4. Nepeňažný vklad cenných papierov do obchodnej spoločnosti

V súvislosti s daňovými úpravami súvisiacimi s cennými papiermi vyplýva aj ich daňová úprava pri ich vklade do obchodných spoločností. Samozrejme, tieto vklady posudzujeme ako nepeňažný vklad daňovníka – fyzickej osoby.

Obsah:

4.1 Nepeňažný vklad podľa Obchodného zákonníka

4.2 Nepeňažný vklad podľa ZDP

4.3 Úprava základu dane pri nepeňažných vkladoch vykonaných fyzickou osobou do obchodnej spoločnosti

4.3.1 Ocenenie nepeňažného vkladu (cenných papierov) podľa § 8 ods. 2 ZDP

4.3.2 Vklady z príspevkov z kapitálových fondov

4.1 Nepeňažný vklad podľa Obchodného zákonníka

Vklad do obchodnej spoločnosti je upravený v § 59 ObchZ, podľa ktorého je vkladom spoločníka súhrn peňažných prostriedkov (ďalej len „peňažný vklad“) a iných peniazmi oceniteľných hodnôt (ďalej len „nepeňažný vklad“), ktoré spoločník vkladá do spoločnosti a podieľa sa nimi na výsledku podnikania spoločnosti.

V § 59 ObchZ sa riešia vklady do základného imania spoločnosti, pričom s účinnosťou od 1. 1. 2018 sa umožnenie vkladov rozširuje v § 217a ObchZ o vklady vložené do kapitálového fondu z príspevkov. Podľa § 217a ObchZ môže byť vklad rovnako realizovaný v peňažnej alebo nepeňažnej forme, pričom ďalej sa primerane postupuje podľa § 59 ObchZ.

V ustanovení § 59 ObchZ sa napr. uvádza, že vkladom spoločníkov sa vytvára základné imanie spoločnosti. Právnym titulom na prevod majetku, ktorý tvorí predmet vkladu, je vklad do základného imania spoločnosti na základe záväzku prevzatého v spoločenskej zmluve, zakladateľskej listine, zakladateľskej zmluve, listine upisovateľov. Spôsob prevodu majetku, ktorý tvorí vklad, závisí od druhu vkladu, pričom ObchZ uvádza špecifiká vkladu len pri podniku a pohľadávke. ObchZ nevymedzuje striktne, čo je spôsobilé byť predmetom vkladu, ale vymedzuje náležitosti na vklady, ktoré v nadväznosti s občianskoprávnou úpravou podľa § 118 Občianskeho zákonníka predmety občianskoprávnych vzťahov uvedené riešia.

Vkladom môže byť majetok predstavovaný peniazmi alebo inými hodnotami, tzv. nepeňažné vklady – veci, pohľadávky, cenné papiere, obchodné podiely, podnik alebo jeho časť, práva z priemyselného a duševného vlastníctva, majetkové práva užívacie a iné.

Vklady spočívajúce v záväzku vykonať práce alebo poskytnúť služby nie sú ustanoveniami ObchZ povolené.

Pri peňažnom vklade sa umožňuje jeho splácanie aj po vzniku spoločnosti.

Nepeňažný vklad musí byť splatený pred zápisom výšky základného imania do obchodného registra. Ak spoločnosť nenadobudne právo k predmetu nepeňažného vkladu, je spoločník, ktorý sa zaviazal vložiť do spoločnosti tento vklad, povinný zaplatiť jeho hodnotu v peniazoch a spoločnosť je povinná predmet nepeňažného vkladu spoločníkovi vrátiť. Spoločnosť vyzve písomne spoločníka, aby zaplatil hodnotu nepeňažného vkladu, ku ktorému spoločnosť nenadobudla právo, a spoločník je povinný splniť túto povinnosť do 90 dní odo dňa doručenia výzvy. V prípade nedodržania tejto povinnosti by mal byť štatutárnym orgánom v kapitálových spoločnostiach iniciovať proces vylúčenia spoločníka zo spoločnosti.

Povinnosť spoločníka doplatiť rozdiel v peniazoch vzniká pri nepeňažnom vklade v takom prípade, kedy v čase zápisu výšky základného imania do obchodného registra nedosiahne hodnota nepeňažného vkladu sumu určenú pri prevzatí záväzku na vklad, ktorú sa spoločník zaviazal vložiť do spoločnosti.

Nepeňažný vklad do spoločnosti a určenie peňažnej sumy, v akej sa nepeňažný vklad započítava na vklad spoločníka, sa v súlade s § 59 ods. 3 ObchZ musia uviesť v spoločenskej zmluve, zakladateľskej zmluve alebo v zakladateľskej listine, ak tento zákon neustanovuje inak.

Hodnota nepeňažného vkladu sa podľa § 59 ods. 3 ObchZ určí znaleckým posudkom, ktorý musí obsahovať aj opis nepeňažného vkladu, spôsob jeho ocenenia, údaj o tom, či jeho hodnota zodpovedá emisnému kurzu upísaných akcií splácaných týmto vkladom alebo hodnote prevzatého záväzku na vklad do spoločnosti. Znalec určuje cenu uznanú na zapísanie vkladu podľa vyhlášky č. 492/2004 Z. z. Ministerstva spravodlivosti SR o stanovení všeobecnej hodnoty majetku (ďalej len vyhláška č. 492/2004 Z. z.).

V súlade s § 59b ods. 1 ObchZ pri zmene výšky základného imania sa hodnota nepeňažného vkladu nemusí určiť znaleckým posudkom, ak o tom rozhodne ...