3. Spôsob preukazovania výdavkov

Výber účtovnej sústavy

Ak sa daňovník rozhodne uplatňovať pre daňové účely skutočne vynaložené výdavky a nebude uplatňovať daňovú evidenciu, musí sa rozhodnúť o vhodnom výbere účtovnej sústavy. Vykazovaný základ dane výrazne ovplyvňuje aj výber formy účtovníctva.

Podnikateľ si môže zvoliť jednoduché účtovníctvo alebo podvojné účtovníctvo.

V prípade, že daňovník bude účtovať v sústave jednoduchého účtovníctva, základ dane tvorí rozdiel medzi príjmami a výdavkami [§ 17 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov]. V sústave jednoduchého účtovníctva predstavujú daňové výdavky zaplatené a zaúčtované výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov daňovníka v súlade so zákonom o dani z príjmov.

Súčasťou základu dane daňovníka s príjmami podľa § 6 ZDP, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva, alebo daňovníka evidujúceho príjmy a s nimi súvisiace výdavky podľa § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov, je aj poskytnutý alebo prijatý preddavok, a to v tom zdaňovacom období, v ktorom bol výdavok uhradený, aj keď k splneniu dodávky tovaru alebo služby dôjde až v nasledujúcom účtovnom období.

Do daňových výdavkov účtovného obdobia sa taktiež zahŕňajú aj úhrady výdavkov, ktoré sa týkajú až nasledujúcich účtovných období, napr. úhrada poistného na povinné zmluvné poistenie a havarijné poistenie motorových vozidiel, úhrady za časopisy a pod. zaplatené v bežnom účtovnom období, aj keď sa týkajú až nasledujúceho účtovného obdobia.

Z nezaplatených výdavkov môže daňovník zahrnúť do základu dane len výdavky zahŕňané do daňových výdavkov v rámci uzávierkových účtovných operácií, ako sú daňové odpisy, kurzové rozdiely, daňové rezervy v zmysle § 20 ods. 9 zákona o dani z príjmov.

Ak bude daňovník účtovať v sústave podvojného účtovníctva, základ dane tvorí výsledok hospodárenia zistený z účtovníctva. Podvojné účtovníctvo je založené na akruálnom princípe.

Pri tomto spôsobe účtovania sa na zaplatenie zdaniteľných príjmov neprihliada a na zaplatenie daňových nákladov sa prihliada len v zákonom vymedzených druhoch výdavkov (napr. § 17 ods. 19 zákona o dani z príjmov).

V prípade, že daňovník podniká v komodite, v ktorej je dlhá doba splatnosti pohľadávok, prípadne nepriaznivá finančná disciplína, základ dane môže byť u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva výrazne odlišný ako pri účtovaní v sústave jednoduchého účtovníctva. Daňovník účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva môže ľahšie ovplyvniť svoje daňové výdavky ich zaplatením, resp. nezaplatením. Ak daňovníkovi pred koncom roka vychádza vysoký základ dane, pričom začiatkom ďalšieho roka bude musieť zaplatiť niektorú z nákladových položiek, môže úhradu zrealizovať ešte pred skončením roka.