku, aj keď kúpna zmluva bude uzatvorená až neskôr (po dvoch, resp. piatich rokoch od tohto dňa).

• V prípade príjmov z predaja bytov alebo rodinných domov nadobudnutých po 31. decembri 2010 sa skúma len doba vlastnenia nehnuteľnosti (resp. doba od jej vyradenia z obchodného majetku po predaj). Na dobu trvalého pobytu v predávanom byte (rodinnom dome) sa už neprihliada.

• Možno podotknúť, že podľa týchto ustanovení sa posudzuje aj príjem z predaja ostatných nehnuteľností.

• V zmysle § 9 ods. 1 písm. b) ZDP v prípade nadobudnutia nehnuteľnosti dedením (postupným dedením) v priamom rade alebo niektorým z manželov sa do lehoty vlastníctva započítava aj doba, počas ktorej tento majetok vlastnil poručiteľ. Skúmame teda, či od momentu obstarania nehnuteľnosti poručiteľom po jej predaj dedičom uplynulo viac ako 5 rokov. Príbuznými v priamom rade (pokolení) sú priami predkovia (ascendenti) a priami potomkovia (descendenti), napr. rodičia a deti, starí rodičia a vnuci. Nie sú to súrodenci, keďže ide o príbuzných v pobočnom rade (kolaterálov). Poručiteľ je osoba, po ktorej sa dedí alebo ktorá testamentárne poručila niekomu majetok.

• Je potrebné zdôrazniť, že takto mierne je riešené len dedenie, a to iba v priamom rade, nie nadobudnutie nehnuteľnosti napr. v dôsledku darovania. V takomto prípade sa sleduje skutočná doba vlastnenia nehnuteľnosti predávajúcim, teda doba od nadobudnutia po predaj. Podľa § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy (napr. kúpnej, darovacej), nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností. Podľa § 5 katastrálneho zákona (zákon č. 162/1995 Z. z.) vklad je úkon správy katastra, vkladom vzniká, mení sa alebo zaniká právo k nehnuteľnosti.

Ad D:

Ďalší okruh príjmov od dane oslobodených predstavujú za určených podmienok ceny a výhry.

• Podľa § 9 ods. 2 písm. l) ZDP sú od dane v plnom rozsahu oslobodené výhry v lotériách a iných podobných hrách prevádzkovaných na základe povolenia vydaného podľa osobitných predpisov – povolenia podľa zákona č. 194/1990 Zb. v znení neskorších predpisov boli nahradené licenciami podľa zákona č. 171/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov.Od dane sú v plnom rozsahu oslobodené napr. výhry v štátnej lotérii pokladničných dokladov (Národnej bločkovej lotérii), ktorá bola zavedená zákonom č. 135/2013 Z. z.; tento zákon nadobudol účinnosť 1. júla 2013 práve okrem článku V, ktorý tvorí novela zákona o hazardných hrách s účinnosťou od 1. 9. 2013.
• V súlade s § 9 ods. 2 písm. m) ZDP sú od dane oslobodené aj prijaté ceny alebo výhry [neuvedené v písm. l)] v hodnote neprevyšujúcej 350 € za tieto ceny alebo výhry (do konca roku 2012 to bolo 165,97 €):

a)  ceny z verejných súťaží (vyhlásených v súlade s § 847 a nasl. Občianskeho zákonníka), ceny zo súťaží, v ktorých je okruh súťažiacich obmedzený podmienkami súťaže alebo ak ide o súťažiacich vybratých usporiadateľom súťaže, s výnimkou odmeny zahrnutej do tejto ceny za použitie diela alebo výkonu, ak je súčasťou tejto ceny,

b)  výhry z reklamných súťaží a žrebovaní,

c)  ceny zo športových súťaží, ak nejde o daňovníka – profesionálneho športovca, ktorého príjmy patria do § 6 ods. 2 písm. b) ZDP.

Ak hodnota výhry alebo ceny získanej v roku 2013 prevyšuje 350 €, v plnom rozsahu podlieha zdaneniu. Zmena v posudzovaní zdaniteľnosti príjmu nastáva až k 1. 1. 2014.

Dodajme, že z cien a výhier (podliehajúcich zdaneniu) v nepeňažnej forme (napr. z vecnej výhry z reklamného žrebovania) sa daň nevyberá zrážkovým spôsobom, ale výherca si príjem uvedie v daňovom priznaní. Usporiadatelia, prevádzkovatelia, resp. organizátori súťaží a žrebovaní sú povinní oznámiť výhercovi hodnotu výhry alebo ceny.

Ad E:

Od dane je tiež oslobodená suma do výšky 500 € ročne z úhrnu (piatich druhov) príjmov uvedených v § 9 ods. 1 písm. g) a i) ZDP; ide o príjmy:

• podľa § 6 ods. 3 ZDP z prenájmu nehnuteľností,
• podľa § 8 ods. 1 písm. a) z príležitostných činností vrátane príjmov z príležitostnej poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva (teda ak nejde o podnikanie) a z príležitostného prenájmu hnuteľných vecí,
• podľa § 8 ods. 1 písm. d) z prevodu opcií,
• podľa § 8 ods. 1 písm. e) z prevodu cenných papierov a
• podľa § 8 ods. 1 písm. f) z prevodu obchodného podielu na spoločnosti s ručením obmedzeným, komanditnej spoločnosti alebo z prevodu členských práv družstva.

Ak úhrn týchto príjmov presiahne v zdaňovacom období 500 €, do základu dane sa zahrnie len rozdiel nad takto ustanovenú sumu.

Okrem príjmov oslobodených od dane podľa § 9 ZDP sú aj v § 5 ods. 7 ZDP (tiež taxatívnym spôsobom) uvedené príjmy od dane oslobodené, týkajúce sa závislej činnosti. Ide napr. o tieto príjmy:

• hodnota nealkoholických nápojov poskytovaných zamestnávateľom zamestnancovi na spotrebu na pracovisku – § 5 ods. 7 písm. c) ZDP,
• náhrada príjmu a príplatok k náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti poskytované zamestnávateľom svojmu zamestnancovi podľa zákona č. 462/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov – § 5 ods. 7 písm. f) ZDP.

Poznámka redakcie:
§ 9 ZDP
§ 5 ods. 7 ZDP

V zmysle § 15 ods. 4 a 5 daňového poriadku daňové priznanie sa podáva na tlačive; ak sa daňové priznanie podáva elektronickými prostriedkami, podáva sa v predpísanej forme. Vzory tlačív daňových priznaní ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.

V čiastke č. 99/2013 Zbierky zákonov bolo podľa § 15 ods. 5 daňového poriadku pod č. 424/2013 Z. z. uverejnené oznámenie MF SR o tom, že vydalo opatrenie zo 4. decembra 2013 č. MF/20226/2013-721, ktorým sa ustanovujú vzory tlačív daňových priznaní k dani z príjmov. Opatrenie nadobúda účinnosť 1. januára 2014.

Opatrenie sa uvádza v č. 12/2013 Finančného spravodajcu, ktorý je prístupný v elektronickej podobe na webovom sídle MF SR a možno doň nazrieť na MF SR. Na podanie priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2013 slúžia nové tlačivá, pričom nové (aktualizované) sú aj poučenia na ich vyplnenie.

K dispozícii sú (opäť) dva typy tlačív:

• typ A – tlačivo je určené pre tie fyzické osoby, ktorým plynú zdaniteľné príjmy len zo závislej činnosti podľa § 5 ZDP,
• typ B – určené pre tých, ktorým plynú rôzne druhy príjmov (kombinácia príjmov), a pre tých, ktorí majú len jeden druh príjmov spomedzi príjmov uvedených v § 6 – § 8, napr. len príjmy z podnikania podľa § 6 ZDP.

Daňovník by pri vypĺňaní daňového priznania mal vo vlastnom záujme postupovať podľa poučenia tvoriaceho súčasť tlačiva. Nenahrádza však znalosť zákona.

Tlačivo typu B pozostáva z 15 oddielov a 2 príloh, tlačivo typu A z 12 oddielov. V ďalšom texte väčšiu pozornosť sústredíme na zložitejšie tlačivo typu B.

Riadky, ktoré sa daňovníka netýkajú, napr. neplynú mu príjmy uvádzané na konkrétnom riadku tlačiva, majú ostať prázdne. Daňovník ich nemá prečiarkovať.

V „záhlaví“ sa uvádzajú rozhodujúce rozlišovacie údaje o daňovníkovi:

• na riadku 01 – DIČ; daňovníci, ktorí nemajú pridelené DIČ, uvedú na tomto riadku rodné číslo;
• pre daňovníkov, ktorí nemajú trvalý pobyt na Slovensku, je určený riadok 02 – dátum narodenia;
• na riadku 03 tlačiva typu B daňovník s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP vyznačí kód SK NACE podľa vyhlášky č. 306/2007 Z. z., ktorou sa vydáva Štatistická klasifikácia ekonomických činností – kódy sú k dispozícii aj na internetovej stránke www.statistics.sk; zároveň sa uvádza aj činnosť, z ktorej daňovník dosiahol najvyšší príjem v rámci § 6 ods. 1 a 2 ZDP,
• v druhej časti priestoru za r. 01 a 02 daňovník vyznačí druh daňového priznania (či ide o riadne alebo opravné, resp. dodatočné daňové priznanie), v tretej časti uvedie, za ktorý rok sa daňové priznanie podáva (v našom prípade za rok 2013) a v prípade podania dodatočného daňového priznania aj dátum zistenia skutočnosti na jeho podanie.

V súlade s daňovým poriadkom pred uplynutím lehoty na podanie daňového priznania môže daňovník podať opravné daňové priznanie, po jej uplynutí dodatočné daňové priznanie. Ak daňový subjekt podá dodatočné priznanie počas posledného roku lehoty podľa § 69 ods. 1, 2 a 5 daňového poriadku, táto lehota sa predĺži presne o jeden rok (dvanásť mesiacov); v tejto predĺženej lehote daňový subjekt už nemôže podať dodatočné priznanie (§ 16 daňového poriadku). Za pojmom „dodatočné daňové priznanie“ v časti týkajúcej sa druhu daňového priznania nasleduje odkaz 1, pričom v poznámke k nemu je dôležitá informácia, že v XIV. oddiele sa má uviesť, čo je dôvodom na jeho podanie: v prípade aplikácie ustanovení § 32 ods. 8, 9, 11 a 12, resp. § 40 ods. 7 ZDP sa daňovníkovi neukladá sankcia podľa § 154 až § 156 daňového poriadku. (Ustanovenie § 32 ods. 9 je uvedené len v tlačive A, lebo sa týka len príjmov zo závislej činnosti.) Ide o tieto situácie:

• V ustanovení § 32 ods. 8 ZDP je upravené, ako sa má postupovať, keď po úmrtí daňovníka so zdaniteľnými príjmami (aj) zo závislej činnosti jeho (bývalý) zamestnávateľ vyplatí v súlade s § 35 Zákonníka práce príslušnú sumu osobe, na ktorú (postupne priamo) prešlo právo na tieto príjmy (manželka, deti, rodičia, ak žili s ním v čase smrti v spoločnej domácnosti; iba ak takýchto osôb niet, stáva sa predmetom dedičstva); táto osoba, resp. osoba uvedená v § 49 ods. 4 ZDP (dedič) zahrnie túto sumu (zdanenú preddavkovo v čase vyplatenia) do úhrnu zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti zomretého daňovníka, za ktorého priznanie podáva. Ak by túto sumu (bývalý) zamestnávateľ vyplatil až po podaní daňového priznania, vznikla by tejto osobe povinnosť podať za zomretého daňovníka dodatočné priznanie, pričom správca dane v tomto prípade neuloží sankciu podľa § 154 až § 156 daňového poriadku.
• V zmysle § 32 ods. 9 ZDP ako „opravné daňové priznanie“, resp. „dodatočné daňové priznanie“ označí podávané daňové priznanie daňovník, ktorý nebol povinný podať daňové priznanie (napr. dosiahol zdaniteľné príjmy len zo závislej činnosti a nevznikla mu táto povinnosť ani z iného dôvodu), bolo mu vykonané ročné zúčtovanie (a napr. v žiadosti o vykonanie ročného zúčtovania si neuplatnil nezdaniteľnú časť základu dane na manželku – uplatní si ju prostredníctvom dodatočného priznania); v takomto prípade sa ročné zúčtovanie považuje za podané (riadne) daňové priznanie. Nebude mu teda uložená sankcia za oneskorene podané daňové priznanie. Zároveň z § 39 ods. 6 ZDP vyplýva, že platiteľ dane je povinný na žiadosť zamestnanca, ktorému vykonal ročné zúčtovanie a ktorému vznikla povinnosť podať daňové priznanie, do 10 dní od doručenia tejto žiadosti vydať doplnený doklad o vykonanom ročnom zúčtovaní – ten predstavuje prílohu daňového priznania.
• V súlade s § 32 ods. 11 ZDP podáva dodatočné priznanie aj daňovník, ktorému bol spätne priznaný niektorý z dôchodkov uvedených v § 11 ods. 6 ZDP k začiatku bezprostredne predchádzajúceho zdaňovacieho obdobia alebo k začiatku zdaňovacích období predchádzajúcich tomuto zdaňovaciemu obdobiu, ak si za tieto zdaňovacie obdobia uplatňoval nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka (a to bez ohľadu na to, či si ju uplatňoval v daňovom priznaní alebo v rámci ročného zúčtovania). Ak daňovník podá dodatočné priznanie len z tohto dôvodu, nebude mu uložená sankcia podľa § 154 a § 156 daňového poriadku.
• Ustanovenie § 32 ods. 12 ZDP alternatívne upravuje postup daňovníka, ktorý po skončení podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti, resp. prenájmu (§ 17 ods. 9) dodatočne prijme zdaniteľné príjmy súvisiace s týmito činnosťami alebo v súvislosti s týmito činnosťami dodatočne zaplatí výdavky, ktoré by boli uznané za daňové výdavky vynaložené na tieto činnosti: buď tieto sumy zahrnie do základu dane za to zdaňovacie obdobie, v ktorom takéto sumy prijal alebo zaplatil alebo ich prostredníctvom dodatočného priznania zahrnie do základu dane za zdaňovacie obdobie, v ktorom skončil podnikanie, inú samostatnú zárobkovú činnosť, resp. prenájom. Ak daňovník podá priznanie alebo dodatočné priznanie len z tohto dôvodu, správca dane mu neuloží sankciu podľa § 154 až § 156 daňového poriadku. Rovnako sa postupuje aj v prípade, ak daňovník vráti príjmy, ktoré zahrnul do základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 6 až § 8 ZDP v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach alebo dodatočne zaplatí výdavky, ktoré by boli uznané za daňové výdavky vynaložené v súvislosti s týmito príjmami podľa § 6 až § 8 ZDP.
• Obdobné je to v prípade upravenom v § 40 ods. 7 ZDP, ak daňovník so zdaniteľnými príjmami zo závislej činnosti podá na základe opravného dokladu vystaveného zamestnávateľom priznanie alebo dodatočné priznanie.

Sankcie sa ukladajú podľa daňového poriadku. V zmysle ustanovenia § 154 ods. 1 písm. i) sa za správny delikt považuje o. i. to, ak daňovník uvedie v dodatočnom priznaní daň vyššiu než v pôvodnom priznaní a podľa § 155 ods. 1 písm. g) daňový úrad uloží pokutu vyčíslenú z rozdielu medzi týmito sumami. Ustanovenie § 156 daňového poriadku upravuje výpočet úroku z omeškania za každý deň omeškania s platbou; konkrétne napr. do dňa podania dodatočného priznania.

V prípadoch uvedených v § 32 ods. 8, 9, 11 a 12, resp. § 40 ods. 7 ZDP sa však sankcie neukladajú. Daňovník – ako už bolo uvedené – kvôli prehľadnosti a rýchlemu informovaniu správcu dane konkrétny dôvod predloženia dodatočného priznania vyšpecifikuje v XIV. oddiele tlačiva typu B, resp. v IX. oddiele tlačiva typu A.

Daňovník v dodatočnom daňovom priznaní vypĺňa všetky potrebné riadky, ktoré sa ho týkajú (ako keby podával „riadne“ priznanie) a navyše v XI. oddiele aj rozdiely oproti pôvodne podanému daňovému priznaniu alebo ročnému zúčtovaniu.

V I. oddiele sa uvádzajú údaje o daňovníkovi – priezvisko, meno, titul, adresa trvalého pobytu v deň podania priznania. Riadok 12 vyplní len daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou (vyznačí „x“) a riadok 13 len zahraničná závislá osoba podľa § 2 písm. r) ZDP. II. oddiel formulára sa vyplní len v prípade, ak za daňovníka podáva daňové priznanie zákonný zástupca, dedič, zástupca alebo správca konkurznej podstaty (v súlade s § 159 daňového poriadku).

Na riadkoch 27 a 28 pod II. oddielom sa uvedie telefónne číslo a e-mailová adresa, resp. číslo faxu – vyplní ich ten, kto podáva daňové priznanie – buď daňovník, alebo zástupca, ak podáva daňové priznanie za daňovníka, pokiaľ sa nedohodnú inak.

III. oddiel sa týka nezdaniteľných častí základu dane. Podrobne si túto problematiku rozoberieme v samostatnom bode 4.3. Zatiaľ je potrebné uviesť:

Riadok 29 a 30 vypĺňa len ten daňovník, ktorý bol k 1. 1. 2013 poberateľom niektorého z dôchodkov podľa § 11 ods. 6 ZDP, resp. mu tento dôchodok bol k uvedenému dátumu priznaný spätne. Na riadku 30 tlačiva typu B musí uviesť celoročný úhrn dôchodkov (kvôli posúdeniu povinnosti platiť preddavky na daň podľa § 34 ZDP na základe zistenia poslednej známej daňovej povinnosti a výpočtu ich výšky); iné je to v prípade daňovníka, ktorý podáva priznanie typu A – sumu dôchodku na r. 28 nemusí uviesť, ak si príslušný rozdiel medzi nezdaniteľnou časťou základu dane a úhrnom dôchodku neuplatňuje; daňovníkovi so zdaniteľnými príjmami len zo závislej činnosti nemôže vzniknúť povinnosť platiť preddavky na daň podľa § 34 ZDP.

Riadok 31 vypĺňa len ten daňovník, ktorý si uplatňuje nezdaniteľnú časť základu dane na manželku (manžela). V porovnaní s predchádzajúcimi rokmi rapídne klesne počet takýchto priznaní, keďže podmienky na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na manželku (manžela) boli s účinnosťou od 1. 1. 2013 sprísnené: buď sa stará o maloleté dieťa do troch rokov jeho veku (do šiestich rokov v prípade dieťaťa so zdravotným postihnutím alebo za určených podmienok osvojené), alebo poberá peňažný príspevok na opatrovanie, alebo je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie na úrade práce, resp. je zdravotne postihnutá alebo sa považuje za občana s ťažkým zdravotným postihnutím; ak aspoň jednu z týchto podmienok spĺňa len za niektoré mesiace zdaňovacieho obdobia (napr. v júni prišla o prácu a bola zaradená do príslušnej evidencie uchádzačov o zamestnanie – podmienky spĺňa za 6 mesiacov od 1. júla); počet mesiacov uvedie v poslednej časti r. 31 a nezdaniteľnú časť základu dane na manželku (manžela) možno vypočítať len v pomernej výške.

IV. oddiel je vyhradený na uvedenie údajov o vyživovaných deťoch žijúcich v spoločnej domácnosti s daňovníkom, na ktoré si uplatňuje nárok na daňový bonus. Je potrebné zdôrazniť, že daňový bonus na tie isté deti si nemôže súčasne za to isté obdobie uplatniť aj iný daňovník (duplicitne napr. aj manželka daňovníka). Doklady na preukázanie nároku tvoria prílohu tlačiva daňového priznania s výnimkou situácie, ak sumu daňového bonusu na vyživované deti vyplatil daňovníkovi už v plnom rozsahu zamestnávateľ (teda daňovník mu najprv musel nárok preukázať v súlade s § 37 ods. 2 ZDP). Aj k tomuto oddielu sa vrátime neskôr, až po výpočte jednotlivých čiastkových základov dane.

