Pracovný obed poskytnutý na služobnej ceste

Odpoveď:

Zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov stanovuje, že zamestnancovi vyslanému na pracovnú cestu patrí aj náhrada preukázaných potrebných vedľajších výdavkov. To však vonkoncom neznamená, že každý výdavok, ktorý vznikne zamestnancovi pri pracovnej ceste, sa účtuje a posudzuje ako „cestovný náklad“ zamestnávateľa. Napr. ak zamestnanec vykoná pracovnú cestu autom, pričom do auta nakúpi benzín, nákup benzínu zamestnávateľ účtuje ako spotrebu materiálu (účet 501). Obdobne ak sa na pracovnej ceste pokazí auto, pričom zamestnanec zaplatí za jeho opravu, z pohľadu zamestnávateľa ide o výdavok na opravu (účet 511). Rovnako ak zamestnanec doloží doklad s poznámkou „pracovný obed“, z pohľadu zamestnávateľa ide o výdavok na reprezentáciu (účet 513). To znamená, že zamestnávateľ o týchto nákladoch účtuje v súlade s postupmi účtovania, pričom posudzuje ich vecné a druhové hľadisko.

Ak má zamestnanec na pracovnej ceste preukázane zabezpečené bezplatné stravovanie v celom rozsahu, zamestnávateľ mu stravné neposkytuje. Ak má zamestnanec na pracovnej ceste preukázane zabezpečené bezplatné stravovanie čiastočne, zamestnávateľ stravné kráti o 25 % za bezplatne poskytnuté raňajky, o 40 % za bezplatne poskytnutý obed a o 35 % za bezplatne poskytnutú večeru z ustanovenej sumy stravného pre časové pásmo nad 18 hodín. Z uvedeného vyplýva, že ak zamestnávateľ preplatí zamestnancovi doklad „pracovný obed“, z pohľadu zamestnávateľa ide o výdavok na reprezentáciu. To zároveň aj znamená, že zamestnanec mal preukázateľne zabezpečený „bezplatný“ obed, preto sa mu stravné kráti v súlade s § 5 ods. 6 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov.

Suma prijatá zamestnancom od zamestnávateľa za „pracovný obed“ nie je u zamestnanca predmetom dane, čo vyplýva z ustanovenia § 5 ods. 5 písm. c) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

Autor: Ing. Marián Drozd