3. Porovnanie účtovných závierok podľa SÚL a IFRS ako základného zdroja informácií pre finančnú analýzu, zhrnutie

Účtovná závierka je primárny a najvýznamnejší zdroj informácií o účtovnej jednotke pre externých, ale aj interných používateľov. Je preto zrejmé, že jej koncepcia, štruktúra, ťažiskové princípy a predpoklady, na ktorých je založená, budú mať priamy dosah na všetky ďalšie hodnotenia podniku, ako je finančná výkonnosť, hodnota podniku, úroveň jeho finančnej štruktúry, stability a pod. Všetky tieto úlohy sú súčasťou finančno-ekonomickej analýzy podniku, ktorá čerpá údaje z jeho účtovníctva a z účtovných závierok.

V nadväznosti na vyššie uvedené informácie o účtovnej závierke zostavenej podľa SÚL a podľa medzinárodných štandardov IFRS porovnáme rozdiely medzi nimi a následne posúdime vplyv zistených rozdielov na finančnú analýzu podniku. Z hľadiska slovenskej právnej úpravy účtovníctva budeme vychádzať z individuálnej účtovnej závierky veľkej účtovnej jednotky, konkrétne z účtovnej závierky podnikateľov v podvojnom účtovníctve, ktorá je jej predpísanou formou v slovenskej právnej úprave.

Rozdiely v ÚZ

Základným rozdielom medzi účtovnými závierkami podľa SÚL a IFRS je ich samotná podstata a prístup k regulácii účtovníctva. Slovenské účtovné štandardy patria medzi tzv. rules-based accounting standards – účtovné štandardy založené na pravidlách.

SÚL obsahuje presne stanovenú formu výkazov účtovnej závierky, ako aj obsah jednotlivých položiek, účtovné jednotky určitého typu majú predpísanú rámcovú účtovú osnovu, postupy účtovania a tiež spôsoby ocenenia jednotlivých druhov majetku a záväzkov. Vo všeobecnosti možno povedať, že slovenská právna úprava dáva prednosť vykazovaniu transakcie v závislosti od jej formy, nie podstaty, forma je nadradená podstate (form over substance).

Medzinárodné štandardy finančného výkazníctva IFRS sú oproti tomu založe­né na princípoch – tzv. principles-based. IFRS nedefinujú presné postupy účtovania, dávajú voľnosť v použitých účtoch a zameriavajú sa len na zjednotenie vykazovania informácií v účtovnej závierke, kde však rovnako umožňujú voľnosť – forma a štruktúra výkazov nie sú pevne stanovené, účtovné jednotky si dokonca môžu prispôsobiť názvy výkazov, rovnako ako aj názvy jednotlivých účtovných položiek či skupín položiek. Štandardy stanovujú len minimálne položky, ktoré musia byť v ÚZ uvedené, inak vykázanie ponechávajú na účtovnú jednotku pri dodržaní zásady významnosti. Určujúcim prvkom ...