Daňovník pri vypĺňaní oddielov VI – VIII tlačiva typu B a výpočte príslušných čiastkových základov dane by mal mať na zreteli, že na základe aplikácie ustanovenia § 4 ods. 8 ZDP (týkajúceho sa delenia príjmov uvedených v § 6 ods. 3, § 7 a § 8 plynúcich manželom z ich bezpodielového spoluvlastníctva) a § 10 ZDP (týkajúceho sa delenia príjmov dosiahnutých spoločne dvoma alebo viacerými daňovníkmi za podmienok ustanovených v § 10 ods. 1 a 2 ZDP) každý z týchto daňovníkov uvádza v príslušnom oddiele svojho priznania len podiel na príjmoch a výdavkoch, ktorý naňho pripadá. Celkový príjem a vynaložený výdavok, ako aj údaje o osobách, s ktorými príjem dosiahol, napíše v oddiele XIV tohto tlačiva.

Poznámka redakcie:
§ 15 ods. 4 a 5 daňového poriadku
§ 32 ods. 8 a 9 ZDP
§ 32 ods. 11 a ods. 12 ZDP

Príspevok objasňuje, ako sa vypočítajú jednotlivé čiastkové základy dane z príjmov fyzických osôb a je rozčlenený do nasledujúcich oblastí:

4.1.1 Príjmy zo závislej činnosti
4.1.2 Príjmy z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti,
4.1.3 Príjmy z kapitálového majetku a čiastkový základ dane z týchto príjmov
4.1.4 Ostatné príjmy a čiastkový základ dane z týchto príjmov

Príjmy zo závislej činnosti sú uvedené v § 5 ods. 1 ZDP, ide napr. o:

• príjmy zo súčasného alebo predchádzajúceho pracovnoprávneho vzťahu (z pracovného pomeru, z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru), príjmy zo služobného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru, členského pomeru alebo obdobného vzťahu, v ktorom je daňovník pri výkone práce povinný dodržiavať pokyny alebo príkazy platiteľa príjmu, ako aj príjmy za prácu žiakov a študentov z praktického vyučovania – § 5 ods. 1 písm. a),
• príjmy za prácu členov družstiev, spoločníkov a konateľov spoločností s ručením obmedzeným, komanditistov komanditných spoločností, likvidátorov, prokuristov, nútených správcov – § 5 ods. 1 písm. b),
• príjmy z prostriedkov sociálneho fondu – § 5 ods. 1 písm. f).

V zmysle § 4 ods. 3 ZDP príjmy zo závislej činnosti plynúce daňovníkovi do 31. 1. 2014 po skončení zdaňovacieho obdobia 2013, za ktoré sa dosiahli, sú súčasťou jeho základu dane za toto (skončené) zdaňovacie obdobie 2013. Zároveň je potrebné mať na zreteli, že sa zdaňujú len príjmy, s ktorými zamestnanec môže disponovať, teda príjmy, ktoré boli nielen zúčtované, ale aj vyplatené (poskytnuté) zamestnancovi – vyplýva to z viacerých ustanovení ZDP, napr. z § 35 ods. 3 ZDP.

Príjmy zo závislej činnosti sa v priebehu kalendárneho roku zdaňujú:

• vybratím preddavku na daň zo zdaniteľnej mzdy podľa § 35 ZDP – v drvivej väčšine,
• len v 2 možných prípadoch zrážkou dane podľa § 43 ods. 3 ZDP:
  • písm. j) ZDP (poistné na zdravotné poistenie vrátené zdravotnou poisťovňou priamo daňovníkovi) – zrážkou dane definitívne zdanené,
  • písm. k) ZDP (náhrada za stratu na zárobku – svedočné); v praxi fakticky neuplatňované, pretože náhrada sa vyčísľuje podľa vyhlášky č. 543/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov z priemerného mesačného čistého zárobku a je od dane oslobodená podľa § 5 ods. 7 písm. j) ZDP.

Príjmy zdanené preddavkovo sa po skončení roka musia daňovo vyrovnať, a to jedným z dvoch spôsobov:

• buď zamestnávateľ vykoná za podmienok určených v § 38 ZDP ročné zúčtovanie preddavkov na daň, alebo
• daňovník podá daňové priznanie – priloží k nemu potvrdenie zamestnávateľa podľa § 39 ods. 5 ZDP.

Pokiaľ však daňovník mal zdaniteľné príjmy len zo závislej činnosti do výšky 1 867,97 €, nie je povinný podať daňové priznanie ani vtedy, ak nepožiadal o vykonanie ročného zúčtovania.

V tejto súvislosti si ešte pripomeňme, čo vyplýva z ustanovenia § 52za doplneného do ZDP novelou z 3. 12. 2013. Ak zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, vo vydanom potvrdení podľa § 39 ods. 5 ZDP neuvedie údaje podľa § 39 ods. 2 písm. i) v znení účinnom do 31. decembra 2013 za niektoré kalendárne mesiace roku 2013 alebo za celé zdaňovacie obdobie roku 2013 týkajúce sa výnimiek z platenia poistného na zdravotné a sociálne poistenie, takéto potvrdenie sa bude v roku 2014 akceptovať pri vykonaní ročného zúčtovania alebo podaní daňového priznania za rok 2013 aj v prípade, ak tento zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, svojmu zamestnancovi vyplatil predmetné príjmy uvedené v mzdovom liste podľa § 39 ods. 2. písm. i) v znení účinnom do 31. decembra 2013.

Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, vykoná ročné zúčtovanie len u zamestnanca, ktorý nie je povinný podať daňové priznanie (§ 38 ods. 3 ZDP). Na druhej strane – vzhľadom na skúsenosti z praxe, že aj po vykonaní ročného zúčtovania daňovník občas zistí, že bol povinný podať daňové priznanie, z § 39 ods. 6 ZDP vyplýva, že zamestnávateľ – platiteľ dane – je povinný na žiadosť zamestnanca, ktorému vykonal ročné zúčtovanie a ktorému vznikla povinnosť podať daňové priznanie, do 10 dní od doručenia tejto žiadosti vydať doplnený doklad o vykonanom ročnom zúčtovaní, ktorý má obsahovať informáciu o vysporiadaní daňového nedoplatku alebo preplatku, resp. daňového bonusu vyplývajúceho z ročného zúčtovania. Ak do tohto momentu ešte existuje určitý zostatok, zamestnávateľ už nepokračuje v zrážaní nedoplatku, resp. vracaní preplatku, tento zostatok sa vysporiada prostredníctvom daňového priznania.

Úhrn zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti od všetkých zamestnávateľov sa uvádza na riadku 32 oddielu V tlačiva daňového priznania (ďalej aj „tlačiva“) typu A, resp. na riadku č. 34 oddielu V tlačiva typu B. Súčasťou tohto úhrnu sú aj nepeňažné príjmy zo závislej činnosti. Z celkového úhrnu príjmov zo závislej činnosti daňovník vyčlení na samostatný riadok (riadok 32a tlačiva typu A, resp. riadok 34a tlačiva typu B) odmeny z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru – samostatne sa uvádzajú aj v tlačivách potvrdení, resp. dokladoch o vykonanom ročnom zúčtovaní vystavovaných zamestnávateľmi – platiteľmi dane.

Súčasťou tohto úhrnu sú aj všetky príjmy zo zdrojov v zahraničí. Pri prepočte príjmu v cudzej mene na eurá sa postupuje podľa § 31 ZDP (spresneného poslednou novelou ZDP).Daňovník si môže vybrať jeden zo štyroch možných spôsobov, napr. ročný priemerný kurz za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa podáva priznanie.

Pri zdaňovaní príjmov zo závislej činnosti vykonávanej v zahraničí do úvahy musíme (okrem doposiaľ uvedených ustanovení ZDP) vziať aj článok 15 (v prípade Českej republiky článok 14) zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia (ďalej aj „ZZDZ“). Podľa čl. 15 ods. 1 ZZDZ vychádzajúcich v zásade z modelovej zmluvy OECD takéto príjmy, ktoré rezident jedného zmluvného štátu poberá z dôvodu zamestnania, sa zdania len v tomto štáte (v štáte rezidencie). Pokiaľ je však zamestnanie vykonávané v druhom zmluvnom štáte, odmeny sa zdania v štáte vykonávania činnosti.

V zmysle čl. 15 ods. 2 odmeny, ktoré rezident jedného zmluvného štátu, napr. SR, poberá zo závislej činnosti vykonávanej v druhom zmluvnom štáte, napr. v Nemecku, podliehajú bez ohľadu na ustanovenie ods. 1 len v prvom štáte, teda v SR, ak sú splnené všetky tri nasledujúce podmienky:

a)  príjemca sa zdržiava v druhom štáte (v Nemecku) po jedno alebo viac období, ktoré nepresiahnu spolu 183 dní v akomkoľvek 12-mesačnom období,

b)  odmeny sú vyplácané zamestnávateľom alebo za zamestnávateľa, ktorý nie je rezidentom v druhom zmluvnom štáte (teda v našom prípade v Nemecku),

c)  odmeny nejdú na ťarchu stálej prevádzkarne, ktorú má zamestnávateľ v druhom zmluvnom štáte (čiže v Nemecku).

Ak jedna z týchto podmienok nie je splnená, príjem sa zdaní v štáte zdroja – výkonu činnosti (teda v našom prípade v Nemecku).

Základné zásady:

a)  rozhodujúce je miesto výkonu závislej činnosti,

b)  ak sú však splnené súčasne všetky tri podmienky uvedené v čl. 15 zmluvy, príjem sa nezdaní v štáte výkonu činnosti, ale v štáte rezidencie (SR),

c)  ak aspoň jedna z podmienok nie je splnená, príjem sa zdaní v štáte zdroja – výkonu činnosti.

Túto problematiku môžeme zhrnúť takto:

Ak ide o daňového rezidenta SR (ďalej aj „rezident SR“):

• závislá činnosť vykonávaná daňovým rezidentom SR v zahraničí:
  • v súlade s článkom 15 ods. 1 ZZDZ sa príjem zdaní v štáte výkonu činnosti s výnimkou situácie, ak sú splnené všetky tri podmienky podľa čl. 15 ods. 2 ZZDZ,
  • na daňovníka sa vzťahuje povinnosť podať daňové priznanie v štáte rezidencie (SR),
  • pri vylúčení dvojitého zdanenia sa postupuje v súlade s čl. 23 ZZDZ a § 45 ZDP.
• závislá činnosť vykonávaná daňovým rezidentom SR na Slovensku:
  • príjem vždy podlieha zdaneniu na Slovensku, pričom nie je dôležité, či ho zamestnáva rezident SR alebo nerezident SR, ani to, kto vypláca príjem. Príjem zdaňuje zamestnávateľ preddavkovo podľa § 35 ZDP alebo (výnimočne) daňovník osobne platí preddavky na daň podľa § 34 ods. 6 ZDP (ak jeho zamestnávateľ nie je platiteľom dane ani zahraničným platiteľom dane – § 48 ZDP).

Pripomeňme si tiež, ako sa zdaňujú príjmy daňového nerezidenta SR zo závislej činnosti vykonávanej na Slovensku – okrem  článku 15 ZZDZ musíme vychádzať aj zo znenia § 16 ods. 1 písm. b) ZDP, v zmysle ktorého príjmom daňového nerezidenta SR zo zdrojov na území SR je aj príjem zo závislej činnosti vykonávanej na území SR.

Túto problematiku môžeme zhrnúť takto:

Ak ide o daňového nerezidenta SR (ďalej aj „nerezidenta SR“):

• v súlade s čl. 15 ZZDZ a § 16 ods. 1 písm. b) ZDP na Slovensku zdaníme príjmy plynúce zo zdrojov na území SR, teda zo závislej činnosti vykonávanej na Slovensku,
• ak zamestnávateľ je rezidentom SR, príjem vždy podlieha zdaneniu v SR (bez ohľadu na dĺžku pobytu nerezidenta SR na Slovensku), pričom zamestnávateľ vyberá preddavky na daň podľa § 35 ZDP a za ustanovených podmienok vykonáva ročné zúčtovanie,
• ak zamestnávateľ nie je rezidentom SR, príjem zdaňuje na Slovensku podľa § 35 ZDP v zmysle § 48 ZDP (zahraničný) platiteľ dane alebo daňovník osobne platí preddavky na daň podľa § 34 ods. 7 ZDP – na Slovensku sa príjem nezdaní iba v prípade, ak sú súčasne splnené všetky tri podmienky podľa čl. 15 ods. 2 ZZDZ alebo § 5 ods. 7 písm. g) ZDP.

Kvôli úplnosti k zdaneniu príjmov nerezidenta SR zo závislej činnosti vykonávanej v SR (zdroj na území SR) dodajme:

Zdaneniu u nás podliehajú príjmy zo závislej činnosti vykonávanej na našom území alebo na palubách lietadiel alebo lodí prevádzkovaných rezidentom SR – § 16 ods. 1 písm. b) ZDP.

V prípade zmluvného štátu musíme rešpektovať aj znenie čl. 15 ods. 2 ZZDZ, ktorým sme sa podrobnejšie zaoberali – ale v situácii nášho rezidenta pracujúceho v zahraničí. Pokiaľ teda rezident iného zmluvného štátu pracuje na našom území kratšie ako 183 dní, a to pre zahraničného zamestnávateľa (nerezidenta SR), ktorý nemá v SR stálu prevádzkareň, príjem nezdaníme. Právo na daň má v takomto prípade štát daňovej rezidencie.

Ak rezident jedného štátu vykonáva závislú činnosť v druhom štáte a medzi týmito dvoma štátmi nie je uzavretá ZZDZ, právo na vybratie dane má jednak štát zdroja, v ktorom sa činnosť vykonáva a jednak štát daňového domicilu, rezidencie. Môžu sa však tohto práva (napr. čiastočne) vzdať; príjmy z tejto závislej činnosti v štáte zdroja možno v istom rozsahu oslobodiť od zdanenia (vo vnútroštátnom daňovom zákone) a nahradiť tým dikciu čl. 15 ods. 2 ZZDZ. V ZDP túto „funkciu“ spĺňa ustanovenie § 5 ods. 7 písm. g) ZDP. Vyplýva z neho, že príjmy zo závislej činnosti vykonávanej na našom území plynúce daňovým nerezidentom SR od zamestnávateľa so sídlom alebo bydliskom v zahraničí sa považujú za oslobodené od dane, ak doba výkonu činnosti nepresiahne 183 dní v akomkoľvek 12-mesačnom období, ak nejde o príjmy uvedené v § 16 ods. 1 písm. d) ZDP a o príjmy zo závislej činnosti vykonávanej v stálej prevádzkarni umiestnenej na našom území.

Ak teda nemáme uzavretú s určitým štátom ZZDZ, príjem občana tohto štátu zo závislej činnosti vykonávanej u nás zdaníme v plnom rozsahu. Pokiaľ sú splnené všetky podmienky ustanovené v § 5 ods. 7 písm. g) ZDP, príjem je od dane oslobodený.

Stručne k medzinárodnému prenájmu pracovných síl:

Pojemzamestnávateľ je na ciele ZDP vymedzený v § 5 ods. 2 – v podstate je to platiteľ príjmov zo závislej činnosti. V zmysle ustanovenia § 5 ods. 4 ZDP za zamestnávateľa sa považuje aj daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou (ekonomický zamestnávateľ), pre ktorého zamestnanec (prenajímaný zamestnanec) vykonáva prácu podľa jeho pokynov a príkazov, aj keď príjem za túto prácu na základe zmluvného vzťahu vypláca osoba so sídlom alebo s bydliskom v zahraničí. Na účely ZDP sa takto vyplácaný príjem považuje za príjem, ktorý vypláca daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou, ekonomický zamestnávateľ. Príjem (od 1. dňa, nie až po 183 dňoch) zdaňuje „ekonomický zamestnávateľ“, nie právny zamestnávateľ. Podobne je to upravené v iných štátoch a ide vlastne o opatrenie na elimináciu zneužívania § 5 ods. 7 písm. g) ZDP a čl. 15 (resp. 14) ods. 2 ZZDZ. Touto problematikou sa podrobnejšie zaoberá:

• oznámenie MF SR č. 2686/1998-62 – FS č. 4/1998,
• pokyn MF SR č. 8253/1999/72 – FS č. 12/1999.

Dodajme, že na základe poslednej novelizácie ZDP sa v § 5 ods. 4 za slovo „príkazov“ vkladajú slová „alebo v jeho mene a na jeho zodpovednosť“. Ide len o spresnenie znenia tohto ustanovenia – aj doposiaľ sa uplatňoval takýto prístup k zahraničným zamestnancom, ktorí na území Slovenska zastávajú rôzne manažérske pozície, takže slovné spojenie „vykonáva prácu podľa jeho pokynov a príkazov“ nebolo úplne výstižné.

Výpočet čiastkového základu dane

Podľa § 5 ods. 8 ZDP čiastkovým základom dane z príjmov zo závislej činnosti sú zdaniteľné príjmy znížené o poistné a príspevky (na zdravotné poistenie podľa zákona č. 580/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, na sociálne poistenie podľa zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, resp. poistné podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov), ktoré je povinný platiť zamestnanec, alebo príspevky na zahraničné poistenie zamestnanca, na ktorého sa vzťahuje povinné zahraničné poistenie rovnakého druhu.

Úhrn poistného a príspevkov je potrebné v tlačive rozčleniť na poistné na zdravotné poistenie a poistné na sociálne poistenie (zabezpečenie) – v tlačive typu A na r. 33a a 33b, v tlačive typu B až v prílohe č. 1. Takto sú rozčlenené údaje aj v tlačivách potvrdení, resp. ročných zúčtovaní vystavovaných zamestnávateľmi – platiteľmi dane. Dodajme: ak pri príjmoch plynúcich zo zdrojov v zahraničí nie je možné poistné takto rozdeliť, uvedie sa len v úhrnnej výške (riadok 33 tlačiva typu A, resp. riadok 35 tlačiva typu B).

V zmysle § 52j ods. 4 ZDP ustanovenie § 5 ods. 9 upravujúce zvýšenie základu dane v prípade porušenia podmienok podľa predpisu účinného do 31. decembra 2010 týkajúce sa úhrad zdravotníckeho pracovníka (lekára, zubného lekára, sestry, pôrodnej asistentky) za špecializačné štúdium – sa použije aj pri porušení podmienok po 31. decembri 2010 – v tom prípade daňovník vyplní riadok 35 tlačiva typu A alebo o predmetnú sumu zvýši čiastkový základ dane na riadku 36 tlačiva typu B (resp. zvýšenie základu dane o tieto sumy možno uskutočniť aj v rámci ročného zúčtovania). Ak daňovník, ktorý si v predchádzajúcich rokoch uplatňoval nezdaniteľné časti základu dane podľa § 11 ods. 4 ZDP, porušil do konca roku 2010 podmienky ustanovené v § 11 ods. 9 – 11 ZDP (napr. došlo k zániku životného poistenia výpoveďou), musí spätne zvýšiť základ dane; na tento cieľ slúži riadok 41 tlačiva typu A, resp. riadok 71 tlačiva typu B (v tomto prípade nemôže mať za daný rok vykonané ročné zúčtovanie – zvýšenie základu dane o tieto sumy nemožno v rámci neho uskutočniť).

Dodajme, že preddavky na daň (pred uplatnením daňového bonusu) zrazené zamestnávateľmi zo zdrojov na území SR daňovník uvedie na r. 63 tlačiva typu A, resp. r. 102 tlačiva typu B a odpočíta ich od vyčíslenej dane. Pozor: pri príjmoch zo zahraničia sa postupuje inak, uplatňujú sa metódy na zamedzenie dvojitého zdanenia – pri použití metódy vyňatia r. 47 a 48 tlačiva typu A, resp. 80 a 81 tlačiva typu B; pri použití metódy zápočtu r. 50 až 54 tlačiva typu A, resp. 83 až 87 tlačiva typu B.

