4. Vnútorný kontrolný mechanizmus podvojného účtovníctva

Vnútorný kontrolný mechanizmus podvoj­ného účtovníctva je jadrom systému účtovných kontrol, zabezpečuje „autokontrolu“ účtovníctva, čiže kontrolu účtovníctva sebou samým, overuje dodržanie vnútorných kontrolných väzieb a logických vzťa­hov, ktoré sú súčasťou podvojného zaznamenávania ekonomických dejov v účtovnej jednotke.

Ako sme už uviedli, vnútorný kontrolný mechanizmus sústavy podvojného účtovníctva vytvárajú viaceré kontroly. Postupne naznačíme ich podstatu a spôsob, akým sa uskutočňujú.

Primárne kontroly

Pri kontrole účtovníctva je potrebné v prvom rade otestovať základné kontrolné väzby, pomocou ktorých sa overuje formálna správnosť účtovníctva v priebehu jeho spracovania, ale predovšetkým pri uzavieraní účtovných kníh.

Musí platiť:

1. Súčet začiatočných stavov všetkých aktívnych účtov sa musí rovnať súčtu začiatočných stavov všetkých pasívnych účtov: ΣZS_A = ΣZS_P. Súčet konečných zostatkov aktív sa musí rovnať súčtu konečných zostatkov pasív: ΣKZ_A = ΣKZ_P. Požiadavka zhody vyplýva z uplatnenia bilančného princípu v súvahe.
2. Začiatočné stavy jednotlivých účtov aktív a pasív v bežnom účtovnom období sa musia rovnať ich konečným zostatkom k poslednému dňu predchádzajúceho účtovného obdobia. Požiadavka zhody vyplýva z uplatnenia zásady bilančnej kontinuity – spo­jitosti súvahových stavov A a P medzi 2 bezprostredne po sebe nasledujúcimi účtovnými obdobiami. Je zakotvená v zákone o účtovníctve (§ 16 ods. 12).
3. Strana MD a strana D uzávierkových účtov sa musia rovnať: ΣMD účtu 701-ZÚS = ΣD účtu 701-ZÚS; ΣMD účtu 702-KÚS = ΣD účtu 702-KÚS; ΣMD účtu 710-ÚZaS = ΣD účtu 710-ÚZaS. Rovnosť na súvahových uzávierkových účtoch (701 – Začiatočný účet súvahový, 702 – Konečný účet súvahový) vyplýva z uplatnenia bilančného princípu. „Vyrovnávajúcou“ položkou na účte 710 – Účet ziskov a strát, na ktorom sa účtujú náklady a výnosy účtovnej jednotky, je výsledok hospodárenia vyčíslený ako rozdiel ΣV – ΣN.
4. Súčet peňažných čiastok jednotlivých pôvodných účtovných dokladov musí byť zhodný s celkovou peňažnou čiastkou uvedenou v zbernom účtovnom doklade. Jednotlivé účtovné doklady dokumentujú jediný účtovný prípad alebo niekoľko rovnorodých účtovných prípadov, ktoré sa uskutočnili v jeden deň. Zberné účtovné doklady sumarizujú rovnorodé účtovné prípady z jednotlivých účtovných dokladov za určitý časový úsek (týždeň, dekáda, mesiac), aby mohli byť zaúčtované naraz, napr. zberná výdajka za mesiac.
5. Obraty strán Má dať všetkých syntetic­kých účtov sa musia rovnať obratom strán Dal týchto účtov
   (Pozn.: obraty strán MD a D = súčty prírastkov alebo súčty úbytkov na účtoch, bez ZS a KZ). To isté platí pre analytické účty v prípade, že tvoria uzavretú účtovnú sústavu, čo znamená, že sa na nich účtuje podvojne.

Analytické a syntetické účty sa týmto spôsobom musia kontrolovať osobitne, aby sa ich stavy (vzhľadom na to, že analytické účty vznikli rozkladom syntetického účtu na čiastkové) nezapočítali do obratov duplicitne.