Dôvodová správa k zákonu č. 301/2019 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov

A. Všeobecná časť

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Predkladaný návrh zákona je vypracovaný na základe úloh vyplývajúcich z Programového vyhlásenia vlády SR na roky 2016-2020, Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2019 a na základe uznesenia vlády SR č. 51/2019 zo dňa 6. februára 2019, uznesenia vlády SR č. 110/2019 zo dňa 13. 3. 2019 a uznesenia vlády SR č. 185/2019 zo dňa 17. 4. 2019.

Návrh zákona obsahuje opatrenia vyplývajúce z Analýzy zjednodušenia výpočtu základu dane pre malé a stredné podniky, vzatou na vedomie vládou SR, s cieľom znížiť administratívne zaťaženie a podporiť malé a stredné podniky prostredníctvom dane z príjmov a takisto aj opatrenia vyplývajúce z Návrhu opatrení na odstránenie bariér pre trvalo udržateľný rozvoj automobilového priemyslu na Slovensku vrátane dodávateľskej siete. V nadväznosti na vládou schválený Akčný plán rozvoja elektromobility v Slovenskej republike obsahuje návrh zákona aj opatrenia zvýhodňujúce daňové odpisovanie elektromobilov

Cieľom návrhu zákona je aj transpozícia smernice Rady (EU) 2017/952 z 29. mája 2017, ktorou sa mení smernica (EÚ) 2016/1164, pokiaľ ide o hybridné nesúlady s tretími krajinami (ďalej len „ATAD 2“), pričom sa zavádzajú pravidlá, ktoré zamedzujú využívaniu hybridných prvkov v dôsledku odlišných daňových posúdení finančných nástrojov a daňových subjektov predovšetkým v medzinárodnom kontexte, vedúcich k znižovaniu daňovej povinnosti.

Predpokladaným návrhom zákona sa na základe poznatkov z uskutočnených konzultácií a z aplikačnej praxe upravujú, spresňujú a zjednocujú z dôvodu zvýšenia právnej istoty daňovníkov niektoré ustanovenia zákona o dani z príjmov. Návrh zákona obsahuje aj opatrenia v oblasti boja proti daňovým únikom a zvyšovania efektivity výberu a vymáhania daní.

Navrhované úpravy zákona sú zamerané najmä na:

1. podporu malých a stredných podnikov

• zavedenie definície mikrodaňovníka a s ňou súvisiace zmeny v zdaňovaní tejto skupiny daňovníkov
• úprava podmienok odpočtu daňovej straty

2. znižovanie administratívneho zaťaženia daňovníkov

• zavedenie automatickej registrácie správcom dane
• zjednodušenie podmienok na zahrňovanie do základu dane pri výdavkoch, ktoré sú súčasťou základu dane až po zaplatení

3. zníženie administratívnej náročnosti pri zdaňovaní príjmov zo závislej činnosti

• rozšírenie oslobodenia od dane pre vymedzené druhy nepeňažných príjmov
• zavedenie možnosti zamestnávateľa vystaviť a doručiť zamestnancovi po vzájomnej dohode vymedzené druhy dokladov elektronickou formou
• umožnenie zamestnancovi podať zamestnávateľovi po vzájomnej dohode žiadosť o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň elektronickou formou
• zrušenie povinnosti zamestnanca každoročne podpisovať vyhlásenie na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a daňového bonusu

4. platenie preddavkov na daň z príjmov

• zvýšenie hranice pre povinnosť platenia preddavkov a zjednodušenie výpočtu poslednej známej daňovej povinnosti
• zjednodušenie spôsobu platenia preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti v prípade neexistencie zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane
• zjednotenie lehoty na vyrovnanie preddavkov na daň platených do lehoty na podanie daňového priznania novovzniknutého daňovníka s ostatnými daňovníkmi

5. podpora automobilového priemyslu

• zvýšenie sumy oslobodeného nepeňažného plnenia zamestnanca z dôvodu zabezpečenia ubytovania
• zvýšenie podpory podnikového výskumu a vývoja prostredníctvom odpočtu (výdavkov) nákladov vynaložených na výskum a vývoj
• zavedenie samostatnej odpisovej skupiny pre elektromobily.