Daňovník, ktorý z príjmov zo závislej činnosti sám platil preddavky na daň podľa § 34 ods. 6 alebo 7 ZDP, uvedie ich na r. 62 tlačiva typu A, resp. r. 105 tlačiva typu B.

V tlačive typu A sa takto vyčíslený základ dane zníži o nezdaniteľné časti základu dane a vypočíta sa daň; druhou alternatívou pri nízkych príjmoch je neuplatnenie nezdaniteľných častí a vypočítanie zamestnaneckej prémie – je to špecifický finančný príspevok zo štátneho rozpočtu pre tých občanov s príjmami zo závislej činnosti, ktorí spĺňajú všetky kritériá ustanovené v § 32a ZDP. Nárok na zamestnaneckú prémiu o. i. nevzniká, ak bol z úradu práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej aj „ÚPSVaR SR“) poskytnutý príspevok na podporu udržania pracovných miest. V tejto súvislosti je potrebné aktuálne poznamenať, že na základe novelizácie (zákon č. 96/2013 Z. z.) bol zo zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti v znení neskorších predpisov príspevok na podporu udržania v zamestnaní zamestnancov s nízkymi mzdami podľa § 50a s účinnosťou od 1. 5. 2013 vypustený. Tento príspevok sa poskytuje už len tým zamestnávateľom, s ktorými uzatvoril ÚPSVaR SR dohodu o poskytnutí príspevku najneskôr do 30. 4. 2013. Týmto zamestnávateľom končí poskytovanie príspevku v zmysle dohody po 24 kalendárnych mesiacoch. Od uvedeného dátumu 1. 5. 2013 bol zrušený aj príspevok podľa § 50c. Ďalší príspevok podľa § 50d sa neposkytuje už od 1. 1. 2012. Na druhej strane k 1. 5. 2013 bol novozavedený príspevok tohto typu podľa § 50k. Ak si túto problematiku zrekapitulujeme, nárok na zamestnaneckú prémiu daňovníkovi nevzniká o. i. vtedy, ak boli z ÚPSVaR SR poskytované tieto príspevky: podľa § 47, § 50k, § 53, § 53a, § 53b, § 56a, § 59, § 60 citovaného zákona.

Zamestnanecká prémia

Pri výpočte výšky zamestnaneckej prémie podľa prvého vzorca uvedeného v § 32a ods. 3 ZDP, teda u zamestnancov, ktorí v roku 2013 dosiahli posudzované príjmy v úhrnne aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy (2 026,20 €) a zároveň nižšej ako 12-násobok minimálnej mzdy (4 052,40 €), sa vychádza zo základu dane podľa § 5 ods. 8 ZDP z 12-násobku minimálnej mzdy – je to suma 3 509,76 €.

19 % z rozdielu (3 735,94 – 3 509,76) = 42,9742 €

Vypočítaná suma ročnej zamestnaneckej prémie nezaokrúhlená = 42,9742 € (suma určená na výpočet pomernej časti zamestnaneckej prémie)

Vypočítaná suma zamestnaneckej prémie za rok 2013 po zaokrúhlení = 42,98 €

Pre celý okruh daňovníkov s príjmami zo závislej činnosti (zamestnancov), ktorých celoročné hrubé posudzované príjmy sa nachádzajú v rozpätí od 6-násobku do 12-násobku minimálnej mzdy (presnejšie v pásme od 2 026,20 € do 4 052,39 €), činí celoročná zamestnanecká prémia zhodne 42,98 €.

U zamestnanca, ktorý v roku 2013 dosiahol úhrn zdaniteľných posudzovaných príjmov najmenej vo výške 12-násobku minimálnej mzdy a viac (teda od 4 052,40 €), sa zamestnanecká prémia vypočíta podľa druhého vzorca ustanoveného v § 32a ods. 3 ZDP, a to sadzbou dane 19 % z rozdielu:

• nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka podľa § 11 ods. 2 písm. a) ZDP (3 735,94 €) – (mínus) jeho skutočný základ dane vypočítaný podľa § 5 ods. 8 ZDP.

Ako už bolo uvedené, vznik nároku na zamestnaneckú prémiu sa odvíja od splnenia podmienok ustanovených v § 32a ZDP.

Rovnaké výsledky by vyplynuli aj z ročného zúčtovania – na r. 16 tlačiva ročného zúčtovania preddavkov na daň by zamestnávateľ uviedol daňový preplatok dane 75,04 €, tú istú sumu na r. 17 a na r. 18 sumu na vyplatenie (vrátane zamestnaneckej prémie) ako výsledný vzťah voči zamestnankyni vo výške 100,11 €.

V tlačive typu B sa vyčísľujú ďalšie čiastkové základy dane.

Poznámka redakcie:
§ 5 ods. 1 ZDP
§ 5 ods. 8 ZDP
§ 32a ZDP

Tieto príjmy sa uvádzajú v tlačive daňového priznania typu B v VI. oddiele. Prvú časť VI. oddielu tvorí tabuľka č. 1a – na rozdiel od predchádzajúcich rokov – za ňou nasledujú tabuľky č. 1a, 1b a 1c.

Na jednotlivých riadkoch tabuľky č. 1 sa uvádzajú:

• na riadkoch 1 – 9 aktívne príjmy, z toho na riadkoch 1 – 4 príjmy z podnikania a na riadkoch 5 – 8 príjmy z inej samostatnej zárobkovej činnosti(stĺpec 1) a výdavky vynaložené na ich dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie (stĺpec 2):

a)  príjmy z poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva samostatne hospodáriacich roľníkov na základe osvedčenia a zápisu do príslušnej evidencie, ako aj príjmy z pozemkového spoločenstva bez právnej subjektivity (§ 10 zákona č. 181/1995 Z. z.) pripadajúce na jednotlivých spoločníkov – riadok č. 1; dodajme, že pozemkové spoločenstvá bez právnej subjektivity už vznikať nemôžu a doteraz pôsobiace musia podľa § 31 zákona č. 97/2013 Z. z. (až) do konca februára 2014 prispôsobiť svoje právne pomery novej úprave (na pozemkové spoločenstvo s právnou subjektivitou),

b)  príjmy zo živnosti v súlade so zákonom č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov – riadok č. 2,

c)  príjmy z podnikania vykonávaného podľa osobitných predpisov, napr. príjmy daňových poradcov, audítorov, súkromných veterinárnych lekárov, notárov, advokátov a pod. – riadok č. 3,

d)  príjmy spoločníkov verejných obchodných spoločností a komplementárov komanditných spoločností; ide o podiel konkrétneho spoločníka na základe dane spoločnosti, ktorý naňho pripadá – riadok č. 4,

e)  príjmy z vytvorenia diela a umeleckého výkonu vrátanepríjmov z vydávania, rozmnožovania a rozširovania literárnych a iných diel na vlastné náklady, z použitia alebo poskytnutia práv z priemyselného alebo iného duševného vlastníctva; patria sem aj príjmy autorov za príspevky do novín, časopisov, rozhlasu a televízie, ak v súlade s § 43 ods. 14 ZDP uzatvorili s vyplácajúcim subjektom dohodu o tom, že daň nevyberie zrážkou – riadok č. 5,

f)  príjmy z činností, ktoré nie sú živnosťou ani podnikaním, k týmto príjmom patria napr. príjmy správcov konkurznej podstaty, osobných asistentov osôb ťažko zdravotne postihnutých podľa § 23 zákona č. 447/2008 Z. z. v znení neskorších predpisov a pod. – riadok č. 6,

g)  príjmy znalcov a tlmočníkov za činnosť podľa zákona č. 382/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov – riadok č. 7,

h)  príjmy z činností sprostredkovateľov podľa osobitného predpisu, ktoré nie sú živnosťou – ide o príjmy najmä podľa zákona č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov – riadok č. 8;

• na riadkoch 10 – 12 pasívne príjmy, konkrétnena r. 10 z prenájmu nehnuteľností a na r. 11 z použitia diela a umeleckého výkonu(stĺpec 1) a výdavky vynaložené na ich dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie (stĺpec 2).

Na r. 9 uvedie daňovník súčet aktívnych príjmov patriacich do § 6 ods. 1 a 2 (stĺpec 1) a súčet vynaložených výdavkov (stĺpec 2).

Ak si daňovník uplatňuje výdavky percentom z príjmov, do úhrnnej sumy výdavkov na r. 9 premieta aj preukázateľne zaplatené povinné poistné na zdravotné a sociálne poistenie. Samotné poistné preukázateľne zaplatené v súvislosti s dosahovaním príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP potom uvedie na vyznačenom mieste pod tabuľkou. Ak daňovník účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo vedie daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 14, resp. uplatňuje paušálne výdavky podľa § 6 ods. 10 ZDP, napíše tam úhrn skutočne uhradených preddavkov na zdravotné poistenie, nedoplatkov z minulých období, vrátane nedoplatku z ročného zúčtovania zdravotného poistenia, poistného na sociálne poistenie, poistného zaplateného na základe dobrovoľnej účasti na poistení v súvislosti s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP a poistného v zahraničí. Ak daňovník účtuje v sústave podvojného účtovníctva, uvedie výdavky na poistenie zaúčtované v danom roku v rovnakom rozsahu.

Poistné na zdravotné a sociálne poistenie v požadovanomčlenení uvedie tiež v prílohe č. 1 na str. 12.

Po vyplnení poskytuje tabuľka č. 1 prehľad o dosiahnutých príjmoch a vynaložených výdavkoch. Je určená tým daňovníkom, ktorí účtujú v sústave jednoduchého účtovníctva alebo vedú evidenciu podľa § 6 ods. 11, resp. daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 14 ZDP, resp. výdavky si uplatňujú percentom z príjmov (daňovník s podvojným účtovníctvom začína VI. oddiel vypĺňať až od riadka 39, na ktorý napíše výsledok hospodárenia).

Okrem tabuľky č. 1 daňovník vyplní podľa predtlače nové tabuľky:

• 1a, ak vedie daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 14 ZDP,
• 1b, ak vedie evidenciu podľa § 6 ods. 10 ZDP – v prípade paušálnych výdavkov,
• 1c, ak vedie evidenciu podľa § 6 ods. 11 ZDP – pri príjmoch z prenájmu.

Týkajú sa stavu sledovaných, evidovaných skutočností (hmotného a nehmotného majetku zaradeného do obchodného majetku, zásob, pohľadávok, záväzkov) na začiatku a na konci zdaňovacieho obdobia (pri paušálnych výdavkoch len stav zásob a pohľadávok). Dodajme, že podobná prax bola už dávnejšie zavedená napr. aj v ČR.

Z týchto (aktívnych) príjmov patriacich do § 6 ods. 1 a 2 ZDP daňovník vypočíta jeden čiastkový základ dane, a to na str. 4 tlačiva. Druhý samostatný čiastkový základ dane vyčísli z (pasívnych) príjmov: z prenájmu nehnuteľností (r. 10) a z príjmov z použitia diela a umeleckého výkonu, ak nepatria do § 6 ods. 2 písm. a) ZDP (r. 11), a to na str. 4 a 5 tlačiva.

S účinnosťou od 1. 1. 2012 boli príjmy podľa zákona č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) v znení neskorších predpisov rozdelené na dva okruhy, na aktívne a na pasívne príjmy:

• v § 6 ods. 2 písm. a) ZDP medzi aktívnymi príjmami naďalej ostali príjmy dosiahnuté na základe zmluvy o vytvorení diela podľa § 39 autorského zákona, ako aj príjmy za umelecké výkony (v zmysle § 71 ods. 1 autorského zákona sa aj ustanovenie § 39 primerane vzťahuje na výkonného umelca a na jeho umelecký výkon);
• do § 6 ods. 4 ZDP boli ako pasívne príjmy presunuté príjmy za použitie už vytvoreného diela a umeleckého výkonu dosiahnuté na základe licenčnej zmluvy uzatvorenej podľa § 40 autorského zákona.

Od 1. 1. 2013 bol zavedený alternatívny spôsob zdanenia autorských honorárov za príspevky do novín, časopisov, rozhlasu, televízie. V súlade s § 43 ods. 14 ZDP vyplácajúci subjekt daň nevyberie zrážkou, ak sa o tom vopred písomne dohodne s autorom, pričom túto dohodu je povinný oznámiť daňovému úradu do 15. januára nasledujúceho roku (prvý raz do 15. 1. 2014). Tieto príjmy autorov za príspevky do novín, časopisov, rozhlasu a televízie podľa § 6 ods. 2 písm. a) ZDP, z ktorých nebola zrazená daň, sa musia uviesť v daňovom priznaní. V daňovom priznaní sa nemôžu uviesť tie príjmy autorov za príspevky do novín, časopisov, rozhlasu a televízie (s výnimkou umeleckých výkonov), z ktorých bola daň zrazená v súlade s § 43 ods. 3 písm. h) ZDP. Vykonaním zrážky dane je daňová povinnosť daňovníka z týchto príjmov splnená. Možnosť výberu spôsobu zdanenia sa týka len tých príjmov autorov za uvedené príspevky, ktoré sú vyplácané na základe zmluvy o vytvorení diela, resp. aj zmiešanej zmluvy (zmluva o vytvorení diela spolu s licenčnou zmluvou), z ktorej nie je zrejmá presná odmena za vytvorenie diela a za použitie diela, ale je dohodnutá úhrnná odmena. Príjmy za príspevky na základe licenčnej zmluvy patriace do § 6 ods. 4 ZDP sa budú zdaňovať (naďalej) len zrážkovým spôsobom podľa § 43 ods. 3 písm. h) ZDP.

Ak si právnu úpravu zdanenia autorských honorárov od 1. 1. 2013 zrekapitulujeme:

• Do § 6 ods. 2 písm. a) ZDP patria aj príjmov autorov za príspevky do novín, časopisov, rozhlasu a televízie [§ 43 ods. 3 písm. h)], pri ktorých daňovník využil postup uvedený v § 43 ods. 14 ZDP. V tomto prípade ich autor zdaní po skončení zdaňovacieho obdobia prostredníctvom podaného daňového priznania, pričom si bude môcť uplatniť niektoré výhody: skutočné alebo paušálne (ale limitované) výdavky zvýšené o zaplatené povinné poistné, nezdaniteľné časti základu dane, daňový bonus, ale aj právo na vykázanie daňovej straty. Z týchto príjmov zaplatí poistné na zdravotné a sociálne poistenie (aj) vzhľadom na splnenie registračnej povinnosti.
• Ak vyplácajúci subjekt príjmy zdaní zrážkou, a to sadzbou 19 %, sú tým definitívne zdanené a nebude ich možné uvádzať v daňovom priznaní (tak ako aj vlani). Pred vybratím dane zrážkou podľa § 43 ods. 3 písm. h) ZDP už nemožno uplatniť výdavky vo výške 40 % z príjmov, ale len zrazený príspevok vo výške 2 % do Literárneho fondu podľa zákona č. 13/1993 Z. z. o umeleckých fondoch v znení neskorších predpisov. Zrušenie uplatňovania paušálnych výdavkov súvisí s tým, že podľa novelou zmeneného § 6 ods. 10 ZDP sa obmedzuje suma paušálnych výdavkov maximálne do výšky 5 040 € ročne; platiteľ dane by si prakticky v momente vyplatenia zdaniteľného príjmu a zrazenia dane objektívne nemohol overiť, či by odpočítaním paušálnych výdavkov nedošlo u príjemcu k prekročeniu ustanovenej celoročnej maximálnej sumy výdavkov (5 040 €).
• Aj keď sa príjmy fyzických osôb od 1. 1. 2013 zdaňujú progresívnym spôsobom, a to dvomi sadzbami dane, pri príjmoch zdaňovaných zrážkou sa uplatňuje iba sadzba 19 % – ide aj o riešenie z racionálnych dôvodov podobných, ako sú uvedené v predchádzajúcom texte – platiteľ dane v momente vyplatenia zdaniteľného príjmu nemôže vedieť, aký vysoký bude celoročný základ dane daňovníka.

Na doplnenie:

Podľa § 2 zákona č. 167/2008 Z. z. o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlačový zákon), ktorým bol zrušený zákon č. 81/1966 Zb. v znení neskorších predpisov, periodická tlač sú noviny, časopisy alebo iná tlač vydávaná pod rovnakým názvom, s rovnakým obsahovým zameraním a v jednotnej grafickej úprave najmenej dvakrát v kalendárnom roku. V súlade s § 11 Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky eviduje periodickú tlač zápisom do zoznamu, zmenou zápisu v zozname a výmazom zápisu zo zoznamu. Jednotlivým časopisom je pridelené ISSN, na druhej strane knihy nepatria medzi periodickú tlač a majú pridelené ISBN. Autorom kníh vydavateľ vyplatí autorské honoráre nezdanené (zrazí z nich len 2 % do Literárneho fondu) a autori ich musia uviesť v daňovom priznaní.

V súlade s § 6 ods. 5 ZDP súčasťou príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP sú aj príjmy z akéhokoľvek nakladania s obchodným majetkom, úroky z peňažných prostriedkov na bežných účtoch používaných v súvislosti s dosahovaním týchto príjmov, príjem z predaja podniku alebo jeho časti (§ 17a ZDP) na základe zmluvy o predaji podniku podľa § 476 až § 488 Obchodného zákonníka a výška odpusteného dlhu alebo jeho časti u dlžníka, ak súvisí a je dôsledkom nakladania s obchodným majetkom.

Podobne, ak do obchodného majetku bola bezprostredne pred predajom zaradená nehnuteľnosť a bola používaná v súvislosti s dosahovaním príjmov z podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6 ods. 1 a 2 ZDP), príjem patrí v súlade s § 6 ods. 5 písm. a) ZDP do § 6 ods. 1 a 2 ZDP. Pokiaľ by však išlo o nehnuteľnosť slúžiacu na dosahovanie príjmov z prenájmu (§ 6 ods. 3), teda prenajímanú a zaradenú (ale aj nezaradenú) do obchodného majetku, príjem z jej predaja sa zatriedi do § 8 ods. 1 písm. b) ZDP.

Ak daňovník s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP nehnuteľnosť najprv vyradí z obchodného majetku, teda preradí z obchodného majetku do osobného majetku a predá ju do piatich rokov od tohto momentu, tento zdaniteľný príjem zatriedi medzi ostatné príjmy uvedené v § 8 ZDP, pričom ako výdavok opäť odpočíta zostatkovú cenu tohto majetku, ale v súlade s § 8 ods. 2 ZDP len do výšky dosiahnutých príjmov.

Ak sa predaj nehnuteľnosti uskutoční až po uplynutí piatich rokov od vyradenia nehnuteľnosti z obchodného majetku, príjem už nepodlieha zdaneniu, pretože – ako už bolo uvedené – je od dane oslobodený podľa § 9 ods. 1 písm. a) ZDP.

Fyzická osoba s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP, ktorá aspoň časť roka nie je platiteľom DPH, sa môže rozhodnúť, akým spôsobom bude uplatňovať výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov – či výdavky v skutočnej výške (na základe účtovníctva, resp. daňovej evidencie podľa § 6 ods. 14 ZDP) na strane jednej alebo percentuálne (paušálne) výdavky na strane druhej. Daňovník, ktorý je celý rok platiteľom DPH, nemôže uplatňovať výdavky percentom z príjmov v zmysle § 6 ods. 10, ale len skutočne vynaložené výdavky – buď je účtovnou jednotkou (pričom môže účtovať v sústave jednoduchého alebo v sústave podvojného účtovníctva) alebo vedie daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 14 ZDP.

V súlade s § 1 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve za účtovné jednotky sa považujú tie fyzické osoby, ktoré podnikajú alebo vykonávajú inú samostatnú zárobkovú činnosť (s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP), ak preukazujú svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na účely zistenia základu dane z príjmov.

