4. Tiché rezervy – nižší zisk pri tvorbe, vyšší zisk pri ich rozpúšťaní

Bilančná politika používaná pri oceňovaní

Účtovníctvo neslúži len na zaznamenávanie informácií. Musí disponovať aj údajmi o budúcich skutočnostiach, aby bolo komplexné (zohľadňuje sa nákladové účtovníctvo, kalkulácia, výkazy a prehľady pre potreby podniku). Je nutné si uvedomiť, že pre správnu prezentáciu výkazov nestačí len finančné, ale i manažérske hľadisko. Účtovníctvo analyzuje, zisťuje, nielen triedi a zaznamenáva. Súhrn všetkých postupov sa nazýva metodika účtovania. Musí vychádzať z postupov účtovania, zo zákona o účtovníctve. Právne normy niekedy umožňujú voliteľnosť postupov a vtedy je v značnej miere využívaná bilančná politika manažmentu.

Ide o cieľavedomú činnosť pri aplikovaní (účtovných) postupov, metód (oceňovania) a foriem bilancovania, pričom zásady účtovania by mali byť dodržané. Ohrozuje nezávislosť účtovníka nielen pri uzávierkových prácach, ale i počas účtovného obdobia. Pri jej aplikovaní by sa malo vychádzať z interných predpisov účtovnej jednotky.

Bilančnú politiku rozdeľujeme na účtovnú a daňovú. Môžeme ju nazvať aj akousi taktikou manažmentu pri prepájaní účtovných predpisov s daňovými pravidlami. Táto bilančná politika je aplikovaná nielen pri účtovnej závierke, ale počas celého účtovného obdobia. Už pri účtovaní faktúr sa štandardne zohľadňuje aspekt dane z príjmov, ale i zákona o DPH. Všetky oceňovacie modely a prístupy k nim podmieňujú vznik tichých rezerv, keďže majetok sa môže podhodnotiť, resp. upraviť ocenenie práve na základe úsudku, ktorý nie vždy býva objektívny.

Tiché rezervy – nižší zisk pri tvorbe, vyšší zisk pri ich rozpúšťaní

Tiché rezervy nie sú uvedené v súvahe. Ich cieľom je primárne podhodnotiť majetok alebo nadhodnotiť záväzky. Podnik si tak znižuje v období, kedy dosahuje lepšie výsledky, zisk a následne v období, keď nedosahuje „dobré čísla“, môže výsledok hospodárenia vylepšiť tak, že bude rozpúšťať tiché rezervy. Týmto spôsobom si vylepší obraz o svojej hospodárskej situácii.

Prostredníctvom tvorby tichých rezerv sa teda znižuje vykazovaný výsledok hospodárenia, resp. ročný zisk.

Ak je podhodnotený majetok napríklad tým, že sa nadhodnotia rezervy, tiché rezervy sa vytvárajú z nezdaneného zisku. Ak sa tichá rezerva k určitému momentu v budúcnosti rozpustí, napr. v prípade predaja podhodnoteného majetku, potom v tomto budúcom období sa zvyšuje výsledok hospodárenia. Tiché rezervy spravidla nevedú k definitívnej daňovej úspore, ale len k „odsunutiu platenia dane“ do budúcnosti.

Ak by sa napríklad ocenila tichá rezerva na 10 000 € a daňové zaťaženie je 19 %, potom týchto 10 000 € je tvorené 1 900 € vo forme „hroziaceho záväzku voči finančnému úradu“ a zvyšok je pripočítaný k vlastnému kapitálu.