Návrh zákona má negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, má pozitívny aj negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, má pozitívny vplyv na sociálne vplyvy a na životné prostredie a nemá vplyv na informatizáciu, na služby verejnej správy pre občana a na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky a inými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami a dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj v súlade s právom Európskej únie.

Účinnosť predkladaného návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov sa navrhuje od 1. januára 2020 okrem čl. I bodov 1, 9, 40, 49, 50, 55, 56, 62, 64, 71, 73 § 30 ods. 1 písm. a), body 127 a bodu 133, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2021 a čl. I bodu 11, ktorý nadobúda účinnosť 1. januára 2022.

Účinnosť predkladaného zákona sa navrhuje s dostatočne dlhou legisvakanciou.

Doložka vybraných vplyvov

Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1

2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:

Negatívny vplyv vyplývajúci z nákladov na implementáciu návrhu zákona v oblasti informačného systému Finančnej správy SR bude rozpočtovo zabezpečený v rámci schválených limitov výdavkov verejnej správy.

Úbytok príjmov verejných financií bude finančne krytý očakávaným zvýšeným výberom ostatných druhov daní ako aj z opatrení. Predpokladá sa krytie výpadku príjmov štátneho rozpočtu aj z opatrení obsiahnutých v návrhu zákona, ktoré nie je možné vyčísliť a to predovšetkým z opatrení týkajúcich sa:

-boja proti daňovým únikom – zavedenie pravidiel proti hybridným nesúladom

-zjednodušenia administratívnej náročnosti zamestnávateľov prostredníctvom zníženia ich nákladov

-zavedením nových zdrojov príjmov.

Zároveň je potrebné podotknúť, že negatívny vplyv niektorých opatrení (napr. uplatnenie daňových odpisov mikrodaňovníkov) predstavuje iba vplyv z dôvodu časového posunu uplatnenia daňových výdavkov.

Úbytok príjmov obcí a vyšších územných celkov bude finančne krytý očakávaným zvýšeným výberom dane z príjmov fyzických osôb.

2.2. Popis a charakteristika návrhu

2.2.1. Popis návrhu:

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov

A. Zavedenie paušálu na príspevok zamestnávateľa na dopravu

B. Zvýšenie príspevku zamestnávateľa na nájomné bývanie na 100 eur

C. Zmena pravidiel odpočtu daňovej straty u mikrodaňovníkov

D. Zmena pravidiel odpočtu daňovej straty pre ostatné firmy

E. Zavedenie nových podmienok na odpisovanie hmotného majetku u mikrodaňovníkov

F. Podpora elektromobility prostredníctvom daňových odpisov

G. Zmena pri uplatňovaní superodpočtu výdavkov na vedu a výskum

H. Zavedenie možnosti tvorby daňových opravných položiek k pohľadávkam mikrodaňovníkov v súlade s účtovníctvom

I. Zvýšenie hranice pre platenie preddavkov u fyzických aj právnických osôb z 2 500 eur na 5 000 eur

.......................................................................................................................................................

2.2.2. Charakteristika návrhu:

zmena sadzby

zmena v nároku

nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

kombinovaný návrh

x iné

2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

-

2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

Kvantifikácia predpokladá negatívny akruálny vplyv na rozpočet verejnej správy na úrovni 12 372 tis. eur v roku 2019, 36 264 tis. eur v roku 2020, 40 589 tis. eur v roku 2021 a 36 501 tis. eur v roku 2022.

Kvantifikácia príjmov

A – Zavedenie paušálu na príspevok zamestnávateľa na dopravu

Opatrenie má viac pokryť náklady spojené s dopravou zamestnancov a zároveň zabezpečiť čo najefektívnejšie využívanie autobusov zo strany zamestnávateľa na dopravu zamestnancov. Rozširuje limit už existujúceho opatrenia bez úpravy ostatných predpokladov. Zároveň sa dopĺňa podmienka na vyťaženosť autobusov, ktoré budú používané na prepravu, čo môže mať mierne pozitívny fiškálny vplyv. Kvantifikácia vychádza zo skutočných dát o prepravovaných osobách vybranej firmy v sektore, cez ktoré bol odhadnutý vplyv na zvyšok ekonomiky.