Možné spôsoby uplatnenia výdavkov pri príjmoch podľa § 6 ZDP

S účinnosťou od 1. 1. 2013 došlo k zmene pri uplatňovaní paušálnych výdavkov podľa § 6 ods. 10 ZDP vo výške 40 % z príjmov – musí sa prihliadať na limit týchto výdavkov. Daňovník s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP si môže uplatniť výdavky percentom z príjmov maximálne do výšky 5 040 € ročne. Ak získa povolenie alebo oprávnenie na podnikanie alebo začne vykonávať inú samostatnú zárobkovú činnosť v priebehu zdaňovacieho obdobia, uplatní si tieto výdavky najviac vo výške 420 € mesačne, a to počnúc mesiacom, keď nastali uvedené skutočnosti. Analogicky postupuje aj daňovník, ktorý skončil podnikanie alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť (§ 17 ods. 9 ZDP) – uplatní tieto výdavky najviac vo výške 420 € mesačne, a to aj za mesiac, v ktorom skončil podnikanie alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť (§ 17 ods. 9 ZDP). Dodajme, že obdobne musí postupovať aj daňovník, ktorý celý rok dosahuje príjmy z použitia diela a použitia umeleckého výkonu podľa § 6 ods. 4 ZDP, resp. v priebehu roka ich začal poberať alebo ich prestal poberať.

Daňovník nemôže zmeniť spôsob uplatňovania výdavkov počas zdaňovacieho obdobia, len k 1. januáru ďalšieho zdaňovacieho obdobia. Postup daňovníka pri zmene spôsobu uplatňovania výdavkov upravuje § 51a ZDP.

V tejto súvislosti si pripomeňme, že podľa § 2 písm. l) ZDP zdaňovacím obdobím pri dani z príjmov fyzickej osoby je vždy kalendárny rok (výnimku predstavuje len úmrtie daňovníka). Aj v prípade skončenia podnikania v priebehu zdaňovacieho obdobia (kalendárneho roka) daňovník predloží daňové priznanie až po jeho uplynutí.

Ku dňu skončenia podnikania daňovník uzavrie účtovné knihy, zostaví mimoriadnu individuálnu účtovnú závierku, ale predloží ju spolu s daňovým priznaním až po skončení zdaňovacieho obdobia.

Pri ukončení činnosti musí daňovník upraviť základ dane podľa § 17 ods. 8 ZDP.

V daňovom priznaní rezidenta SR sa uvádzajú aj príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti zo zdrojov v zahraničí.

Príjmy z prenájmu nehnuteľností patria do § 6 ods. 3 ZDP, a to bez ohľadu na dobu prenajímania. Príjmy z prenájmu hnuteľných vecí zatrieďujeme do § 6 ods. 3 iba vtedy, ak tieto veci tvoria príslušenstvo nehnuteľnosti. Pokiaľ na prenajímanie nehnuteľnosti daňovník má živnostenské oprávnenie, v tom prípade sa dosiahnuté príjmy považujú za príjmy zo živnosti podľa § 6 ods. 1 písm. b) ZDP. Podľa § 4 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov prenájom nehnuteľností, bytových a nebytových priestorov je živnosťou, ak sa popri prenájme poskytujú aj iné než základné služby spojené s prenájmom. Základnými službami sú dodanie elektriny, plynu, vody a odvoz odpadkov.

Na zreteli je potrebné mať tiež to, že podľa § 6 ods. 5 ZDP sa za príjem z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6 ods. 1 a 2) považuje o. i. aj príjem z akéhokoľvek nakladania s obchodným majetkom, napr. z prenájmu časti majetku vloženého do obchodného majetku, pričom druhá časť majetku slúži na vykonávanie vlastnej podnikateľskej činnosti prenajímateľa a pod.

Ak daňovník má na prenájom živnostenské oprávnenie, dosiahnuté príjmy sa zdaňujú tak ako všetky ostatné príjmy zo živnosti [§ 6 ods. 1 písm. b) ZDP].

Základné princípy:

1. Ide o príjmy v plnom rozsahu zdaniteľné – sú predmetom dane a nevzťahuje sa na ne žiadne oslobodenie od dane.
2. Ak si daňovník neuplatňuje výdavky skutočne vynaložené (na základe účtovníctva alebo daňovej evidencie podľa § 6 ods. 14 ZDP), môže si uplatniť výdavky vo výške 40 % z úhrnu príjmov uvedených v § 6 ods. 1 a 2 (ale od 1. 1. 2013 len do limitovanej výšky 5 040 € ročne) + zaplatené povinné poistné na zdravotné a sociálne poistenie.Možnosť odpočítať namiesto preukázateľných daňových výdavkov výdavky paušálne podľa § 6 ods. 10 ZDP sa týka nielen tých, ktorí po celé zdaňovacie obdobie nie sú platiteľmi DPH, ale aj tých, ktorí nie sú platiteľmi DPH len časť zdaňovacieho obdobia. V rámci § 6 ods. 1 a 2 je možné použiť len jeden spôsob uplatňovania výdavkov, nemožno ich kombinovať. Pri príjmoch z prenájmu patriacich do § 6 ods. 3 možno použiť iný spôsob (od 1. 1. 2013 už to však nemôžu byť percentuálne výdavky).
3. Tieto príjmy sa nedelia medzi manželov.
4. Čiastkový základ dane zistený z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 za rok 2013 je možné v súlade s § 11 ods. 1 ZDP znížiť o nezdaniteľné časti základu dane: na daňovníka, na manželku (manžela) daňovníka, o sumy dobrovoľných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie (max. vo výške 943,20 €).

Ak príjmy z prenájmu patria do § 6 ods. 3 ZDP:

Zdaňovanie príjmov z prenájmu sa od 1. 1. 2011, po nadobudnutí účinnosti zákona č. 548/2010 Z. z., pomerne výrazne zmenilo. Zmeny v ZDP, ktoré zdaňovanie príjmov z prenájmu najviac ovplyvňujú:

• od dane už nie je oslobodená suma do výšky 5-násobku platného životného minima, ale pevne stanovená suma do výšky 500 € ročne z úhrnu (piatich druhov) príjmov uvedených v § 9 ods. 1 písm. g) a i) ZDP [predtým písmená h) a j)]: ide o príjmy podľa § 6 ods. 3 ZDP z prenájmu, podľa § 8 ods. 1 písm. a) z príležitostných činností vrátane príjmov z príležitostnej poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva (teda ak nejde o podnikanie) a z príležitostného prenájmu hnuteľných vecí, podľa § 8 ods. 1 písm. d) z prevodu opcií, podľa § 8 ods. 1 písm. e) z prevodu cenných papierov a podľa § 8 ods. 1 písm. f) z prevodu obchodného podielu na spoločnosti s ručením obmedzeným, komanditnej spoločnosti alebo z prevodu členských práv družstva. Ak úhrn týchto príjmov presiahne v zdaňovacom období 500 €, do základu dane sa zahrnie len rozdiel nad takto ustanovenú sumu;
• nezdaniteľné časti základu dane sa od 1. 1. 2011 uplatňujú len pri tzv. aktívnych príjmoch; pri príjmoch z prenájmu podľa § 6 ods. 3 ZDP sa uplatniť nemôžu.

Od 1. 1. 2012, po nadobudnutí účinnosti zákona č. 548/2011 Z. z., sa zmenilo to, že:

• len z príjmov patriacich do § 6 ods. 1 a 2 ZDP sa uznáva daňová strata vykázaná z účtovníctva alebo daňovej evidencie vedenej podľa § 6 ods. 14 za rok 2012 a roky nasledujúce; pri (pasívnych) príjmoch z prenájmu podľa § 6 ods. 3 ZDP sa ešte (naposledy) uznávala daňová strata vykázaná v súlade s § 6 ods. 11 až 13 ZDP za rok 2011.

Od 1. 1. 2013, po nadobudnutí účinnosti zákona č. 395/2012 Z. z., sa mení to, že:

• došlo k zrušeniu možnosti odpočítania paušálnych výdavkov od príjmov z prenájmu nehnuteľností podľa § 6 ods. 3 ZDP, daňovník si môže uplatniť len výdavky skutočne vynaložené;
• obmedzila sa možnosť uplatnenia daňového bonusu na vyživované nezaopatrené dieťa (deti) len za podmienky, že daňovník dosahuje zákonom ustanovenú minimálnu výšku iba aktívnych príjmov – zo závislej činnosti podľa § 5 ZDP a z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP, takže už sa neprihliada na príjmy z prenájmu.

Základné princípy zdanenia týchto príjmov dosiahnutých v roku 2013:

1. Pri zdaňovaní týchto príjmov je potrebné v prvom rade prihliadnuť na dikciu § 9 ods. 1 písm. g) a i) ZDP a posúdiť, či celý príjem je od dane oslobodený alebo jeho časť zdaneniu podlieha.
2. V zmysle § 4 ods. 8 ZDP sa príjmy podľa § 6 ods. 3 (z prenájmu nehnuteľností), § 7 (z kapitálového majetku) a § 8 (ostatné príjmy) plynúce manželom z ich bezpodielového spoluvlastníctva zahŕňajú do základu dane v rovnakom pomere u každého z nich, ak sa nedohodnú inak. Buď sa teda manželia dohodnú, že sa takýto príjem nerozdelí, prípadne rozdelí v nerovnakom pomere alebo na každého pripadne jedna polovica. Správca dane akceptuje dohodu manželov.
3. Od príjmov z prenájmu podľa § 6 ods. 3 ZDP si daňovník môže odpočítať len výdavky skutočne vynaložené, pričom vedie evidenciu podľa § 6 ods. 11, resp. sa dobrovoľne stane účtovnou jednotkou. Ak súčasne dosahuje aj príjmy podľa § 6 ods. 1 alebo 2, tieto môže znížiť o výdavky skutočne vynaložené alebo paušálne vo výške 40 % z príjmov (limitované) bez ohľadu na spôsob uplatňovania výdavkov pri príjmoch podľa § 6 ods. 3 ZDP. Ak sú vynaložené výdavky vyššie než príjmy z prenájmu nehnuteľností podľa § 6 ods. 3 ZDP, na tento rozdiel sa neprihliada.
4. Okruh uplatniteľných vynaložených výdavkov závisí od toho, či daňovník nehnuteľnosť zaradil alebo nezaradil do svojho obchodného majetku.
5. Ako už bolo uvedené, v súlade s § 11 ods. 1 ZDP o nezdaniteľné časti základu dane je možné znížiť len základ dane (čiastkový základ dane) zistený z príjmov podľa § 5 alebo § 6 ods. 1 a 2 ZDP, alebo súčet čiastkových základov dane z týchto príjmov, ale nie je možné znížiť (čiastkový základ dane) zistený z príjmov podľa § 6 ods. 3 ZDP.
6. Príjmy z prenájmu nehnuteľností podľa § 6 ods. 3 ZDP nemajú vplyv na možnosť uplatniť si daňový bonus.
7. Z § 16 ods. 1 písm. f) ZDP v nadväznosti na § 2 písm. g) ZDP vyplýva, že na Slovensku je zdaniteľný (nielen príjem rezidenta SR, ale aj) príjem nerezidenta SR z prevodu, prenájmu a z iného využitia nehnuteľnosti umiestnenej na území SR plynúci od rezidentov SR, ako aj nerezidentov SR a stálych prevádzkarní nerezidentov SR. Na daň zaplatenú na Slovensku sa prihliadne v štáte daňovej rezidencie tohto daňovníka pri zdanení jeho celosvetových príjmov v súlade s príslušnou medzinárodnou zmluvou o zamedzení dvojitého zdanenia. Ak nájomca vypláca nájomné rezidentovi štátu, ktorý nie je uvedený v § 2 písm. t) ZDP, teda rezidentovi iného než členského štátu EÚ, musí na zabezpečenie dane zrážať a odvádzať sumy podľa § 44 ZDP, ako aj splniť si svoju povinnosť oznámiť túto skutočnosť miestne príslušnému daňovému úradu.
8. Zároveň z čl. 6 ZZDZ vyplýva, že prednostné právo na zdanenie príjmov z nehnuteľného majetku má štát zdroja, teda štát, v ktorom je nehnuteľnosť umiestnená.

Z ustanovenia § 6 ods. 11 ZDP vyplýva, že ak daňovník uplatňuje pri príjmoch uvedených v odseku 3 (z prenájmu nehnuteľností) preukázateľne vynaložené daňové výdavky, vedie počas celého zdaňovacieho obdobia evidenciu o:

a)  príjmoch a daňových výdavkoch v časovom slede,

b)  hmotnom majetku a nehmotnom majetku, ktorý možno odpisovať,

c)  zásobách, pohľadávkach a záväzkoch.

Ako už bolo uvedené, stav týchto skutočností k 1. 1. a k 31. 12. 2013 uvedie v tab. č. 1c tlačiva.

Pri výpočte (čiastkového) základu dane sa použijú ustanovenia § 17 až § 29 ZDP. Daňovník sa môže rozhodnúť, či prenajímanú nehnuteľnosť:

• zaradí do svojho obchodného majetku, teda bude ju účtovať alebo evidovať v evidencii podľa § 6 ods. 11 ZDP,
• nezaradí do svojho obchodného majetku.

Ak daňovník prenajímanú nehnuteľnosť nezaradí do svojho obchodného majetku, potom si do daňových výdavkov môže premietnuť len výdavky na riadnu prevádzku tejto prenajímanej nehnuteľnosti,teda sumy vynaložené za spotrebované energie, vykurovanie, vodné a stočné, teplú vodu, osvetlenie a upratovanie spoločných priestorov, čistenie komínov, odvoz smetí, vybavenie bytu spoločnou anténou v dome. Výdavky vynaložené na obstaranie nehnuteľnosti (vrátane úrokov z hypotekárneho úveru), na jej opravy, udržiavanie a technické zhodnotenie, zaplatené poistné za poistenie tohto majetku, daň z nehnuteľností a pod. si od príjmov z prenájmu odpočítať nemôže, sú to výdavky na osobnú potrebu daňovníka. Ak daňovník napr. vykoná modernizáciu tejto nehnuteľnosti nezaradenej do obchodného majetku, vynaložené výdavky si môže uplatniť len v prípade predaja tohto majetku – ak ho predá, tieto preukázateľne vynaložené výdavky si môže od príjmov z predaja odpočítať v súlade s § 8 ods. 5 ZDP (sú premietnuté aj v predajnej cene).

Na tieto výdavky možno pri príjmoch z prenájmu prihliadnuť iba v prípade, ak daňovník prenajímanú nehnuteľnosť zaradil do obchodného majetku, pričom z jednotlivých ustanovení ZDP vyplýva, že výdavky vynaložené na obstaranie a technické zhodnotenie sa za určených podmienok premietajú do výdavkov postupne formou odpisov.

Primeranú pozornosť je potrebné venovať tiež posúdeniu výšky dosiahnutých zdaniteľných príjmov a vynaložených výdavkov.

Ak daňovník ako prenajímateľ nehnuteľnosti sumy za spotrebovanú energiu (elektrickú energiu, plyn, teplo a úžitkovú vodu) sám uhrádza dodávateľovi energií a nájomca ich platí prenajímateľovi popri nájomnom, príjmom prenajímateľa je celá prijatá suma (nájomné i platba za energie) od nájomcu.

Ak zmluvy s dodávateľmi energií má uzatvorené prenajímateľ a za energie platí sám nájomca, tieto platby nájomcu sa považujú popri nájomnom za zdaniteľný príjem (nepeňažný príjem) prenajímateľa. Podobne sa za príjem považujú aj ďalšie úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu (napr. používanie výťahu, osvetlenie spoločných priestorov a pod). Od tohto celkového príjmu si prenajímateľ odpočíta (už len) výdavky preukázateľne vynaložené, pričom ako jeho daňové výdavky sa akceptujú aj platby energií uskutočňované nájomcom.

Ak zmluvy s dodávateľmi energií má uzatvorené priamo nájomca a za energie sám platí, tieto platby nájomcu sa nepovažujú za zdaniteľný príjem (nepeňažný príjem) prenajímateľa.

Príjmy z prenájmu nehnuteľností sa uvádzajú v VI. oddiele v tab. č. 1 na r. 10. Aj pri týchto príjmoch je potrebné mať na zreteli, že v daňovom priznaní sa uvádzajú len zdaniteľné príjmy, čiastkový základ dane sa vyčísli z (pasívnych) príjmov (aj) z prenájmu nehnuteľností na str. 4 a 5 tlačiva.

Poznámka redakcie:
§ 6 ods. 1 až 4 ZDP
§ 6 ods. 10 ZDP
§ 6 ods. 14 ZDP

VII. oddiel formulára je vyhradený príjmom z kapitálového majetku podľa § 7 ZDP. Prvú časť tohto oddielu predstavuje tabuľka č. 2 – prehľad príjmov a výdavkov podľa § 7 ZDP.

Medzi príjmy z kapitálového majetku patria napr.úroky, výhry a iné výnosy z vkladov na vkladných knižkách vrátane úrokov z peňažných prostriedkov na vkladovom účte, na účte stavebného sporiteľa a na bežnom účte – § 7 ods. 1 písm. b) ZDP, okrem úrokov z prostriedkov na bežných účtoch používaných v súvislosti s podnikaním alebo inou samostatnou zárobkovou činnosťou, ktoré v zmysle § 6 ods. 5 písm. b) ZDP tvoria súčasť príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP.

Väčšina príjmov z kapitálového majetku sa zdaňuje zrážkovým spôsobom, ak plynú zo zdrojov na území SR, a to daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou, ako aj daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou – § 43 ods. 3 a § 16 ods. 1 písm. e) ZDP.Zrážku dane je povinný vyplácajúci subjekt – platiteľ dane – vykonať z už uvedených úrokov, z dávok z doplnkového dôchodkového sporenia, z plnenia z poistenia pre prípad dožitia určitého veku, pričom jeho postup je upravený v § 43 ZDP. Dodajme, že ak sa príjem vo forme úroku má podľa príslušnej ZZDZ zdaniť len v štáte daňovej rezidencie, napr. v NSR, Rakúsku, daňovník musí rezidenciu do termínu výplaty, poukázania, pripísania úhrady v jeho prospech preukázať; ak túto skutočnosť včas nepreukáže, môže požiadať o vrátenie sumy – mal by postupovať podľa usmernenia MF SR č. 5005/2000-7 uverejneného vo FS č. 8/2000.

Ako už bolo vysvetlené, v priznaní sa môžu uviesť spomedzi príjmov zdaňovaných zrážkou iba príjmy taxatívne vymenované v § 43 ods. 6 ZDP. V prípade rezidenta SR sa táto možnosť vzťahuje len na príjmy z vyplatenia (vrátenia) podielových listov; uvedie ich na r. 7 tabuľky č. 2 v stĺpci 1 v hrubej výške, v stĺpci 2 ako výdavok uvedie vklad podielnika. Musí však mať na zreteli, že z príjmov (aj) podľa § 7 uvedených v priznaní mu vznikne povinnosť zaplatiť poistné na zdravotné poistenie – na druhej strane si ho bude môcť uplatniť ako výdavok prostredníctvom (dodatočného) daňového priznania. Problematiku poistného si prehľadne zhrnieme v závere tejto časti. Nerezident SR, daňovník z členského štátu EÚ alebo štátu tvoriaceho Európsky hospodársky priestor, môže v súlade s § 43 ods. 6 ZDP v daňovom priznaní spomedzi príjmov z kapitálového majetku uviesť okrem príjmov z vyplatenia (vrátenia) podielových listov aj úroky a iné výnosy z poskytnutých úverov, pôžičiek a derivátov.

Podľa § 13 zákona č. 203/2011 Z. z. o kolektívnom investovaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ak podielnik požiadal o vyplatenie podielového listu, správcovská spoločnosť je povinná bez zbytočného odkladu po doručení úplnej žiadosti vyplatiť podielnikovi podielový list s použitím prostriedkov z majetku v tomto otvorenom podielovom fonde za aktuálnu cenu v deň doručenia úplnej žiadosti o vyplatenie.

Ak príjmy zdanené zrážkou daňovník v súlade s § 43 ods. 6 a § 4 ods. 6 ZDP zahrnie do základu dane a uvedie v priznaní, považuje sa zrazená daň za preddavok na daň (§ 43 ods. 7 ZDP) a ak suma zrazenej dane je vyššia ako daň vypočítaná v daňovom priznaní, daňovník má nárok na vrátenie daňového preplatku (na základe vyplnenej žiadosti – XV. oddiel).

