3.2 Účtovanie cestovných náhrad v jednoduchom účtovníctve

Určenie dňa uskutočnenia účtovného prípadu v súvislosti s cestovnými náhradami a prepočet cestovných náhrad a preddavkov na cestovné náhrady v cudzej mene a v mene euro platí tak, ako je uvedené v 1. a 2. časti aj pre jednoduché účtovníctvo.

V jednoduchom účtovníctve je potrebné každú hospodársku operáciu posúdiť z hľadiska zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZDP“). Cestovné náhrady fyzickej osoby – podnikateľa možno rozdeliť na:

• cestovné náhrady fyzickej osoby – podnikateľa (účtovnej jednotky), tzn. uplatnenie výdavkov daňovníka s príjmami z podnikateľskej alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti vynaložených v súvislosti s činnosťou vykonávanou v inom mieste, ako je miesto, v ktorom činnosť pravidelne vykonáva [§ 19 ods. 2 písm. e) ZDP)],
• cestovné náhrady, ktoré vypláca podnikateľ (účtovná jednotka) svojim zamestnancom [§ 19 ods. 2 písm. d) ZDP].

Ďalej sa budeme venovať cestovným náhradám, ktoré vypláca podnikateľ svojim zamestnancom.

Od 1. 1. 2013 došlo v jednoduchom účtovníctve k zmene členenia výdavkov, ktoré sa zahrnujú do základu dane z príjmov. Členením týchto výdavkov na „služby“ a „ostatné výdavky“ dochádza pri účtovaní cestovných náhrad k nejednoznačnému posúdeniu, o ktorý druh výdavku ide.

Pri posúdení konkrétneho výdavku, či ide o „služby“ alebo „ostatné výdavky“, je potrebné vychádzať z § 4 ods. 9 postupov účtovania v JÚ. V zmysle tohto ustanovenia sa ako služby účtujú výdavky, ktoré majú ...