1. Daňová kontrola

Obsah:

1. Koľko rokov spätne môžeme byť predmetom daňovej kontroly?

2. Spôsob začatia daňovej kontroly, rozšírenie daňovej kontroly, opätovná daňová kontrola

3. Predkladané doklady k daňovej kontrole

4. Priebeh daňovej kontroly

4.1 Miesto výkonu daňovej kontroly

4.2 Práva a povinnosti kontrolovaného subjektu pri daňovej kontrole

4.3 Spis daňového subjektu

4.4 Zastupovanie daňového subjektu

4.5 Lehota na uskutočnenie daňovej kontroly

4.6 Nezákonnosť prerušenia daňovej kontroly a jej vplyv na nezákonnosť dĺžky trvania daňovej kontroly

5. Námietka zaujatosti

6. Skončenie daňovej kontroly

1. Koľko rokov spätne môžeme byť predmetom daňovej kontroly?

Daňový poriadok túto otázku priamo neupravuje. Avšak odpoveď na ňu možno odvodiť z ustanovenia, ktoré hovorí, kedy zaniká právo vyrubiť daň (rozdiel dane), a to v § 69 Daňového poriadku.

Ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, nemožno vyrubiť daň ani rozdiel dane alebo uplatniť nárok na sumu podľa osobitných predpisov po uplynutí piatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo v ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie, alebo v ktorom daňovému subjektu vznikol nárok na uplatnenie sumy podľa osobitných predpisov (§ 69 ods. 1 Daňového poriadku).

Ak bol pred uplynutím lehoty vykonaný úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane, alebo uplatnenie nároku na sumu podľa osobitných predpisov, plynú lehoty podľa odseku 1 znovu od konca roka, v ktorom bol daňový subjekt o tomto úkone vyrozumený. Pričom vyrubiť daň alebo rozdiel dane, alebo uplatniť nárok na sumu podľa osobitných predpisov možno najneskôr do desiatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo v ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie, alebo v ktorom daňovému subjektu vznikol nárok na uplatnenie sumy podľa osobitných predpisov (§ 69 ods. 2 Daňového poriadku).

Pri uplatnení medzinárodných zmlúv v oblasti daní, ktorými je Slovenská republika viazaná, možno vyrubiť daň alebo rozdiel dane, alebo uplatniť nárok na sumu podľa osobitných predpisov najneskôr do desiatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo v ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie, alebo v ktorom daňovému subjektu vznikol nárok na uplatnenie sumy podľa osobitných predpisov; v tých prípadoch sa nepoužijú ustanovenia odsekov 1 a 2 (§ 69 ods. 5 Daňového poriadku).

Ak daňový subjekt podá dodatočné daňové priznanie podľa odseku 4 v posledný rok lehoty podľa § 69 ods. 1, 2 a 5, táto lehota sa predĺži a uplynie v nasledujúcom kalendárnom roku posledným dňom mesiaca, ktorý sa svojím označením zhoduje s mesiacom, v ktorom bolo podané posledné dodatočné daňové priznanie; v tejto predĺženej lehote daňový subjekt nemôže podať dodatočné daňové priznanie (§ 16 ods. 5 Daňového poriadku).

Dodatočné daňové priznanie a daňová kontrola

Podľa § 16 ods. 9 Daňového poriadku, dodatočné daňové priznanie nemožno podať za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa vykonáva daňová kontrola po uplynutí 15 dní odo dňa spísania zápisnice o začatí daňovej kontroly, doručenia oznámenia o daňovej kontrole, doručenia oznámenia o rozšírení daňovej kontroly na iné zdaňovacie obdobie, ktorého by sa dodatočné daňové priznanie týkalo, a po uplynutí 15 dní odo dňa doručenia oznámenia o rozšírení daňovej kontroly o inú daň, ktorej by sa dodatočné daňové priznanie týkalo, až do dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní; ak vyrubovacie konanie nezačne (§ 68 ods. 1), dodatočné daňové priznanie nemožno podať do dňa ukončenia daňovej kontroly.

Znížiť daň, zvýšiť daňovú stratu alebo nadmerný odpočet alebo zvýšiť nárok na vrátenie dane na základe dodatočného daňového priznania možno len v prípade uplatnenia skutočností, ktoré neboli predmetom daňovej kontroly (§ 16 ods. 8 Daňového poriadku).

2. Spôsob začatia daňovej kontroly, rozšírenie daňovej kontroly, opätovná daňová kontrola

Daňová kontrola sa vykonáva až po skončení zdaňovacieho obdobia, t. j. až po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania. Správca dane nemôže vykonať daňovú kontrolu skôr, pretože daňový subjekt až do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania môže podať opravné daňové priznanie, ktoré je správca dane povinný akceptovať a podaným opravným daňovým priznaním je daň vyrubená. Daňovú kontrolu možno podľa daňového poriadku začať dvoma spôsobmi, a to oznámením alebo bez oznámenia.

Daňová kontrola na základe oznámenia

Daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov (§ 44 ods. 1 Daňového poriadku). Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

Daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení správcu dane o daňovej kontrole (§ 46 ods. 1 Daňového poriadku).

Oznámenie o daňovej kontrole musí obsahovať:

• deň začatia daňovej kontroly,
• miesto výkonu daňovej kontroly,
• druh kontrolovanej dane a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo kontrolované účtovné obdobie,
• správca dane v oznámení určí aj lehotu na predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia.

Ak z dôvodu na strane daňového subjektu nemožno daňovú kontrolu začať v deň, ktorý je uvedený v oznámení o daňovej kontrole, kontrolovaný subjekt je povinný túto skutočnosť oznámiť správcovi dane do ôsmich dní od doručenia oznámenia a dohodnúť s ním nový termín začatia, daňová kontrola však nesmie začať neskôr ako 40 dní od doručenia oznámenia o daňovej kontrole (§ 46 ods. 1 Daňového poriadku).

Dôvodmi, pre ktoré nemožno začať daňovú kontrolu v deň určený v oznámení správcu dane, môžu byť napr. služobná cesta, práceneschopnosť a pod.

Začiatok daňovej kontroly sa spisuje formou zápisnice, je to zápisnica o ústnom pojednávaní vo veci začatia daňovej kontroly. Predmetom pojednávania je okrem iného aj dohodnutie spôsobu predkladania dokladov, určenie osoby, ktorá bude za daňový subjekt podávať vysvetlenia a predkladať doklady.

V rámci prvého ústneho pojednávania s daňovým subjektom kontrolór overuje u kontrolovaného daňového subjektu aj údaje uvedené vo výpise z obchodného registra príslušného súdu, preto je potrebné sa pripraviť na túto otázku, či máte vedomosť o tom, že bola zmena údajov v obchodnom registri, ktorá zatiaľ nie je zobrazená, a teda či to, čo tam je teraz viditeľné, tak aj platí. Táto skutočnosť a vyjadrenie daňového subjektu, resp. jeho splnomocneného zástupcu sa uvádza v zápisnici o ústnom pojednávaní.

Kontrolovaný daňový subjekt spravidla po doručení oznámenia o začatí kontroly poverí/určí zodpovednú osobu, ktorá kontrolu „usmerňuje“ zo strany daňového subjektu a má prehľad o všetkom, čo sa v jej priebehu deje („poverená osoba“). Moje skúsenosti sú, že kontrolóri potom s poverenou osobou komunikujú aj mailom (mail na danú konkrétnu osobu) alebo telefonicky, ak si chcú nejaké veci objasniť. Toto dosť závisí aj od nejakej dôvery a toho, ako s ...