Na druhej strane do základu (čiastkového základu) dane musí daňovník – rezident SR – premietnuť a v daňovom priznaní uviesť tiež príjmy v ZDP presne vyšpecifikované, uvedené v ods. 1 písm. a), b), d), e), g) a v ods. 2, plynúce zo zdrojov v zahraničí (napr. úroky a iné výnosy z cenných papierov). Príjmy zo zahraničia sa prepočítajú na eurá podľa § 31 ods. 2 ZDP, napr. kurzom platným v deň, v ktorom bol prijatý príjem v cudzej mene alebo pripísaný bankou.

Podľa § 45 ods. 4 ZDP je možné na úhradu dane rezidenta SR započítať daň zrazenú z úrokového príjmu dosiahnutého z krajín uvedených v prílohe č. 3 ZDP. Preto súčasť jednotlivých druhov príjmov podľa § 7 ZDP (uvádzaných na riadkoch 1 až 11 tabuľky č. 2) tvoria aj úrokové príjmy v súlade so Smernicou Rady 2003/48/ES z 3. júna 2003 o zdaňovaní príjmu z úspor v podobe výplat úrokov [v prechodnom období sa zráža daň v štáte zdroja v súlade s článkom 11 tejto smernice v inej (vyššej) výške, ako je ustanovené v zmluvách o zamedzení dvojitého zdanenia].

Na uplatnenie zápočtu dane podľa smernice sa vyplnia riadky 89 – 91 tlačiva.

Ak vypočítaná daň je nižšia než daň zrazená z týchto príjmov v zahraničí, zvyšná časť predstavuje preplatok na dani (r. 106).

Do základu (čiastkového základu) dane sa musia zahrnúť a v daňovom priznaní uviesť tiež:

• príjmy uvedené v § 7 ods. 1 písm. c) – úroky a iné výnosy z poskytnutých úverov a pôžičiek a úroky z hodnoty splateného vkladu v dohodnutej výške spoločníkov v. o. s. – riadok 3 tabuľky č. 2,
• príjmy uvedené v § 7 ods. 1 písm. f) – výnosy zo zmeniek okrem príjmov z ich predaja – riadok 6 tejto tabuľky,

a to v oboch prípadoch neznížené o výdavky, okrem zaplateného poistného na zdravotné poistenie.

V zmysle § 10b zákona č. 580/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov za zárobkovú činnosť sa považuje o. i. dosahovanie príjmu z kapitálového majetku podľa osobitného predpisu, teda ZDP. Keďže poistné na zdravotné poistenie sa platí aj z príjmov z kapitálového majetku, v súlade s § 7 ods. 7 ZDP zaplatené poistné sa môže zahrnúť do výdavkov uvádzaných v stĺpci 2 na riadkoch 4, 5 a 7 tabuľky č. 2.

Ak je daňovník povinný platiť poistné na zdravotné poistenie, môže si ho uplatniť ako výdavok aj pri tých príjmoch, ktoré sa o výdavky inak neznižujú – ide o riadky 1 – 3, 6, 8 – 11 tabuľky č. 2.

Špecifické postavenie majú dlhopisy a pokladničné poukážky, a to aj kvôli tomu, že spôsob ich zdaňovania sa v poslednom období opakovane menil.

Dlhopisy a pokladničné poukážky patria do sústavy cenných papierov v súlade s § 2 ods. 2 zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov.

Dlhopis je podľa zákona č. 530/1990 Zb. o dlhopisoch v znení neskorších predpisov cenný papier, s ktorým je spojené právo majiteľa požadovať splácanie dlžnej sumy v menovitej hodnote a vyplácanie výnosov z nej k určitému dátumu a povinnosť osoby oprávnenej vydávať dlhopisy (emitenta) tieto záväzky splniť. Menovitá hodnota je suma, na ktorú dlhopis znie, emisný kurz je cena, za ktorú emitent predáva dlhopis pri jeho vydaní.

Už k 1. 1. 2013 sa začalo rozlišovať medzi výnosmi zo štátnych dlhopisov a pokladničných poukážok (ďalej aj „PP“) a výnosmi z ostatných dlhopisov a PP. Výnosy zo štátnych dlhopisov a štátnych pokladničných poukážok sa prestali zdaňovať zrážkovým spôsobom podľa § 43 ZDP a začali sa premietať do základu dane prostredníctvom daňového priznania – prakticky sa to prejaví teraz, a to v daňovom priznaní k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2013. K ďalšej zmene došlo v priebehu roku 2013. Hlavným cieľom zákona č. 135/2013 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť 1. 7. 2013, bolo zjednotenie spôsobov zdaňovania výnosov zo štátnych a iných ako štátnych dlhopisov a štátnych a iných ako štátnych pokladničných poukážok. Všetky tieto výnosy sa od 1. 7. 2013 zdaňujú rovnako, a to prostredníctvom daňového priznania.

Do tabuľky č. 2 tlačiva daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2013 bolo teda potrebné zakomponovať dva nové riadky:

• na riadku 8 sa uvádzajú výnosy zo štátnych dlhopisov a štátnych pokladničných poukážok, ktoré boli prijaté v období od 1. 1. 2013 do 30. 6. 2013 (výnosy z ostatných dlhopisov v tomto období sú vysporiadané zrážkovou daňou podľa § 43 ZDP, ak plynuli zo zdrojov na území SR; ak plynuli zo zdrojov v zahraničí, tvoria súčasť výnosov uvádzaných na riadku 1),
• na riadku 9 sa uvádzajú všetky výnosy zo všetkých dlhopisov a pokladničných poukážok prijaté od 1. 7. 2013.

Zároveň vo vzťahu k zahraničiu dodajme:

Za účelom zvýšenia atraktivity „našich“ štátnych dlhopisov a štátnych pokladničných poukážok boli s účinnosťou už od 1. 1. 2011 výnosy z nich plynúce daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou, daňovým nerezidentom SR, vypustené z § 16 ZDP – keďže sa tým prestali považovať za zdroj príjmov na našom území, u nás sa nezdaňujú s tým, že príjemca si ich zdaní v štáte daňovej rezidencie. Za zdroj príjmu dosiahnutý na území Slovenskej republiky sa u daňovníkov s obmedzenou daňovou povinnosťou od uvedeného dátumu považovali výnosy z dlhopisov s výnimkou výnosov zo štátnych dlhopisov a štátnych pokladničných poukážok vydaných a registrovaných na území Slovenskej republiky alebo v zahraničí. Od 1. 7. 2013, po nadobudnutí účinnosti zákona č. 135/2013 Z. z., sa výnosy z akýchkoľvek dlhopisov (nielen štátnych, ale aj podnikových a komunálnych), ktoré plynú daňovníkovi – nerezidentovi SR – nepovažujú za príjmy zo zdrojov na území SR a nepodliehajú zdaneniu v SR. Žiadne výnosy z dlhopisov a pokladničných poukážok plynúce z úhrad od daňových rezidentov SR daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou (daňovým nerezidentom SR) sa na Slovensku už nezdaňujú.

Čiastkový základ dane z príjmov podľa § 7 ZDP sa vyčísli na r. 55 tlačiva priznania.

Všetky príjmy z dlhopisov, ktoré boli prijaté daňovníkom v roku 2013 a sú súčasťou základu dane (čiastkového základu dane) daňovníka z príjmov podľa § 7 ZDP, sa uvádzajú aj v prílohe č. 1 na r. 09. Z týchto príjmov sa nebude platiť poistné na zdravotné poistenie.

Na záver ešte aktuálne dodajme:

K osobitným druhom dlhopisov patria okrem štátnych dlhopisov napr. aj hypotekárne záložné listy. Ako bolo uvedené,od 1. júla 2013 do 31. decembra 2013 sa výnosy zo všetkých dlhopisov zdaňujú prostredníctvom daňového priznania. Novelou ZDP z 3. 12. 2013 bolo do prechodných ustanovení doplnené ustanovenie § 52za. V zmysle § 52za ods. 5 výnosy z hypotekárnych záložných listov prijaté fyzickou osobou od 1. júla 2013 do 31. decembra 2013 sa v roku 2014 zdania daňou vyberanou zrážkou na základe písomnej dohody uzatvorenej s platiteľom dane do 15. februára 2014, platiteľ dane je povinný daň vyberanú zrážkou odviesť správcovi dane najneskôr do 28. februára 2014. Ak v lehote do 15. februára 2014 neuzatvorí fyzická osoba, ktorá je príjemcom takéhoto výnosu, takúto písomnú dohodu s platiteľom dane, je povinná zahrnúť tento výnos do základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 7. Toto riešenie je v podstate modifikáciou zrazenia dane, keďže v momente výplaty, resp. pripísania výnosu nedošlo k zrážke dane a je vecou dohody medzi týmito subjektmi, akým spôsobom fyzická osoba príslušnú sumu platiteľovi dane vráti, aby ju mohol včas odviesť.

Príjmy z kapitálového majetku uvedené v § 7 ZDP patria k pasívnym príjmom, takže nezdaniteľné časti základu dane sa pri nich uplatniť nemôžu; zahrnutím do základu dane môžu mať vplyv na daňové zaťaženie z hľadiska sadzby dane (vstúpia do progresie), pričom pri zdanení zrážkou sa uplatňuje sadzba 19 %. Zahrnutie do základu dane je zaujímavé len v prípadoch, ak daňovníkovi neplynuli iné druhy zdaniteľných príjmov (napr. dôchodca alebo študent) a tento príjem nepresiahol polovicu nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka (napr. v roku 2013 sumu 1 867,97 €), takže daňovníkovi nevzniká povinnosť podať daňové priznanie (a v prípade výzvy na podanie sa aplikuje § 46 ZDP) a tento príjem sa v konečnom dôsledku nezdaní.

 
Poznámka redakcie:
§ 7 ZDP
§ 43 ZDP
§ 45 ods. 4 ZDP

V oddiele VIII sa uvádzajú údaje o „ostatných“ príjmoch patriacich do § 8 ZDP.

Prvá časť oddielu, tabuľka č. 3, poskytuje po vyplnení prehľad o dosiahnutých príjmoch a vynaložených výdavkoch. Je potrebné podotknúť, že v zmysle § 8 ods. 2 ZDP (čiastkovým) základom dane je príjem znížený o výdavky preukázateľne vynaložené na jeho dosiahnutie [s výnimkou nepodnikateľských príjmov z poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva patriacich do § 8 ods. 1 písm. a) ZDP, ktoré možno znížiť o paušálne výdavky vo výške 25 % z týchto príjmov, a to do výšky 5 040 € ročne].

Medzi príjmy z príležitostných činností podľa § 8 ods. 1 písm. a) ZDP, ak nejde o príjem podľa § 5 až § 7 ZDP, možno zaradiť (len) taký príjem, ktorý občanovi plynie bez zmluvne dohodnutých podmienok. Ide o situácie, keď nemá uzatvorenú žiadnu zmluvu a sám sa rozhodne vykonať určitú činnosť (nie sústavného charakteru). Pri príjmoch patriacich do § 8 ods. 1 písm. a) ZDP sa prihliada aj na dikciu § 9 ods. 1 písm. g) a i) ZDP – z úhrnu tam uvedených piatich druhov príjmov je suma 500 € od dane oslobodená. Keďže sa však zdaní len časť príjmu, aj výdavky si možno uplatniť len v pomernej výške (ak z celkového príjmu napr. 2 000 € sa zdaní len 1 500 €, t. j. 75 %, potom aj z vynaloženého výdavku napr. 1 200 € sa môže uplatniť len 75 %, t. j. 900 €).

Ak výdavky vynaložené na dosiahnutie jednotlivého druhu príjmu (čo písmeno v § 8 ods. 1 ZDP, to druh príjmu) presahujú tento príjem, na tento rozdiel sa neprihliada. Preto v stĺpci 2 tabuľky č. 3 sa v jednotlivých riadkoch uvádzajú skutočne vynaložené výdavky, maximálne však vo výške dosiahnutého príjmu.

Čo možno považovať za výdavky znižujúce príjmy podľa § 8 ods. 1 písm. b) až e), to upravuje taxatívnym spôsobom ustanovenie § 8 ods. 5 ZDP. V prvom rade je to kúpna cena preukázateľne zaplatená za vec, cenný papier alebo opciu.

Vo vzťahu k zahraničiu je potrebné uviesť, že:

• z § 16 ods. 1 písm. f) ZDP vyplýva, že na Slovensku je zdaniteľný (aj) príjem nerezidenta SR o. i. z prevodu, predaja nehnuteľnosti umiestnenej na území SR, plynúci od rezidenta SR aj od nerezidenta SR,
• v súlade s čl. 13 ZZDZ prednostné, prioritné, právo na zdanenie príjmov zo scudzenia (teda napr. predaja – neexistuje definícia ziskov zo scudzenia majetku) nehnuteľného majetku a „obchodného“ hnuteľného majetku, ktorý je časťou prevádzkového majetku stálej prevádzkarne alebo stálej základne, má štát zdroja, teda štát, kde je nehnuteľnosť umiestnená.

Medzi „ostatné príjmy“ patrí aj príjem z prevodu obchodného podielu; je uvedený v § 8 ods. 1 písm. f) ZDP. Z tohto príjmu sa daň nevyberá zrážkovým spôsobom (nie je uvedený v § 43 ods. 3 ZDP). Daňovník tento príjem po uplynutí zdaňovacieho obdobia (kalendárneho roka) musí uviesť v priznaní k dani z príjmov fyzickej osoby, a to na riadku č. 6 tejto tabuľky. V súlade s § 8 ods. 7 ZDP sa za výdavok považuje vklad alebo obstarávacia cena podielu.

Príjmy z prevodu obchodného podielu obstaraného od 1. 1. 2004 zdaneniu podliehajú aj v prípade, ak doba medzi nadobudnutím a prevodom presahuje päť rokov – uplatňuje sa iba ustanovenie § 9 ods. 1 písm. g) a i) ZDP (oslobodenie úhrnu uvedených príjmov od dane do výšky 500 € ročne), resp. prechodné ustanovenie § 52j ods. 2 ZDP, v zmysle ktorého v prípade prevodu podielu nadobudnutého do 31. 12. 2010 sa za príjem oslobodený od dane považuje suma 925,95 € podľa v tom čase platnej právnej úpravy.

Na r. 9 tejto tabuľky č. 3 sa uvádza hodnota cien a výhier (podliehajúcich zdaneniu) v nepeňažnej forme (napr. z vecnej výhry z reklamného žrebovania) – z týchto príjmov sa daň nevyberá zrážkovým spôsobom, ale výherca si príjem uvedie v daňovom priznaní. Usporiadatelia, prevádzkovatelia, resp. organizátori súťaží a žrebovaní sú povinní oznámiť výhercovi hodnotu výhry alebo ceny.

Do tabuľky č. 3 tlačiva (už) za rok 2011 bol v nadväznosti na zákon č. 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov doplnený riadok (11) vyhradený pre peňažné a nepeňažné plnenie podľa § 8 ods. 1 písm. l) ZDP, a to bez uplatnenia výdavkov. V priznaní za rok 2013 možno v stĺpci 2 uviesť poistné na zdravotné poistenie.Dodajme, že prílohou priznania sú kópie potvrdení (dokladov) o týchto príjmoch.

Na riadku 12 sa uvádzajú „iné príjmy“; totiž v § 8 ods. 1 ZDP nie sú ostatné príjmy vymenované taxatívnym spôsobom („najmä“). Na riadku 12 sa uvádza aj suma vyplatená (vrátená) dôchodkovou správcovskou spoločnosťou podľa § 64a ods. 13 alebo § 123ae písm. b) zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení v znení neskorších predpisov, pričom výdavkami v tomto prípade sú zaplatené dobrovoľné príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ale len do výšky tohto príjmu. Zdaní sa teda príslušný výnos, zhodnotenie zaplatených dobrovoľných príspevkov na II. pilier, pričom na stratu sa neprihliada. V tomto prípade sa musí použiť aj ustanovenie § 11 ods. 9 ZDP.

Ak ide o viac druhov príjmov, v stĺpci 1 sa uvedie ich úhrn, ale v stĺpci 2 úhrn vynaložených výdavkov len do výšky jednotlivých druhov príjmov.

Daňovník, ktorý individuálne nepodniká a ktorý vkladá do základného imania obchodnej spoločnosti alebo družstva nepeňažný vklad (ďalej aj „vkladateľ nepeňažného vkladu“, resp. „vkladateľ“), zahrnie do základu dane (čiastkového základu dane podľa § 8) rozdiel medzi vyššou hodnotou nepeňažného vkladu započítanou na vklad spoločníka (podľa § 59 ods. 3 Obchodného zákonníka na základe znaleckého posudku) a hodnotou vkladaného majetku (napr. obstarávacou cenou majetku u vkladateľa), a to:

• naraz v tom zdaňovacom období, v ktorom došlo k splateniu nepeňažného vkladu alebo
• postupne, až do jeho úplného zahrnutia, najdlhšie počas siedmich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, najmenej vo výške jednej sedminy ročne počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom došlo k splateniu nepeňažného vkladu, a to za určených podmienok.

Tento daňovník vyplní r. 13 tabuľky č. 3. Ak rozdiel premieta do základu dane postupne, v odd. XIV ďalej uvedie kalendárny rok, v ktorom došlo k poskytnutiu vkladu, a celkovú výšku rozdielu.

V zmysle § 10b zákona č. 580/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov za zárobkovú činnosť sa považuje o. i. dosahovanie ostatných príjmov podľa osobitného predpisu, teda § 8 ZDP. V súlade s § 13 ods. 7 citovaného zákona o zdravotnom poistení vznikla povinnosť platiť poistné aj z týchto príjmov (už v roku 2012 za rok 2011). Vymeriavací základ pre odvod poistného z týchto príjmov je vo výške (čiastkového) základu dane z príjmu dosiahnutého v rozhodujúcom období.

Z týchto príjmov podľa § 8 ZDP sa poistné platí až na základe výkazu nedoplatkov zaslaného príslušnou zdravotnou poisťovňou po vykonaní ročného zúčtovania zdravotného poistenia, teda až po uplynutí zdaňovacieho obdobia, v ktorom boli príjmy dosiahnuté. Daňovník si preto môže zaplatenú sumu uplatniť buď v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom ju zaplatil, alebo prostredníctvom dodatočného priznania za predchádzajúce zdaňovacie obdobie, v ktorom dosiahol príjmy, čím mu vznikne daňový preplatok (vyberie si vhodnejšiu alternatívu).

Dodajme: Poistné sa neplatí z príjmov zdaňovaných zrážkou, z príjmov, ktoré nie sú predmetom dane, resp. z príjmov oslobodených od dane.

Poznámka redakcie:
§ 8 ZDP

Pojem „základ dane“ je vymedzený v § 2 písm. j) ZDP, spôsob jeho zistenia podrobnejšie upravuje § 4 a (v prípade príjmov podľa § 6) aj § 17 ZDP.

Podľa § 2 písm. j) ZDP základom dane je rozdiel, o ktorý zdaniteľné príjmy prevyšujú daňové výdavky pri rešpektovaní vecnej a časovej súvislosti zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov v príslušnom zdaňovacom období.

Novelou ZDP z 1. 12. 2011 sa zmenil spôsob umorovania strát a výpočtu základu dane. Len z aktívnych príjmov patriacich do § 6 odsekov 1 a 2 ZDP sa uznáva daňová strata vykázaná z účtovníctva alebo daňovej evidencie vedenej podľa § 6 ods. 14 ZDP za rok 2012 a roky nasledujúce; odpočítava sa od (čiastkového) základu dane z § 6 ods. 1 a 2 ZDP.

