1. Právne hľadisko vo vzťahu ku konsignačnému skladu

Konsignačný sklad sa využíva prevažne pri obchodovaní v zahraničí. Výhodou tejto formy podnikania je, že odberateľ nemusí mať k dispozícii kapitál na zabezpečenie zásob. Odčerpáva ich zo skladu postupne, uhrádza faktúry na základe priebežne vystavovaných faktúr.

Obsah:

Aký je princíp konsignačného skladu?

1.1 Mandátna zmluva

1.2 Komisionárska zmluva

1.3 Zmluva o sprostredkovaní

1.4 Zmluva o obchodom zastúpení

1.5 Vzorový príklad nepomenovanej (innominálnej zmluvy)

1.6 Vybrané rozsudky týkajúce sa komisionárskej zmluvy

Aký je princíp konsignačného skladu?

Uvedené sme už načrtli na úvod. V konsignačnom sklade majú podnikatelia uložený tovar, ktorý nie je majetkom prevádzkovateľa tohto skladu. V praxi ide o sklad tovaru u odberateľa, pričom uskladnený tovar stále vlastní dodávateľ. Medzi vlastníkom tovaru a prevádzkovateľom skladu je uzatvorená písomná zmluva, v ktorej sa prevádzkovateľ skladu zaväzuje o skladovaný tovar riadne starať a zaobchádzať s tovarom podľa požiadaviek vlastníka tovaru. Konsignačným skladom môže byť niekedy aj colný sklad.

V literatúre, ktorá primárne preberá princípy zo zahraničia, sa dozvieme, že konsignačný sklad vzniká na základe konsignačnej zmluvy medzi konsignantom a konsignatárom, podľa ktorej sa konsignant (vlastník tovaru) zaväzuje zriadiť sklad v priestoroch konsignatára (skladovateľa, resp. budúceho odberateľa) a dodávať tovar podľa dohodnutých zmluvných podmienok. Konsignatár sa jednak stará o skladové priestory a prevzatý tovar, ale taktiež sa zaväzuje prevziať tovar s cieľom nákupu pre vlastnú potrebu alebo s cieľom ďalšieho predaja. Dodávateľovi zasiela tzv. konsignáciu.

Konsignačný sklad nemá svoj presný pojem zadefinovaný v slovenskom obchodnom práve. Takýto pojem v Obchodnom ani Občianskom zákonníku nenájdeme. V právnych podmienkach špecifikovaných v Slovenskej republike sa podnikatelia môžu stretnúť s nasledujúcimi zmluvnými typmi:

• komisionárska alebo mandátna zmluva, ktorou sa riadi predaj tovaru (komisionárska zmluva je typovo príbuzná mandátnej zmluve, z ktorej sa aj pôvodne vyvinula),
• zmluva o sprostredkovaní, keď skladovateľ sprostredkúva majiteľovi tovaru predaj tretej osobe,
• kombinácia zmluvy o výhradnom obchodnom zastúpení a zmluvy o skladovaní; vytvorí sa tzv. nepomenovaná (innominálna zmluva), keď skladovateľ predáva odberateľovi tovar vlastníka, ktorý si následne od vlastníka kupuje v dohodnutých intervaloch,
• kúpna zmluva, keď si skladovateľ kupuje tovar z konsignačného skladu do svojho skladu.

V zásade možno zhrnúť, že do kategórie obchodných obstarávateľských zmlúv zaraďujeme nasledovné zmluvné typy:

• mandátna zmluva,
• komisionárska zmluva,
• zmluva o sprostredkovaní,
• zmluva o obchodnom zastúpení.