B – Zvýšenie príspevku zamestnávateľa na nájomné bývanie na 100 eur

Zvýšenie limitu má pokryť zvýšené náklady spojené s prehrievaním na trhu nehnuteľností a z toho prameniacich vyšších cien nájmov. Kvantifikácia navyšuje limit pri existujúcom opatrení. Pri kvantifikácií boli použité dáta od vybraného subjektu o počte ubytovaných osôb, na základe ktorých boli aproximované vplyvy na zvyšok sektora.

C - Zmena pravidiel odpočtu daňovej straty u mikrodaňovníkov

Uvedené opatrenie po prvýkrát vstúpi do platnosti od roku 2021, keď si firmy budú môcť umoriť straty za rok 2020. Zdrojom dát sú individuálne daňové priznania dane z príjmu právnických osôb (DPPO) za obdobie 2010 až 2017. Za uvedené obdobie je spočítaný objem daňových strát dostupných pre firmu k umoreniu. Odhad fiškálneho vplyvu je postavený na odhade zavedenia zmeny odpočtu daňovej straty na historických dátach za obdobie 2014 až 2017. U malých a stredných podnikov nie je odhad fiškálneho vplyvu upravený pretože na základe historického vývoja nepozorujeme významný nárast ziskov v období 2014 až 2017 v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi. V prípade malých a stredných podnikov predpokladáme čiastočnú optimalizáciu najmä pokiaľ sú blízko hranice obratu. Pomer skutočne zaplatenej dane a dane, ktorá by vznikla ak by v danom období bola zavedená zmena odpočtu je následne uplatnený na prognózu DPPO v období rokov 2021 a 2022.

D - Zmena pravidiel odpočtu daňovej straty pre ostatné firmy

Uvedené opatrenie po prvýkrát vstúpi do platnosti od roku 2021, keď si firmy budú môcť umoriť straty za rok 2020. Zdrojom dát sú individuálne daňové priznania dane z príjmu právnických osôb (DPPO) za obdobie 2010 až 2017. Za uvedené obdobie je spočítaný objem daňových strát dostupných pre firmu k umoreniu. Odhad fiškálneho vplyvu je postavený na odhade zavedenia zmeny odpočtu daňovej straty na historických dátach za obdobie 2014 až 2017. Odhad fiškálneho vplyvu za toto obdobie je ponížený , nakoľko obdobie rokov 2014 až 2017 je možné považovať za vrchol hospodárskeho cyklu keď zisk firiem rástol. Čím vyšší zisk firma dosiahne tým spravidla má k dispozícii vyšší základ dane k umoreniu strát. Bez úpravy základu dane o vplyv pozitívneho ekonomického vývoja by bol fiškálny vplyv nadhodnotený pretože od roku 2020 nepredpokladáme rast ziskov na úrovni obdobia 2014 až 2017. Pomer skutočne zaplatenej dane a dane, ktorá by vznikla ak by v danom období bola zavedená zmena odpočtu je následne uplatnený na prognózu DPPO v období rokov 2021 a 2022.

E - Zavedenie nových podmienok na odpisovanie hmotného majetku u mikrodaňovníkov

Zdrojom dát sú individuálne daňové priznania dane z príjmu právnických osôb (DPPO) a finančné výkazy od spoločnosti FINSTAT za obdobie 2010 až 2017. Za uvedené obdobie je spočítaný objem aktív dostupných k odpisu. Odhad fiškálneho vplyvu je postavený na aproximácii zavedenia zmeny odpočtu daňovej straty na historických dátach za obdobie 2014 až 2017. V prípade malých a stredných podnikov predpokladáme čiastočnú optimalizáciu najmä pokiaľ sú blízko hranice obratu. Pomer skutočne zaplatenej dane a dane, ktorá by vznikla ak by v danom období bola zavedená zmena odpočtu je následne uplatnený na prognózu DPPO v období rokov 2021 a 2022.