Straty vykázané za rok 2011 a predchádzajúce roky sa doumorujú „po starom“. Podľa § 4 ods. 1 ZDP účinného do konca roku 2011, ak daňovníkovi plynie niekoľko druhov príjmov, základ dane za zdaňovacie obdobie (kalendárny rok) sa zistil ako súčet čiastkových základov dane podľa jednotlivých druhov príjmov uvedených v § 5 až § 8. Pri príjmoch z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti a z prenájmu (§ 6) sa prihliada(-lo) aj na vykázanú stratu. O túto stratu sa znižuje úhrn čiastkových základov dane z § 6 až § 8 ZDP. Daňovú stratu alebo jej časť, ktorú nebolo možné uplatniť pri zdanení príjmov v zdaňovacom období (za zdaňovacie obdobie), v ktorom vznikla, možno odpočítavať od úhrnu čiastkových základov dane (ďalej aj „ČZD“) z § 6 až § 8 počas najviac siedmich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období podľa § 30 ZDP, a to počnúc zdaňovacím obdobím bezprostredne nasledujúcim po zdaňovacom období, za ktoré bola strata vykázaná.

Lehota na odpočet daňovej straty z piatich na sedem rokov bola predĺžená novelou ZDP z 22. 10. 2009 (zákon č. 504/2009 Z. z.). Týka sa to strát vykázaných po 31. 12. 2009.

Dodajme:

Odpočítavanie daňových strát výrazne zmenila novela ZDP z 3. 12. 2013 – ide o ustanovenia § 30 a § 52za ods. 4. Táto zmena však nemá vplyv na výpočet dane v daňovom priznaní za rok 2013. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že neuplatnené daňové straty vykázané za zdaňovacie obdobia ukončené v rokoch 2010 až 2013 alebo súčet týchto neuplatnených daňových strát, aj keď sa mohli odpočítať od základu dane, sa odpočítajú od základu dane rovnomerne počas štyroch bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období začínajúcich zdaňovacím obdobím najskôr 1. januára 2014. Rovnaký postup sa uplatní aj pri vykázanej daňovej strate za zdaňovacie obdobie rokov 2010 a 2011 z príjmov z prenájmu podľa § 6 ods. 3 ZDP.

IX. oddiel tlačiva poskytuje prehľad o uplatňovaní daňových strát z predchádzajúcich zdaňovacích období v daňovom priznaní podávanom za rok 2013.

Odpočítavané daňové straty z jednotlivých rokov do konca roku 2011, resp. časť týchto strát podľa § 30 ZDP, sa uvádzajú na riadkoch 59 až 62. Na riadku 63 sa uvádza úhrn týchto daňových strát umorovaných podľa ZDP účinného do 31. 12. 2011. Uplatnenie straty z roku 2012 sa uvádza na riadku 64. Táto strata sa môže odpočítať len od (čiastkového) základu dane z § 6 ods. 1 a 2 ZDP na riadku 66.

V prípade straty (strát) vykázanej do 31. 12. 2011 závisí od rozhodnutia daňovníka, či si odpočíta túto daňovú stratu, resp. jej časť z riadka 63 už od základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP na riadku 66 maximálne do výšky tohto základu dane (čiastkového základu dane) uvedeného na riadku 65 alebo si ju odpočíta až na riadku 69 od úhrnu čiastkových základov dane z (pasívnych) príjmov podľa § 6 ods. 3 a 4, § 7 a § 8 ZDP uvedeného na riadku 68 tlačiva. Daňovník sa môže rozhodnúť uplatňovať časť straty vykázanej do konca roku 2011 na riadku 66 a časť straty na riadku 69.

Dodajme znovu, že zmena spôsobu umorovania daňových strát od 1. 1. 2014 sa v tomto daňovom priznaní za rok 2013 ešte neprejaví (po prvý raz až o rok, v daňovom priznaní za rok 2014).

Na riadku 71 sa uvádza suma príspevkov a platieb v súlade s § 11 ods. 12 a 13 ZDP účinného do 31. 12. 2010, o ktorú – ako už bolo zdôraznené – daňovník spätne zvyšuje základ dane v prípade, keď v období do konca roku 2010 porušil ustanovené podmienky.

V nasledujúcom X. oddiele daňovník vyčísli daň v súlade s § 4, § 11 a § 15 ZDP. Najprv vypočíta základ dane podľa § 4 ods. 1 ZDP ako súčet čiastkových základov dane z (aktívnych) príjmov podľa § 5 a § 6 ods. 1 a 2, ktorý sa znižuje o nezdaniteľné časti základu dane (§ 11), a čiastkových základov dane z (pasívnych) príjmov podľa § 6 ods. 3 a 4, § 7 a § 8 ZDP.

Z takto vypočítaného základu dane (po zvýšení o sumu na r. 71) sa daň vyčísli sadzbou podľa § 15 ZDP.

Sadzba dane zo základu dane fyzickej osoby zisteného podľa § 4 je:

• 19 % z tej časti základu dane, ktorá nepresiahne 176,8-násobok sumy platného životného minima vrátane,
• 25 % z tej časti základu dane, ktorá presiahne 176,8-násobok platného životného minima.

Opatrením MPSVaR SR č. 181/2012 Z. z. bola suma životného minima s účinnosťou od 1. júla 2012 zvýšená zo 189,83 € na 194,58 €. Táto suma je k 1. 1. 2013 platným životným minimom pre ciele ZDP a 176,8-násobok platného životného minima činí 34 401,744 €, t. j. 34 401,74 €.

Na zamedzenie dvojitého zdanenia sa použije jedna z dvoch metód v súlade s príslušnou ZZDZ a § 45 ZDP. Od vypočítanej dane sa odpočítajú preddavky na daň zaplatené daňovníkom podľa § 34 ZDP, zrazené zamestnávateľom z príjmov zo závislej činnosti podľa § 35 ZDP, suma preddavkov vybraných zrážkou podľa § 43 ZDP viažuca sa k príjmom uvádzaným v priznaní v súlade s § 43 ods. 6 ZDP, resp. aj suma preddavkov vybraných na zabezpečenie dane podľa § 44 ZDP.

Na riadok 107 sa prenesie údaj z r. 16 Prílohy 2 – Daň z podielov na zisku (dividend) podliehajúcich zdaneniu podľa § 51d ods. 3 zákona po uplatnení vyňatia a zápočtu dane zaplatenej v zahraničí.

Riadky 108 a 109 sa vypĺňajú podľa predtlače, pričom na týchto riadkoch vznikne buď daň na úhradu, alebo daňový preplatok.

V XI. oddiele sa vyčísľujú rozdiely z dodatočného daňového priznania.

XII. oddiel sa týka daňovníkov s obmedzenou daňovou povinnosťou. V prvom rade ho vyplní ten, kto si uplatňuje nezdaniteľnú časť základu dane na manželku, daňový bonus na vyživované dieťa (deti) alebo ustanovenie § 46 (46a) ZDP.

Na riadku 116 sa uvádza štát daňovej rezidencie daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou na území Slovenskej republiky, t. j. štát, v ktorom sú predmetom dane jeho „celosvetové“ príjmy.

Riadok 117 vypĺňa daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou uplatňujúci postup – ako už bolo uvedené – podľa § 11 ods. 7, § 33 ods. 10 a § 46a zákona, t. j. daňovník, ktorý dosahuje najmenej 90 % zo všetkých svojich celosvetových príjmov na území Slovenskej republiky.

Riadok 118 tlačiva vypĺňa daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou uplatňujúci postup podľa § 49 ods. 7 ZDP. Na riadku 119 daňovník uvedie počet stálych prevádzkarní umiestnených na území Slovenskej republiky. Ak daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou má na území Slovenskej republiky viacej stálych prevádzkarní, do XIV. oddielu uvedie ich presné adresy.

XIII. oddiel obsahuje Vyhlásenie o poukázaní podielu zaplatenej dane z príjmov fyzickej osoby podľa § 50 ZDP.

Riadky 120 a 121 vyplní daňovník, ktorý využije možnosť rozhodnúť o použití podielu zaplatenej dane na osobitné účely. Údaje o prijímateľovi daňovník môže zistiť zo zoznamu prijímateľov (každoročne) uverejňovaného Notárskou komorou SR do 15. januára kalendárneho roka, v ktorom možno prijímateľovi poskytnúť podiel vo výške 2 %, resp. 3 % zaplatenej dane.

Daňovník, ktorý v zdaňovacom období vykonával dobrovoľnícku činnosť podľa § 3 ods. 1 zákona č. 406/2011 Z. z. o dobrovoľníctve aspoň 40 hodín a predloží o tom písomné potvrdenie, môže rozhodnúť o použití až 3 % zaplatenej dane.

Oddiel XIV. je označený ako „Miesto na osobitné záznamy daňovníka“.

V prvom rade sa v ňom prehľadne uvádzajú príjmy zo zahraničia.

V tomto oddiele daňovník uvádza všetky údaje požadované v tlačive:

• dôvody na podanie dodatočného priznania – str. 2,
• nárok na daňový bonus na viac ako 4 deti,
• príjmy zo zdrojov v zahraničí – § 5 – § 8 ZDP,
• príjmy zo spoluvlastníctva, zo spoločného podnikania a inej s. z. č., údaje o v. o. s. a komanditnej spoločnosti,
• rok poskytnutia nepeňažného vkladu do základného imania obchodnej spoločnosti alebo družstva a výška rozdielu v ocenení pri postupnom zahrnovaní rozdielu do základu dane,
• špecifikovanie súm, o ktoré sa zvyšuje základ dane na r. 75,
• v prípade podvojného účtovníctva pripočítateľné a odpočítateľné položky, o ktoré sa výsledok hospodárenia zvýši, resp. zníži,
• prípadný výpočet zamestnaneckej prémie len za podmienok určených v § 32a ZDP (o. i. žiadne príjmy z podnikania ani úroky z prostriedkov na účte používanom v súvislosti s podnikaním, ale vykázaná strata).

XV. oddiel tlačiva predstavuje Žiadosť o vrátenie daňového preplatku a vyplatenie daňového bonusu.

Súčasť tlačiva daňového priznania za rok 2013 tvoria dve prílohy – prvá sa týka poistného na zdravotné a sociálne poistenie, druhá zdaňovania podielov na zisku (dividend) podľa § 51d ods. 3 ZDP.

Príloha č. 1 – po vyplnení obsahuje údaje na účely sociálneho a zdravotného poistenia. Túto prílohu vypĺňa každý daňovník, ktorý dosahuje príjmy z osobnej asistencie na základe uzatvorenej zmluvy o jej výkone v súlade s § 20 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a príjmy vo forme podielov na zisku vykázanom do 31. decembra 2003, ktoré sú vyplatené v roku 2013 a ďalej každý daňovník s príjmami z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6 ods. 1 a 2), ktorý si uplatňuje ako daňový výdavok platené poistné na sociálne a zdravotné poistenie.

Daňovník dosahujúci príjmy z osobnej asistencie poistné neplatí, preto na riadkoch 01 až 07 uvedie na tieto ciele samostatne príjmy, výdavky a potom základ dane, resp. daňovú stratu.

Na riadku 08 daňovník uvedie podiely na zisku vykázanom do konca roka 2003 (sú stále zdaniteľným príjmom), ktoré sa uvádzajú na r. 12 v VIII. oddiele ako súčasť ostatných – iných príjmov – to môže byť aktuálne vlastne len v prípade, ak o vyplatení podielov na zisku valné zhromaždenie rozhodlo do 31. 12. 2012. Neuvádzajú sa tu podiely na zisku zdanené platiteľom dane podľa § 51d ZDP.

Na riadku 09 daňovník uvedie sumu výnosov z dlhopisov, ktoré mu boli vyplatené od 1. 1. 2013 do 31. 12. 2013 a ktoré sú súčasťou jeho základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 7 ZDP (na r. 55 priznania), z ktorých sa neplatí poistné.

Na riadok 10 sa prenesie (z riadka 35) úhrn poistného a príspevkov, ktoré je povinný platiť zamestnanec, alebo príspevky na zahraničné poistenie zamestnanca, na ktorého sa vzťahuje povinné zahraničné poistenie rovnakého druhu (§ 5 ods. 8 ZDP).

Na riadkoch 13 a 14 daňovník uvádza preukázateľne zaplatené poistné na sociálne poistenie z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP. Ide o platby poistného za 12 kalendárnych mesiacov reálne uhradené od januára do decembra 2013 a navyše zaplatené nedoplatky za predchádzajúce obdobia. Do celkovej sumy poistného sa premietne aj poistné za december 2012 uhradené v januári 2013. (Poistné za december 2013 zaplatené v januári 2014 sa do úhrnu poistného nezahŕňa.) Z takto stanoveného preukázateľne zaplateného poistného na sociálne poistenie daňovník vyčlení preukázateľne zaplatené poistné na dobrovoľné sociálne poistenie a uvedie ho na riadku 14.

Riadky 15 a 16 sa týkajú preukázateľne zaplateného poistného na zdravotné poistenie z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP – uplatní sa rovnaký postup ako pri poistnom na sociálne poistenie.

Prílohu č. 2 vypĺňa daňovník, ktorému zo zdrojov v zahraničí plynú podiely na zisku vykázanom za zdaňovacie obdobia do 31. decembra 2003, ak o ich vyplatení valné zhromaždenie rozhodlo po 31. decembri 2012 a súčasne boli vyplatené v období od 1. januára 2013 do 31. decembra 2013. V takom prípade podiely na zisku tvoria v súlade s § 51d ods. 3 ZDP súčasť samostatného základu dane na zdanenie sadzbou dane 15 %.

Poznámka redakcie:
§ 30 ZDP

Základ dane (úhrn čiastkových základov dane z aktívnych príjmov) za rok 2013 možno znížiť o tri nezdaniteľné časti:

• nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka,
• nezdaniteľnú časť základu dane na manželku (manžela) daňovníka a
• preukázateľne zaplatené dobrovoľné príspevky na starobné dôchodkové sporenie, max. do výšky 2 % zo základu dane (čiastkového základu dane) zisteného z príjmov podľa § 5 alebo § 6 ods. 1 a 2 (ich súčtu), najviac do sumy 943,20 €.

Ako už bolo uvedené, nezdaniteľné časti základu dane sa uplatňujú len v prípade dosiahnutia tzv. aktívnych príjmov, teda príjmov zo závislej činnosti podľa § 5 ZDP a príjmov z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP.

Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka za rok 2013

V zmysle § 11 ods. 2 ZDP:

• písm. a): ak základ dane (úhrn čiastkových základov dane z príjmov podľa § 5 a § 6 ods. 1 a 2 ZDP) daňovníka za rok 2013 nepresiahne 100-násobok platného životného minima, teda 19 458 €, má nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka vo výške 3 735,94 €;
• písm. b): ak základ dane (úhrn čiastkových základov dane z príjmov podľa § 5 a § 6 ods. 1 a 2 ZDP) daňovníka za rok 2013 presiahne sumu 19 458 €, nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka vypočítame ako rozdiel 44,2-násobku životného minima a jednej štvrtiny základu dane, teda:
  • 8 600,436 € – 1/4 základu dane daňovníka (úhrnu čiastkových základov dane podľa § 5 alebo § 6 ods. 1 a 2 ZDP).

V zmysle § 11 ods. 6 ZDP sa neznižuje základ dane daňovníka, ktorý je už k 1. 1. zdaňovacieho obdobia roku 2013 poberateľom niektorého z dôchodkov uvedených v citovanom ustanovení, resp. bol mu tento dôchodok priznaný spätne k 1. 1. 2013 alebo k začiatku predchádzajúcich zdaňovacích období a ročný úhrn tohto dôchodku je vyšší ako nezdaniteľná suma podľa § 11 ods. 2.

Ak ročný úhrn dôchodku je nižší, uplatní sa rozdiel medzi nezdaniteľnou sumou podľa § 11 ods. 2 ZDP a týmto úhrnom dôchodku. Citované ustanovenie sa týka poberateľov dôchodkov zo sociálneho poistenia alebo zo starobného dôchodkového sporenia, a to:

• starobného dôchodku alebo
• predčasného starobného dôchodku,

ako aj:

• dôchodku zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu alebo
• výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Ak daňovník poberá viacero dôchodkov, napr. starobný a vdovecký, na účely uplatnenia nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka sa prihliada len na výšku toho dôchodku, ktorý je uvedený v § 11 ods. 6 ZDP, v tomto prípade dôchodku starobného.

Vianočný príspevok poskytovaný podľa zákona č. 592/2006 Z. z. o poskytovaní vianočného príspevku niektorým poberateľom dôchodku a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je štátnou sociálnou dávkou, nezlučuje sa s dôchodkom, netvorí súčasť dôchodku, teda nemá vplyv na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka (neznižuje ju).

Základ dane sa znižuje o túto nezdaniteľnú časť nielen daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou, ale aj daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou definovaným v § 2 písm. e) ZDP, ktorí dosahujú aktívne príjmy.

Ak daňovník zomrie, v súlade s § 49 ods. 4 ZDP je dedič povinný za príslušnú časť roka podať daňové priznanie. Od základu dane odpočíta nezdaniteľné časti základu dane, na ktoré vznikol nárok. Nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka uplatní v celoročnej výške bez ohľadu na to, v ktorom mesiaci zdaňovacieho obdobia daňovník zomrel, len s prihliadnutím na výšku jeho základu dane (presnejšie čiastkového základu dane zisteného z príjmov podľa § 5 alebo § 6 ods. 1 a 2 ZDP alebo súčtu čiastkových základov dane z týchto príjmov).

Zastavenie vyplácania dôchodku v priebehu zdaňovacieho obdobia nemá na uplatňovanie, resp. neuplatňovanie tejto nezdaniteľnej časti základu dane vplyv. Ako už bolo uvedené, rozhodujúcim dátumom je vždy 1. január kalendárneho roka.

Nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) daňovníka za rok 2013

Aby bolo možné od základu dane za rok 2013 odpočítať túto nezdaniteľnú časť, musia byť splnené nasledujúce podmienky:

• ide o manželku(-la) daňovníka (nie inú osobu, napr. družku), ktorá(-ý)
• žije s ním (s ňou) v spoločnej domácnosti,
• nemá vlastný príjem, resp. má príjem nižší než určená suma,
• základ dane daňovníka (súčet čiastkových základov dane z príjmov podľa § 5 a § 6 ods. 1 a 2 ZDP) nepresahuje určenú sumu a zároveň
• manželka(-l) spĺňa niektorú z novozavedených podmienok (po prvý raz za rok 2013):
  • starala sa o vyživované (§ 33 ods. 2) maloleté dieťa do troch rokov, resp. v určených prípadoch do šiestich rokov veku podľa osobitného predpisu (§ 3 ods. 2 zákona č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) žijúce s daňovníkom v domácnosti alebo
  • poberala peňažný príspevok na opatrovanie, alebo
  • bola vedená na ÚPSVaR SR v evidencii uchádzačov o zamestnanie, alebo
  • sa považuje za občana so zdravotným postihnutím, alebo
  • sa považuje za občana s ťažkým zdravotným postihnutím.

Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 571/2009 Z. z. dieťaťom podľa odseku 1 písm. a) je dieťa:

a)  do troch rokov veku,

b)  do šiestich rokov veku, ktoré má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, alebo

c)  do šiestich rokov veku, ktoré je zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov podľa § 2 písm. b), najdlhšie tri roky od právoplatnosti prvého rozhodnutia o zverení dieťaťa do starostlivosti tej istej oprávnenej osobe.

Peňažný príspevok na opatrovanie môže byť fyzickej osobe poskytnutý za presne určených podmienok podľa § 40 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Podľa § 9 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti v znení neskorších predpisov občan so zdravotným postihnutím (na účely tohto zákona) je občan uznaný za invalidného podľa osobitného predpisu (§ 71 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov). Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

Podľa § 2 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. ťažké zdravotné postihnutie je zdravotné postihnutie s mierou funkčnej poruchy najmenej 50 %.

Ak určené podmienky nie sú splnené za celé zdaňovacie obdobie, ale iba za niektoré mesiace, daňovník si môže uplatniť len alikvotnú časť z tejto nezdaniteľnej časti základu dane na manželku. Výška a výpočet (aj) tejto nezdaniteľnej časti vyplýva z tabuľky v závere príspevku.

