1. Všeobecne o článku 47 smernice o DPH

Pravidlo uvedené v článku 47 smernice o DPH (§ 16 ods. 1 ZDPH) predstavuje osobitné pravidlo určenia miesta poskytnutia služby, nie výnimku zo všeobecných pravidiel určenia miesta poskytnutia služby, ktoré sú uvedené v jej čl. 44 (§ 15 ods. 1 ZDPH) a v čl. 45 (§ 15 ods. 2 ZDPH). Predmetná skutočnosť je mimoriadne dôležitá pre správnu aplikáciu tohto pravidla, pretože ak by išlo o výnimku, tú je v zmysle právnej logiky potrebné vykladať reštriktívne. Naopak, keďže ide o samostatné pravidlo, spadá do jeho pôsobnosti akékoľvek plnenie, ktoré spĺňa objektívne podmienky v ňom uvedené. Ide v podstate o uplatnenie právnej zásady lex specialis derrogat legi generali.

Miesto, kde sa nehnuteľnosť nachádza, je objektívne kritérium, ktoré zabezpečuje daňový príjem štátu, v ktorom dochádza ku skutočnej spotrebe služby. A to predstavuje jeden z hlavných dôvodov, prečo sa pravidlo pre určenie miesta poskytnutia tejto služby neodvíja od statusu príjemcu tejto služby (či je alebo nie je zdaniteľnou osobou) a ani miesta usadenia, ako je tomu predovšetkým pri všeobecných pravidlách.

1.1 Uplatnenie článku 47 smernice o DPH

Zo znenia článku 47 smernice o DPH vyplýva, že je potrebné splnenie troch podmienok pre jeho aplikáciu, ktoré taktiež zvýraznil SD EÚ napríklad v prípade C-166/05 Rudi Hegger GmbH.

1.1.1 Zdaniteľná transakcia predstavuje poskytnutie služby

Iste, v prvom rade každému napadne, či je ...