F - Podpora elektromobility prostredníctvom daňových odpisov

Kvantifikácia vychádza z prognózy Ministerstva Hospodárstva o počte elektrombilov a plug-in hybridov na obdobie 2016 až 2030. Prognóza je upravená na základe pomeru (skutočný počet/prognóza) za obdobie rokov 2016 a 2018. Skutočný počet elektromobilov a plug-in hybridov je dostupný z policajne databázy áut. Kvantifikácia predpokladá priemernú cenu elektromobilu 35 tisíc eur. Predpokladáme dynamický vplyv nákupu nových áut z titulu daňovej úspory po zavedení skrátenej doby odpisu. Kvantifikácia berie do úvahy zavedenie zmeny legislatívy na už nakúpené autá. Fiškálny vplyv je rozdiel medzi súčinom počtu áut a priemernej ceny pri aplikácii aktuálnej odpisovej politiky v porovnaní so skrátenou dobou odpisovania.

G - Zmena pri uplatňovaní superodpočtu výdavkov na vedu a výskum

Zdrojom dát sú individuálne daňové priznania za rok 2015 až 2017. Výsledný kvantifikovaný vplyv je priemerom minimálneho a maximálneho vplyvu. Minimálny vplyv je statický vplyv, ktorý bude rásť na horizonte rozpočtu v súlade s vývojom HDP. U maximálneho vplyvu sa uvažuje s kombináciou dvoch zdrojov rastu. V prvom prípade ide o 3 % medziročný nárast výdavkov na VaV, ktorý predpokladá dynamický efekt zo zvýšenia superodpočtu (zodpovedá priemernému nárastu počtu subjektov realizujúcich výdavky na VaV o 3 % ročne po zavedení obdobnej zmeny v ČR v roku 2005). V druhom prípade sa predpokladá, že úsporu na dani z príjmov (z dôvodu zvýšenia superodpočtu) podniky opätovne reinvestujú do oblasti vedy a výskumu.

H - Zavedenie možnosti tvorby daňových opravných položiek k pohľadávkam mikrodaňovníkov v súlade s účtovníctvom

Zdrojom dát sú individuálne daňové priznania DPPO a finančné výkazy od spoločnosti FINSTAT za obdobie 2014 až 2017. Odhad fiškálneho vplyvu pracuje s predpokladom, že objem opravných položiek pre malé a stredné podniky s kladným základom dane bude vždy uplatnený v súlade s účtovníctvom a nebude už zvyšovať základ dane ako opravná položka neuznaná za daňový výdavok kvôli limitácii a časovému testu. V prípade malých a stredných podnikov predpokladáme čiastočnú optimalizáciu pre podniky blízko hranice obratu.

I - Zvýšenie hranice pre platenie preddavkov u fyzických aj právnických osôb z 2 500 eur na 5 000 eur

Zdrojom dát je štruktúra preddavkov na dani z príjmu na individuálnej báze poskytnutá Finančnou správou. Z individuálnych dát je možné vypočítať meškanie platieb kvartálnych preddavkov pri hranici 2500 až 5000 eur. 15 % subjektov (firmy aj SZČO), respektíve 20 % objemu preddavkov je splatených viac ako mesiac po termíne splatnosti. Legislatívna zmena by mala za následok, že viacej subjektov bude mať jednorazovú platbu dane, bez predošlej platby preddavkov. U týchto subjektov predpokladáme, že po podaní daňového priznania nebude platba uhradená do 1 roka. Posun hotovostného výpadku (nezaplatené vyrovnanie dane za rok 2020 v roku 2021) až do roku 2022 spôsobí akruálny výpadok v roku 2021.

abuľka č. 3

Tabuľka č. 3.1.

Tabuľka č. 3.2.

Tabuľka č. 3.3.

Tabuľka č. 3.4.

Tabuľka č. 3.5.

Tabuľka č. 3.6.

Tabuľka č. 3.7.

Tabuľka č. 3.8.