4. Výnimky z uplatnenia § 19 ods. 2 písm. t) ZDP

Výnimky z uplatnenia § 19 ods. 2 písm. t) ZDP

Možnosť výberu medzi paušálnym a preukázateľným uplatňovaním výdavkov podľa § 19 ods. 2 písm. t) ZDP nemajú daňovníci v prípade výdavkov:

• na osobnú potrebu daňovníka,
• súvisiacich s nehnuteľnosťami a
• v súvislosti s motorovým vozidlom zamestnávateľa poskytnutým zamestnancovi na používanie na služobné aj súkromné účely.

Osobná potreba daňovníka

Podľa § 21 ods. 1 písm. i) ZDP výdavky na osobnú potrebu daňovníka nikdy nie sú daňovými výdavkami, keďže ide o výdavky, ktoré nie sú ani sčasti vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov daňovníka. Ide o výdavky, ktoré podnikateľ vynaloží na to, aby si prostredníctvom nich pokryl svoje osobné záujmy a potreby (nákup dioptrických okuliarov daňovníka, spoločenských odevov, stomatologické výkony, plastické operácie a pod.).

Výdavky súvisiace s nehnuteľnosťou

Pri nehnuteľnosti využívanej na zabezpečenie zdaniteľného príjmu iba sčasti nemôže daňovník postupovať podľa § 19 ods. 2 písm. t) ZDP, to znamená, že nemôže uplatniť napr. odpisy do daňových výdavkov vo výške 80 % z ročného odpisu. Postupovať bude podľa ustanovenia § 24 ods. 4 ZDP, ktoré umožňuje pri takomto majetku zahrnúť do daňových výdavkov iba pomernú časť odpisov. Ak teda daňovník využíva nehnuteľnosť na zabezpečenie zdaniteľného príjmu v rozsahu 50 % a na súkromné účely v rozsahu 50 %, môže zahrnúť do daňových výdavkov odpisy len vo výške 50 % z ročného odpisu. Znamená to, že naďalej musí preukazovať, v akom pomere nehnuteľnosť využíva na zabezpečenie zdaniteľných príjmov a len v takom pomere môže potom do daňových výdavkov zahŕňať odpisy, technické zhodnotenie, opravy a všetky ďalšie výdavky súvisiace s touto nehnuteľnosťou.