Do vlastných príjmov manželky (manžela) sa na cieľ uplatnenia nezdaniteľnej časti základu dane na manželku daňovníka zahŕňajú všetky príjmy, vrátane príjmov od dane oslobodených, okrem príjmov v § 11 ods. 4 ZDP taxatívne uvedených:

• zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť,
• štátne sociálne dávky,
• štipendium poskytované študujúcim sústavne sa pripravujúcim na budúce povolanie,
• daňový bonus,
• zamestnanecká prémia.

Do vlastného príjmu sa o. i. nepremietajú štátne sociálne dávky:

• rodičovský príspevok – zákon č. 571/2009 Z. z. – avšak príspevok na starostlivosť o dieťa je sociálnou dávkou poskytovanou podľa zákona č. 561/2008 Z. z.,
• prídavok na dieťa – zákon č. 600/2003 Z. z. –posledná významná novela účinná od 1. 2. 2014,
• príplatok k prídavku – zavedený zákonom č. 532/2007 Z. z.,
• príspevok pri narodení dieťaťa (od 1. 1. 2014 už vrátane príplatku),
• príspevok na viac súčasne narodených detí – nová právna úprava – zákon č. 383/2013 Z. z. o príspevku pri narodení dieťaťa a príspevku na viac súčasne narodených detí a o zmene a doplnení niektorých zákonov – účinnosť od 1. 1. 2014 (príspevok pri narodení dieťaťa a príplatok k nemusú zlúčené do 1 dávky),
• príspevok na pohreb – zákon č. 238/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov,
• vianočný príspevok – zákon č. 592/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov,
• príplatok k dôchodku politickým väzňom – zákon č. 274/2007 Z. z.

Všetky ostatné príjmy manželky(-la), a to aj príjmy od dane oslobodené sa na tento účel do jej (jeho) vlastných príjmov premietnu.

Do vlastných príjmov manželského partnera je potrebné zahrnúť napr. aj nemocenské dávky (nemocenské, materské a pod.), dávku v nezamestnanosti, peňažný príspevok za opatrovanie, sociálne dávky, dávky v hmotnej núdzi, podpory a príspevky z prostriedkov štátneho rozpočtu, príjem z prenájmu (v plnej výške vrátane sumy 500 € oslobodenej od dane) a pod.

Za vlastný príjem manželky (manžela) sa považuje jej (jeho) celkový príjem znížený o povinne zaplatené poistné a príspevky.

Daňovník, ktorý si môže uplatniť túto nezdaniteľnú časť podľa § 11 ods. 3 len jeden alebo niekoľko kalendárnych mesiacov, zníži základ dane o nezdaniteľnú časť základu dane zodpovedajúcu jednej dvanástine nezdaniteľnej časti základu dane podľa odseku 3 za každý kalendárny mesiac, na začiatku ktorého boli splnené podmienky na jej uplatnenie.

Dodajme, že základ dane sa znižuje o nezdaniteľnú časť základu dane na manželku aj u daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou, ak úhrn jeho zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území Slovenskej republiky v príslušnom zdaňovacom období tvorí najmenej 90 % z jeho celosvetových príjmov – táto podmienka štruktúry príjmov sa týka aj uplatnenia daňového bonusu a aplikácie § 46 ZDP – nerezident SR vyplní v takomto prípade odd. X daňového priznania typu A, resp. odd. XII daňového priznania typu B.

Príspevky na starobné dôchodkové sporenie

V súvislosti so zavedením novej nezdaniteľnej časti základu dane vo forme preukázateľne zaplatených dobrovoľných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie boli zmenené (doplnené) aj ustanovenia:

• V § 37 bol odsek 1 doplnený písmenom c), v zmysle ktorého nárok na túto novú nezdaniteľnú časť základu dane preukazuje zamestnanec predložením dokladu vystaveného oprávneným subjektom, ak za zamestnanca neodvádza dobrovoľný príspevok na starobné dôchodkové sporenie zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane.
• Na základe doplnení a v kontexte s § 38 ods. 5 ZDP a ďalšími ustanoveniami ZDP prihliadne zamestnávateľ pri ročnom zúčtovaní aj na túto nezdaniteľnú časť základu dane, pričom v prípade, ak za zamestnanca neodvádza dobrovoľný príspevok na starobné dôchodkové sporenie a zamestnanec ho platí sám, predloží zamestnávateľovi výpis z osobného účtu zaslaný dôchodkovou správcovskou spoločnosťou; z výpisu, ktorý dôchodková správcovská spoločnosť zašle sporiteľovi do 31. januára za predchádzajúci kalendárny rok, sa zistí suma zaplatených dobrovoľných príspevkov.
• Zamestnávateľ je povinný uvádzať na mzdovom liste zamestnanca (priebežne, mesačne) aj sumu dobrovoľného príspevku na starobné dôchodkové sporenie, ak ho odvádza. Podobne eviduje nezdaniteľné časti základu dane ročne.
• Pri uplatnení nároku prostredníctvom daňového priznania sa výpis z osobného účtu predložiť nemusí, netvorí jeho prílohu. Daňovník, ktorý podáva daňové priznanie, ho predloží pri daňovej kontrole.

Od vyčíslenej dane sa odpočíta daňový bonus na každé nezaopatrené dieťa žijúce v domácnosti s daňovníkom.

Podmienky, za ktorých si možno uplatniť daňový bonus, sa týkajú:

a)  príjmov daňovníka – rodiča, ktorý si toto zvýhodnenie uplatňuje,

b)  nezaopatrenosti dieťaťa, pričom je v § 33 ZDP presne určený okruh detí (napr. vlastné), na ktoré možno daňový bonus priznať.

Stručne k podmienke zdaniteľných príjmov:

Nárok na daňový bonus má len daňovník, ktorý (o. i.) dosahuje zdaniteľné príjmy:

• zo závislej činnosti podľa § 5 ZDP aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy (t. j. 2 026,20 € v roku 2013), resp.
• z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy, pričom vykáže z týchto príjmov základ dane (nie stratu, ale kladnú sumu).

Podľa § 33 ods. 1 a 2 ZDP daňovník spĺňajúci podmienku druhu a výšky príjmov si môže uplatniť daňový bonus na každé vyživované nezaopatrené dieťa žijúce v domácnosti s ním, a to:

• vlastné,
• osvojené,
• dieťa prevzaté do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu,
• dieťa druhého z manželov.

Nezaopatrenosť dieťaťa sa posudzuje podľa zákona č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

Na základe novelizácie zákona č. 600/2003 Z. z. došlo k viacerým zmenám s vplyvom (aj) na nárok na daňový bonus, ale s účinnosťou až od 1. 2. 2014.

Podľa § 3 ods. 1 zákona o prídavku na dieťa za nezaopatrené dieťa sa považuje dieťa do skončenia povinnej školskej dochádzky, najdlhšie do dovŕšenia 25 rokov veku, ak sa:

• sústavne pripravuje na budúce povolanie štúdiom alebo
• nemôže pripravovať na povolanie pre chorobu alebo úraz.

Nezaopatrené dieťa podľa citovaného zákona je aj dieťa, ktoré:

a)  po skončení povinnej školskej dochádzky sa zúčastňuje dennou formou kurzu na získanie základného vzdelania, a to najdlhšie do skončenia školského roku, v ktorom dieťa dovŕšilo 18 rokov veku, alebo

b)  je neschopné sa sústavne pripravovať na povolanie alebo vykonávať zárobkovú činnosť pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, a to najdlhšie do dovŕšenia plnoletosti.

V zmysle § 19 ods. 2 zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov je povinná školská dochádzka desaťročná a trvá najdlhšie do konca školského roka, v ktorom žiak dovŕšil 16 rokov veku.

Sústavná príprava na budúce povolanie je v zmysle § 4 ods. 1 zákona o prídavku na dieťa štúdium na strednej a na vysokej škole okrem externého štúdia, teda na tento cieľ sa akceptuje iba denná forma štúdia.

Za nezaopatrené sa nepovažuje dieťa:

a)  ktorému vznikol nárok na invalidný dôchodok alebo ktoré poberá sociálny dôchodok (podľa § 268 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov sociálny dôchodok, ktorý sa vyplácal k 31. 12. 2003, sa poskytuje aj po uvedenom dátume),

b)  ktorého štúdium na vysokej škole podľa študijného programu presahuje štandardnú dĺžku, resp.

c)  ktoré získalo vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa (teda získalo titul inžinier alebo inžinier architekt, alebo doktor všeobecného lekárstva, alebo doktor zubného lekárstva, alebo doktor veterinárnej medicíny, alebo magister, alebo magister umenia atď.).

Na základe novelizácie zákona č. 600/2003 Z. z. s účinnosťou od 1. 2. 2014 nie je podstatné, či došlo k prekročeniu štandardnej dĺžky štúdia, táto podmienka bola z citovaného zákona vypustená (vo vzťahu k zahraničiu sa ani doposiaľ neuplatňovala).

5.1  Prílohy daňového priznania predkladané daňovníkom

Podľa § 15 ods. 4 daňového poriadku prílohou daňového priznania, ak tak ustanovuje osobitný predpis, sú doklady preukazujúce tvrdenia daňovníka. Ustanovenie § 49 ods. 11 ZDP upravujúce prílohy priznania bolo opakovane menené. Jedna veta bola presunutá do § 49 ods. 1 ZDP. V súlade s týmto ustanovením (po novelizácii) prílohou sú aj doklady uvedené v príslušnom tlačive. V zmysle § 49 ods. 11 ZDP v termíne na podanie priznania je potrebné predložiť účtovnú závierku (nie je označená ako príloha daňového priznania).

V stručnosti:

V prípade fyzickej osoby účtujúcej v sústave jednoduchého účtovníctva ide o Výkaz o príjmoch a výdavkoch a Výkaz o majetku a záväzkoch – Úč FO 1-01, Úč FO 2-01.

Podľa § 23a zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov dokumenty podľa § 23 ods. 2 (o. i. riadne individuálne účtovné závierky) sa ukladajú v elektronickej podobe alebo v listinnej podobe. Povinnosť uloženia a zverejnenia dokumentov podľa § 23 ods. 2 zákona o účtovníctve si účtovná jednotka splní doručením týchto dokumentov daňovému úradu alebo do elektronickej podateľne prevádzkovanej Finančným riaditeľstvom SR. V zmysle § 23b ods. 1, ak odsek 2 neustanovuje inak, dokumenty podľa § 23 ods. 2 vyhotovené v listinnej podobe sa doručujú daňovému úradu. Na účely tohto zákona sa za doručený dokument daňovému úradu považuje dokument, ktorý obsahuje správne vyplnené všeobecné náležitosti podľa § 17 ods. 2 písm. a) a b). Daňový úrad dokumenty prijaté v listinnej podobe prevedie do elektronickej podoby a overí, či majú správne vyplnené všeobecné náležitosti a postúpi ich správcovi registra v určenej lehote.

Dodajme, že v elektronickej podobe povinne ukladajú do registra riadnu individuálnu účtovnú závierku a mimoriadnu individuálnu účtovnú závierku aj osoby podľa osobitného predpisu, ktorým je § 14 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov, teda daňový subjekt, ktorý je platiteľom DPH, alebo daňový poradca alebo advokát za daňový subjekt, ktorého zastupuje pri správe daní, alebo zástupca, ktorý zastupuje daňový subjekt, ktorý je platiteľom DPH. V súlade s § 23b ods. 3 zákona o účtovníctve sa dokumenty vyhotovené v elektronickej podobe doručujú prostredníctvom elektronickej podateľne.

Daňovník je povinný spolu s vyplneným tlačivom priznania k dani z príjmov fyzickej osoby predložiť:

• potvrdenia (kópie) od všetkých zamestnávateľov o zdaniteľnej mzde a zrazených preddavkoch na daň, pokiaľ daňovníkovi plynuli (aj) príjmy zo závislej činnosti; ak bolo vykonané ročné zúčtovanie a daňovník zistí, že mal podať daňové priznanie, priloží kópiu tlačiva ročného zúčtovania doplneného v súlade s § 39 ods. 6 ZDP – str. 2,
• doklady preukazujúce nárok na daňový bonus – str. 2,
• kópiu zmluvy o združení – str. 4,
• potvrdenie o plnení zdravotníkom – str. 6,
• príjmy zdanené zrážkou – podielové listy – str. 9,
• potvrdenie dobrovoľníka – str. 10 tlačiva typu B.

V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že daňovník, ktorý spĺňa ustanovené kritériá a rozhodol sa namiesto účtovníctva viesť zjednodušenú daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 14 ZDP, sa nepovažuje za účtovnú jednotku a nemá o. i. povinnosť zostaviť a predkladať účtovnú závierku (účtovné výkazy).

5.2  Kedy a komu sa daňové priznanie podáva

Podľa § 49 ods. 2 ZDP daňové priznanie sa podáva do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia, teda do konca marca. Ustanovenia § 49 ods. 3 umožňujú túto lehotu určeným spôsobom predĺžiť. Vlani boli tieto možnosti obmedzené a odvíjali sa od príjmov zo zdrojov v zahraničí; podmienkou na predĺženie lehoty bolo, že daňovníkovi plynuli aj príjmy zo zdrojov v zahraničí.

Čo sa týka možností predĺženia tejto lehoty, je potrebné uviesť, že v zmysle § 52t ods. 7 ZDP sa ustanovenia § 49 ods. 3 písm. a) a b) nemali použiť (len) pri podaní daňového priznania, ktorého posledný deň lehoty na podanie pripadol na rok 2013. Tieto obmedzenia sa netýkajú daňových priznaní za rok 2013 podávaných v roku 2014.

V súlade s § 49 ods. 3 ZDP daňovníkovi, ktorý je povinný podať daňové priznanie po uplynutí zdaňovacieho obdobia v lehote podľa odseku 2, sa na základe:

a)  oznámenia podaného príslušnému správcovi dane do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania podľa odseku 2 predlžuje táto lehota najviac o tri celé kalendárne mesiace (s výnimkou daňovníka v konkurze) – v tejto novej lehote je aj daň splatná;

b)  oznámenia podaného príslušnému správcovi dane do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania podľa odseku 2 predlžuje táto lehota najviac o šesť celých kalendárnych mesiacov, ak súčasťou jeho príjmov sú príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí (s výnimkou daňovníka v konkurze) – daňovník v oznámení uvedie túto skutočnosť a novú lehotu, ktorou je koniec kalendárneho mesiaca, v ktorej podá daňové priznanie a v tejto novej lehote je aj daň splatná.

Aj v prípade skončenia podnikania v priebehu zdaňovacieho obdobia (kalendárneho roka) daňovník predloží daňové priznanie až po uplynutí zdaňovacieho obdobia do konca marca, ak nedošlo za určených podmienok k predĺženiu lehoty.

Výnimku predstavuje len úmrtie daňovníka, keď daňové priznanie za príslušnú časť roka musí podľa § 49 ods. 4 ZDP podať dedič do troch mesiacov po smrti daňovníka, ak správca dane túto lehotu na základe žiadosti dediča (podanej najneskôr 15 dní pred uplynutím lehoty) nepredĺžil.

Lehoty v prípade vzniku a zrušenia stálej prevádzkarne na našom území sú upravené v § 49 ods. 7 a 8 ZDP.

V zmysle § 49 ods. 8 ZDP, ak daňovníkovi s obmedzenou daňovou povinnosťou vznikne stála prevádzkareň až v zdaňovacom období, ktoré nasleduje po zdaňovacom období, v ktorom začal vykonávať činnosť, je povinný podať daňové priznanie za toto zdaňovacie obdobie do konca mesiaca (po poslednej novelizácii – tretieho mesiaca) nasledujúceho po mesiaci, v ktorom vznikla.

Za nasledujúce zdaňovacie obdobie, v ktorom daňovník pokračuje v činnosti, už postupuje pri podávaní daňového priznania podľa odseku 2, t. j. podáva daňové priznanie v ustanovenej lehote.

V zmysle § 49 ods. 7 ZDP, ak daňovník zrušuje stálu prevádzkareň umiestnenú na území Slovenskej republiky a:

• nemá iné zdaniteľné príjmy, okrem príjmov, z ktorých vybraním dane zrážkou je splnená daňová povinnosť alebo nemá iné stále prevádzkarne umiestnené na území Slovenskej republiky, je povinný podať daňové priznanie alebo hlásenie najneskôr do troch kalendárnych mesiacov nasledujúcich po mesiaci, v ktorom zrušil stálu prevádzkareň,
• má aj iné zdaniteľné príjmy, okrem príjmov, z ktorých vybraním dane zrážkou je splnená daňová povinnosť alebo má aj iné stále prevádzkarne umiestnené na území Slovenskej republiky, je povinný podať daňové priznanie v zákonnej lehote.

Takáto úprava bola doplnená do § 49 ods. 7 ZDP a použila sa už pri podávaní daňového priznania za zdaňovacie obdobie roka 2009 po 1. 1. 2010.

Dodajme, že poslednou novelou ZDP bolo predmetné ustanovenie preformulované s tým, že do textu bola doplnená ako alternatíva aj organizačná zložka.

Vo všeobecnosti založenie organizačnej zložky zahraničnej osoby na území Slovenskej republiky a zapísanie jej sídla do obchodného registra (obchodná registrácia) naznačuje možnosť vzniku stálej prevádzkarne tejto osoby na Slovensku (na daňové účely), avšak ak predmetné miesto na výkon činností je zriadené len formálne (bez potrebného materiálneho a personálneho vybavenia, resp. bez reálneho výkonu podnikateľskej činnosti), stála prevádzkareň podľa § 16 ods. 2 ZDP vzniknúť nemusí.

Riadok 118 tlačiva vypĺňa daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou uplatňujúci postup podľa § 49 ods. 7 ZDP. Na riadku 119 daňovník uvedie počet stálych prevádzkarní umiestnených na území Slovenskej republiky. Ak daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou má na území Slovenskej republiky viacej stálych prevádzkarní, do XIV. oddielu uvedie ich presné adresy.

Priznanie s prílohami je potrebné predložiť správcovi dane (miestne príslušnému) podľa § 7 daňového poriadku. Miestna príslušnosť sa u fyzickej osoby riadi podľa § 7 ods. 1 jej trvalým pobytom (ku dňu podania priznania). Ak nemožno určiť miestnu príslušnosť podľa ods. 1, riadi sa miestom umiestnenia organizačnej zložky, inak miestom, v ktorom daňový subjekt vykonáva prevažnú časť svojej činnosti. Ak ani takto nemožno určiť miestnu príslušnosť, je miestne príslušný Daňový úrad Bratislava. Poslednou novelou ZDP boli slová „miestne príslušnému“ z textu ustanovenia § 49 ods. 1 vypustené (takže nemožno vylúčiť predloženie daňového priznania inému správcovi dane).

V lehote na podanie daňového priznania treba, pochopiteľne, daň aj zaplatiť (na základe oznámenia čísla účtu správcu dane a s použitím variabilného symbolu podľa vyhlášky č. 378/2011 Z. z.). Ak by sa výnimočne stalo, že mu oznámenie bude doručené až po uplynutí lehoty na podanie priznania, daň zaplatí do 8 dní od doručenia tohto oznámenia (§ 49 ods. 2 ZDP).

Daňovník by nemal zabudnúť ani na úhrady preddavkov na daň, ak mu povinnosť platiť preddavky na daň podľa § 34 ZDP vznikne.

Tabuľka: Základné aktuálne údaje pri zdaňovaní príjmov FO za rok 2013

ZD** – úhrn ČZD z § 5 a § 6 ods. 1 a 2 ZDP

Poznámka redakcie:
§ 15 ods. 4 daňového poriadku
§ 49 ZDP
§ 23a ods. 1 a 2 zákona o účtovníctve

V príspevku č. 1 prinášame komplexný príklad na vyplnenie daňového priznania k dani z príjmov fyzických osôb typu A, v príspevku č. 2 príklad na vyplnenie daňového priznania k dani z príjmov fyzických osôb typu B.

