Oceňovanie majetku a záväzkov podľa novelizovaného zákona o účtovníctve v znení zákona č. 130/2015 Z. z.

Obsahom môjho príspevku bude analýza spôsobu oceňovania majetku a záväzkov v podmienkach slovenskej legislatívy po prijatí poslednej novely zákona o účtovníctva (zákon č. 130/2015 Z. z.), ktorého účinnosť bola vyznačená, resp. už začala 1. januárom 2016. Novela zákona je krokom k zjednoteniu niektorých ustanovení doteraz platného slovenského zákona o účtovníctve s novou účtovnou smernicou, konkrétne Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ.

Jedna z významných zmien sa týka zrušenia reprodukčnej obstarávacej ceny ako oceňovacieho modelu a jej nahradenie modelom reálnej hodnoty. Reálna hodnota v slovenskom účtovníctve nie je novým pojmom. Avšak rozšírenie jej poňatia, hierarchie, ako aj použitia (okrem aplikácie trhovej ceny v úzkom zmysle slova) na hľadanie „iných trhov“ pre ocenenie vstupov, zavedenie viacerých oceňovacích modelov s odvolávkou na znaleckú vyhlášku bude istý čas generovať zrejme viaceré otázky v praxi. Zákon síce prijal reálnu hodnotu v rozsahu a poňatí, ako ho budem interpretovať nižšie, zatiaľ však absentujú výklady a odporúčania k viacerým významným súvislostiam pri vnímaní a aplikovaní reálnej hodnoty v praxi. Jedným z najspoľahlivejších zdrojov pre lepšie pochopenie reálnej hodnoty je komplexný medzinárodný štandard IFRS 3 Reálna hodnota.

Pre naše domáce podmienky však budeme potrebovať pre niektoré aplikácie oficiálne usmernenia zo strany tvorcu zákona.

Ocenenie v účtovníctve je zásadnou záležitosťou, z časového hľadiska sú dva zásadné momenty: prvým je prvotné ocenenie a druhým je tzv. následné ocenenie (použila som terminológiu medzinárodného účtovníctva). Prvotné ocenenie je ocenením majetku alebo záväzku ku dňu uskutočnenia účtovného prípadu, viaže sa na niektorý zo spôsobov obstarania majetku v čase jeho vstupu do obchodného majetku (a záväzkov). Od prvotného ocenenia majetku sa odvíja viacero ďalších ekono­mic­ko­-úč­tov­ných kategórií, napr. výška súvisiacich nákladov pri ich spotrebe v čase alebo výnosov v čase očakávanej návratnosti.

Každé ďalšie ocenenie majetku a záväzkov sa viaže buď na dianie na trhu, napr. pri významnej zmene (odklone) trhovej ceny od účtovnej, alebo na zostavovanie riadnej (prípadne aj inej) účtovnej závierky, ktorej jedným zo základných parametrov je „overenie“ objektívneho ocenenia všetkých položiek, ktoré ju tvoria.

Dlhé desaťročia bola základnou cenou cena obstarávacia, používala sa vždy pri prvom nadobudnutí majetku, okrem majetku ...