Príklad č. 1 – daňové priznanie typu A:

Pánovi Karolovi Dobrému plynuli v roku 2013 zdaniteľné príjmy len zo závislej činnosti (§ 5), a to zo zdrojov na území SR, ako aj zo zdrojov v zahraničí. Vznikla mu povinnosť podať daňové priznanie (typu A).

Pán Karol Dobrý má trvalý pobyt na Slovensku a v (spoločnej) domácnosti v Holíči s ním žije jeho manželka a tri deti. Počas výkonu závislej činnosti v zahraničí sa pravidelne vracia k svojej rodine na Slovensku, stredisko životných záujmov má na Slovensku a naďalej je daňovým rezidentom SR. V podanom daňovom priznaní uvedie svoje celosvetové zdaniteľné príjmy, vypočíta daň, použije metódu na zamedzenie dvojitého zdanenia a zároveň si môže uplatniť za podmienok určených v ZDP nezdaniteľnú časť základu dane na manželku a daňový bonus na nezaopatrené deti.

Jeho manželka ešte v roku 2012 stratila zamestnanie a zaradili ju do evidencie uchádzačov o zamestnanie na príslušnom úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. V júni 2013 začala vykonávať osobnú asistenciu osobe ťažko zdravotne postihnutej (splnila si registračnú povinnosť na daňovom úrade), ale vzhľadom na dosahované nízke príjmy naďalej ešte bola vedená v evidencii; vyradili ju v priebehu októbra (k 1. 10. ešte v evidencii bola), keď jej príjem za september vyplatený v októbri presiahol sumu 148,57 € (75 % platného životného minima). Celkovo jej príjem za rok 2013 vo forme dávky v nezamestnanosti na začiatku roka a odmeny za osobnú asistenciu predstavuje 1 680 €; poistné nebola povinná platiť (platiteľom poistného na zdravotné poistenie je štát), takže ho neplatila.

Daňovník (ktorého základ dane nepresiahne sumu 34 401,74 €) si mieni uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane na manželku vo výške rozdielu medzi sumou 3 735,94 € a úhrnom vlastného príjmu manželky 1 680 €, a to v pomernej výške za mesiace január až október.

Výpočet: 3 735,94 – 1 680 = 2 055,94 €

2 055,94 € : 12 x 10 = 1 713,2833 €, po zaokrúhlení 1 713,29 €.

Najstaršia dcéra manželov Dobrých študuje na vysokej škole externou formou, takže daňový bonus si na toto dieťa uplatniť nemožno. Ďalšia dcéra študovala na strednej škole dennou formou, v júni 2013 štúdium ukončila maturitnou skúškou a od 20. júla je zamestnaná. Za sedem mesiacov má daňovník nárok na daňový bonus, a to v celkovej výške 147,59 € (6 x 21,03 + 21,41). Nárok na daňový bonus si daňovník uplatní aj na najmladšieho neplnoletého 12-ročného syna za celý rok 2013, teda vo výške 254,64 €. Celkový nárok na daňový bonus predstavuje sumu 402,23 € (147,59 + 254,64).

Ešte v roku 2011 sa Karol Dobrý zamestnal v Rakúsku v jednej rakúskej spoločnosti a pracoval tam do mája 2013, potom bol niekoľko týždňov nezamestnaný, v auguste mu spoločnosť Delta, a. s., vyplatila odmenu z dohody o vykonaní práce a od septembra pracuje v istej s. r. o. v Hodoníne v Českej republike. Z hrubej odmeny 2 000 € mu a. s. zrazila poistné 11 %, teda 220 € a preddavok na daň vo výške 338,20 € – daňovník vyhlásenie podľa § 36 ods. 6 ZDP nepodpísal. Počas výkonu závislej činnosti v zahraničí daňovník cestuje k svojej rodine na Slovensko, stredisko životných záujmov má na Slovensku a naďalej je „naším“ daňovým rezidentom. V podanom daňovom priznaní uvedie svoje celosvetové zdaniteľné príjmy. Na zamedzenie dvojitého zdanenia príjmov z Rakúska použije podľa medzinárodnej zmluvy (č. 48/1979 Zb.) metódu vyňatia. V prípade príjmov z Českej republiky, ktoré boli v Čechách preukázateľne zdanené, sa daňovník rozhodol použiť metódu vyňatia, a to v súlade s § 45 ods. 3 písm. c) ZDP, aj keď z príslušnej medzinárodnej zmluvy (č. 238/2003 Z. z.) vyplýva metóda zápočtu. Na prepočet českých korún na eurá použije ročný priemerný kurz v súlade s § 31 ods. 2 ZDP.

Keďže v roku 2010 zrušil životné poistenie, pričom v daňových priznaniach za roky 2008 a 2009 si uplatnil zaplatené poistné na toto životné poistenie v úhrnnej výške 600 €, je povinný zvýšiť o túto sumu základ dane najneskôr v daňovom priznaní za rok 2013; zatiaľ základ dane zvýšil za rok 2011 (o 200 €) a rok 2012 (o 300 €), takže ostáva mu povinnosť zvýšiť základ dane za rok 2013 o zvyšných 100 €.

Výpočet dane za rok 2013:

Daňovník v konečnom dôsledku na Slovensku žiadnu daň neplatí (nemôže teda ani rozhodnúť o poukázaní 2 % zaplatenej dane na verejnoprospešné ciele konkrétnemu prijímateľovi) a na základe vyplnenej žiadosti (XI. oddiel daňového priznania) mu správca dane vráti daňový preplatok a vyplatí daňový bonus na vyživované nezaopatrené deti.

(Vyplnené strany daňového priznania sú súčasťou prílohy č. 1 príspevku.)

Príloha č. 1:

Príklad č. 2 – Daňové priznanie typu B:

Pán Matej Šťastný dosiahol v roku 2013 rôzne druhy príjmov. Vyplní tlačivo daňového priznania typu B.

Je ženatý. Manželom Šťastným sa 26. februára 2013 narodilo druhé dieťa. Do konca januára pani Šťastná ešte pracovala. Materské z nemocenského poistenia, ktoré jej bolo poskytované počas materskej dovolenky (34 týždňov), je od dane oslobodené. Ani rodičovský príspevok, ktorý pani Šťastná dostáva počas rodičovskej dovolenky, nepodlieha zdaneniu. Dodajme, že od dane je oslobodený aj príspevok pri narodení dieťaťa, príplatok k príspevku pri narodení dieťaťa, ako aj prídavok na dieťa.

Pán Šťastný, ak jeho základ dane (úhrn čiastkových základov dane z aktívnych príjmov) nepresiahne sumu 34 401,74 €, si v daňovom priznaní za rok 2013 môže uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane na manželku vo výške rozdielu medzi sumou 3 735,94 € a úhrnom vlastného príjmu manželky (3 135,94 €), a to v pomernej výške za mesiace marec až december. Do vlastného príjmu manželky v súlade s § 11 ods. 4 ZDP patrí jednak dosiahnutý príjem zo závislej činnosti zo začiatku roka (znížený o poistné), jednak materské ako dávka nemocenského poistenia.

Vzhľadom na výšku vlastných príjmov pani Šťastnej a splnenie podmienky (v tomto prípade starostlivosti o nezaopatrené dieťa do veku troch rokov) si pán Šťastný mieni uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane na manželku.

Okrem nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a na manželku si daňovník uplatní nárok aj na nezdaniteľnú časť základu dane vo forme dobrovoľných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie: zaplatil ich vo výške 980 € a uplatní si ich v limitovanej výške v súlade s § 11 ods. 8 ZDP, a to najviac do výšky 2 % zo základu dane (čiastkového základu dane) zisteného z príjmov podľa § 5 alebo podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP alebo zo súčtu čiastkových základov dane z týchto aktívnych príjmov, pričom táto suma nesmie presiahnuť 943,20 €.

Manželia Šťastní majú dve deti. Starší syn Samuel navštevuje základnú školu. Druhé dieťa, dcéra Simona, sa narodila vo februári.

Pani Šťastná mala u svojho zamestnávateľa podpísané vyhlásenie podľa § 36 ods. 6 ZDP a za mesiac január, kým ešte pracovala, si uplatnila nárok na daňový bonus na jedno nezaopatrené dieťa. Za mesiace február až december si nárok na daňový bonus na dve nezaopatrené deti (v prípade druhého dieťaťa vzniká nárok už aj za mesiac, v ktorom sa narodilo) uplatní pán Šťastný v daňovom priznaní (pani Šťastná podmienku podľa § 33 ZDP týkajúcu sa ročnej výšky príjmu z § 5 ZDP nespĺňa, ale v zmysle § 33 ods. 7 ZDP ani nestráca nárok na už vyplatený daňový bonus).

Pán Šťastný si uplatní nárok na daňový bonus vo výške:

Pán Šťastný podniká na základe živnostenského oprávnenia. Vyrába moderné bytové doplnky z prírodných materiálov.

Keďže v apríli 2013 mu rapídne klesol počet objednávok, uvažoval o pozastavení prevádzkovania živnosti na pol roka. Napokon činnosť nepozastavil a postupne sa situácia na trhu začala zlepšovať. V tom čase uzatvoril dve dohody o vykonaní práce: jednu s istou akciovou spoločnosťou a druhú s istým štátnym podnikom. Z odmeny 500 € mu vyplácajúca a. s. zrazila poistné 55 € na zdravotné a sociálne poistenie. Keďže vyhlásenie podľa § 36 ods. 6 ZDP nepodpísal, a teda neuplatnil si nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka a daňový bonus, a. s. z odmeny vybrala tiež preddavok na daň 84,55 €. Z odmeny 300 € mu vyplácajúci štátny podnik zrazil poistné 33 € a preddavok na daň 50,73 € (ani v tomto prípade vyhlásenie podľa § 36 ods. 6 ZDP nepodpísal). Potvrdenia týchto zamestnávateľov, platiteľov dane, priloží k daňovému priznaniu.

Výpočet čiastkového základu dane z príjmov zo závislej činnosti (§ 5 ZDP):

Dodajme, že preddavky na daň boli zrazené v celkovej výške 135,28 €.

V roku 2013 dosiahol pán Šťastný z podnikania celkové príjmy vo výške 32 450 €. Jeho preukázateľne vynaložené daňové výdavky predstavujú 21 515 €. Úrok 14 € (zdaňuje sa zrážkou dane) z peňažných prostriedkov na bežnom účte určenom na podnikanie zaúčtoval v peňažnom denníku ako príjem nezahŕňaný do základu dane, pričom ani daň 2,66 €, ktorú banka z úroku zrazila, neuvedie (podobne ako ostatné príjmy zdanené zrážkou) v daňovom priznaní.

Pán Šťastný v roku 2013 vykonával aj činnosť finančného agenta podľa zákona č. 186/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov. Aj o týchto príjmoch podľa § 6 ods. 2 písm. d) ZDP účtuje (v rámci § 6 ods. 1 a 2 ZDP nemožno kombinovať rôzne spôsoby uplatňovania výdavkov). Od príjmov 1 560 € odpočíta skutočne vynaložené výdavky 318 €.

Výpočet čiastkového základu dane z § 6 ods. 1 a 2 ZDP:

Daňovník podniká už niekoľko rokov.

Z podnikateľskej činnosti vykázal na základe riadne vedeného účtovníctva za rok 2008 stratu 6 412 € a v priznaní za rok 2013 (posledný, piaty rok, v ktorom si ju môže uplatniť, pričom spôsob uplatňovania závisel od rozhodnutia daňovníka) si umorí zvyšok tejto straty vo výške 520 € – odpočítava sa ešte „po starom“, od úhrnu ČZD z § 6 až § 8 (v priznaní už na r. 66). Stratu z podnikania vykázal aj za rok 2012 vo výške 1 050 € a v tomto daňovom priznaní si ju uplatní v plnom rozsahu (môže sa odpočítať iba od čiastkového základu dane z § 6 ods. 1 a 2, na r. 66). Spolu je to 1 570 €.

Účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva a nie je platiteľom DPH. V rámci uzávierkových účtovných operácií v peňažnom denníku o. i. zaúčtoval odpisy hmotného a nehmotného majetku, zostatkovú cenu jedného stroja vo výške 820 €, ktorý v roku 2013 predal za 450 € (a príjem z predaja zahrnul do zdaniteľných príjmov z § 6 ods. 1 a 2 ZDP), pričom v súlade s § 19 ods. 3 písm. b) ZDP sa prihliada aj na stratu z jeho predaja, ďalej do základu dane (zdaniteľných príjmov) zahrnul menovitú hodnotu svojej pohľadávky 6 300 €, ktorú v r. 2013 postúpil za cenu 6 000 € – § 17 ods. 12 písm. a) ZDP.

V roku 2013 dosiahol, ako už bolo uvedené, aj iné druhy príjmov.

Pán Šťastný dosiahol v roku 2013 tiež príjem z prenájmu bytu, ktorý zdedil v lete 2012 po svojom strýkovi v Prahe a začal ho prenajímať. Keďže nehnuteľnosť sa nachádza v ČR, tento príjem v súlade s článkom 6 ods. 3 príslušnej medzinárodnej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia č. 238/2003 Z. z. prioritne podlieha zdaneniu v ČR. Daňovník podal v ČR tlačivo daňového priznania s voliteľnou prílohou č. 2 (príjmy z prenájmu a ostatné príjmy), uviedol v ňom príjmy z prenájmu (po prepočte z českých korún na eurá je to vo výške 10 107,20 €), uplatnil si paušálne výdavky vo výške 30 % z príjmov v súlade s právnou úpravou v ČR (sú limitované sumou 600 000 Kč, pričom daňovník musí viesť evidenciu o príjmoch a pohľadávkach), z vypočítanej dane si uplatnil „zľavu na daňovníka“ vo výške 24 840 Kč a vypočítal daň vo výške (po prepočte na eurá) 110,26 €.

Príjem z prenájmu uviedol daňovník aj v daňovom priznaní k dani z príjmov v štáte rezidencie, v SR. Tento príjem nemožno rozdeliť aj na manželku, keďže neplynie z BSM. Po odpočítaní sumy 500 € oslobodenej od dane podlieha zdaneniu 9 607,20 €. Pri príjmoch z prenájmu patriacich do § 6 ods. 3 ZDP si daňovník môže uplatniť len výdavky skutočne vynaložené. V úhrne ide o sumu 2 920 €. Keďže zdaňované príjmy predstavujú 95,05 % z celkových, potom aj výdavky si možno odpočítať len vo výške 95,05 % z celkových 2 920 €, t. j. 2 775,46 €. Čiastkový základ dane činí 6 831,74 €.

Výpočet čiastkového základu dane z § 6 ods. 3 ZDP:

Zároveň na úhradu dane sa započíta daň zaplatená v ČR vo výške 110,26 €.

Čiastkový základ dane z príjmov z kapitálového majetku (§ 7 ZDP) pozostáva z výnosu z jedného dlhopisu 28 € – daňovníkovi bol vyplatený v auguste 2013 – podľa aktuálnej právnej úpravy už bez zdanenia s tým, že príjemca si ho zdaní prostredníctvom podaného daňového priznania.

Úroky z prostriedkov na osobnom účte pána Šťastného a jeho účte stavebného sporiteľa zdaňuje banka zrážkou a podľa § 43 ods. 6 ZDP vybraním dane zrážkou je pri týchto príjmoch splnená daňová povinnosť.

Pán Šťastný mal tiež podielové listy v troch fondoch a v roku 2013 požiadal o ich vyplatenie. Daň vybrala správcovská spoločnosť zrážkou. V daňovom priznaní by tieto zdanené príjmy z vyplatenia (vrátenia) podielových listov mohol pán Šťastný uviesť, ale žiadny daňový preplatok by mu tým nevznikol. Dodajme, že podľa § 43 ods. 6 ZDP vybraním dane zrážkou je splnená daňová povinnosť aj pri týchto príjmoch v prípade, ak daňovník vybranú daň zrážkou neodpočíta od celoročnej dane ako preddavok na daň v podanom daňovom priznaní podľa § 43 ods. 7.

Výpočet čiastkového základu dane z príjmov z kapitálového majetku (§ 7 ZDP):

V roku 2013 predal pán Šťastný za 82 600 € starší rodinný dom, ktorý nadobudol na základe darovacej zmluvy od svojho otca v roku 2009, nemal v ňom trvalý pobyt a nezahrnul ho do obchodného majetku. Otec ho kúpil v r. 1992. Príjem z predaja tejto nehnuteľnosti posúdime podľa § 9 ods. 1 písm. a) ZDP. Vzhľadom na to, že doba medzi nadobudnutím v roku 2009 a predajom tejto nehnuteľnosti v roku 2013 nepresiahla päť rokov (a pán Šťastný ho nadobudol na základe darovania, nie dedenia v priamom rade), príjem podlieha zdaneniu. Zatrieďujeme ho do § 8 ods. 1 písm. b) ZDP.

V tomto prípade za výdavok považujeme v súlade s § 8 ods. 5 a § 25 ZDP reprodukčnú obstarávaciu cenu domu 60 000 € zistenú znalcom ku dňu jeho nadobudnutia pánom Šťastným. Totiž ak by darca – otec daňovníka, ktorý dom nadobudol v r. 1992, túto nehnuteľnosť v roku 2010 namiesto darovania predal, jeho príjem z predaja by bol od dane oslobodený. Dodajme ešte – aj keď otec daňovníka medzičasom, v polovici roku 2013 zomrel, rozhodujúce je to, že túto nehnuteľnosť nadobudol daňovník darovaním v roku 2009. Do výdavkov daňovník premietne aj ďalších 1 100 € preukázateľne vynaložených v súvislosti s predajom domu, a to v súlade s § 8 ods. 5 písm. d) ZDP.

Taktiež za 2 500 € predal auto, ktoré mal do roku 2009 zahrnuté do obchodného majetku a plne ho odpísal. Od vyradenia auta z obchodného majetku ešte neuplynulo päť rokov, takže príjem podlieha zdaneniu, patrí do § 8 medzi ostatné príjmy. Výdavok nemožno odpočítať, keďže zostatková cena je nulová.

V jednom reklamnom žrebovaní vyhral daňovník elektroniku v hodnote 2 300 €. Túto sumu oznámenú organizátorom žrebovania musí uviesť v daňovom priznaní, keďže ide o vecnú výhru a jej výška presahuje 350 €. Žiadne výdavky mu v tejto súvislosti nevznikli. Daňovníkovi bol tiež vyplatený podiel na zisku vykázanom za roky 2002 a 2003 za podmienok ustanovených v § 51d ZDP z ČR a vypĺňa prílohu č. 2. Okrem toho spoločnosť Beta, s. r. o., mu vyplatila podiel na likvidačnom zostatku – tento príjem nie je predmetom dane (na druhej strane je potrebné pripomenúť, že sa z neho platí poistné na zdravotné poistenie – poistné sa vyčísli vo výške 14 % z celej vyplácanej sumy + príslušnej zdravotnej poisťovni je potrebné zaslať príslušné oznámenie podľa tlačiva uverejneného na internete).

Výpočet čiastkového základu dane z „ostatných“ príjmov (§ 8 ZDP):

Uplatnenie nezdaniteľných častí základu dane:

V roku 2013 boli daňovníkovi vyplatené dividendy z ČR zo zisku vykázaného za rok 2002 a 2003, o vyplatení ktorých bolo rozhodnuté na valnom zhromaždení po 31. 12. 2012, pričom v danej a. s. má podiel na základnom imaní menší ako 10 % – hrubá výška 420,60 € (po prepočte z českých korún), zdanenie v súlade s čl. 10 ods. 2 príslušnej zmluvy sadzbou 15 %, teda vo výške 63,09 € (po prepočte z českých korún), na zamedzenie dvojitého zdanenia sa uplatňuje metóda zápočtu. Vzhľadom na znenie § 51d (sadzba dane 15 %) v prílohe č. 2 tieto údaje uviedol a na r. 16 vypočítal daň po uplatnení metódy zápočtu 0.

Pán Šťastný teda vyplnil aj obidve prílohy.

Daňovník mieni rozhodnúť o použití podielu 2 % ním zaplatenej dane.

(Vyplnené strany daňového priznania sú súčasťou prílohy č. 2 príspevku.)

Príloha č. 2