4. Základné princípy sociálneho zabezpečenia občanov EÚ

Sociálne zabezpečenie občanov EÚ zahŕňa oblasť sociálneho aj zdravotného poistenia. Základným koordinačným nariadením záväzným pre štáty EÚ je nariadenie Rady (EHS) č. 1408/71 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia vzťahujúceho sa na zamestnané osoby, samostatne zárobkovo činné osoby a členov ich rodín pohybujúcich sa v rámci spoločenstva v znení neskorších zmien a doplnkov, ktorého spôsob vykonávania upravuje vykonávacie nariadenie Rady (EHS) č. 574/72. 

Podľa nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71 sa na osoby vykonávajúce zárobkovú činnosť vzťahujú právne predpisy toho členského štátu, na území ktorého vykonávajú zárobkovú činnosť. 

Výnimky 

Na osobu sa vzťahujú legislatívy dvoch štátov, a to v prípade, ak osoba vykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby (ďalej len „SZČO“) na území SR a súčasne je zamestnaná na území iného členského štátu EÚ. V tomto prípade platí SZČO poistné na sociálne zabezpečenie podľa legislatívy SR a zo zamestnania platí príspevky na sociálne zabezpečenie na území členského štátu, v ktorom je zamestnaná. 

Dva alebo viac členských štátov môže podľa článku 17 nariadenia Rady (EHS) č. 574/72 spoločnou dohodou upraviť výnimku v záujme danej osoby alebo v záujme určitej kategórie osôb. Na uzatváranie takýchto dohôd je na území SR vecne príslušné MPSVR SR. 

4.1    Sociálne poistenie občanov EÚ 

Pri koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v rámci EÚ bola Sociálna poisťovňa určená ako príslušná inštitúcia, inštitúcia miesta bydliska alebo miesta pobytu, ako aj styčný orgán pre nasledovné druhy dávok: 

• dávky v chorobe a dávky v materstve, dávky v invalidite, dávky v starobe, pozostalostné dávky, dávky v súvislosti s pracovnými úrazmi a chorobami z povolania, dávky v nezamestnanosti. 

Legislatíva EÚ nenahrádza jednotlivé národné systémy sociálneho zabezpečenia, iba ich koordinuje. Každý členský štát je slobodný, pokiaľ ide o rozhodnutie, kto bude poistený v súlade s jeho právnymi predpismi, aké sa budú poskytovať dávky a za akých podmienok, ako sa tieto dávky počítajú a aké príspevky treba zaplatiť. Je však zabezpečené, že uplatňovanie vnútroštátnych legislatív rôznych štátov nemá negatívny vplyv na osoby, ktoré využívajú svoje právo na voľný pohyb a pobyt v rámci EÚ. 

Osoba, ktorá si uplatnila právo na voľný pohyb a pobyt v rámci EÚ, nemôže byť znevýhodnená oproti osobe, ktorá mala vždy trvalé bydlisko a pracovala na území len jedného členského štátu. 

Legislatíva určuje, ktorá krajina musí dávky hradiť vždy vtedy, keď sa na konkrétny prípad vzťahuje legislatíva viacerých štátov, nezavádza žiadne nové typy dávok ani neruší predpisy vnútroštátnej legislatívy. Chráni európskych občanov, ktorí pracujú, bývajú alebo sa dočasne nachádzajú na území iného členského štátu EÚ. 

Nárok na dávku pri vzniku invalidity 

Legislatíva EÚ stanovuje takzvaný úhrn dôb, čo znamená, že sa v danom prípade spočítajú doby platenia príspevkov počas zamestnania v súlade s vnútroštátnou legislatívou členských štátov, aby bolo priznané právo na dávky podľa legislatívy príslušného členského štátu. Ak by neexistovali koordinačné nariadenia EHS, podľa vnútroštátnej legislatívy by väčšine zamestnancov nevznikol nárok na dávky v invalidite v žiadnom z členských štátov EÚ, ak občan EÚ pracoval vo viacerých štátoch EÚ, ak by v príslušnom štáte EÚ nebol poistený toľko rokov, koľko ich na tieto účely vyžaduje legislatíva príslušného štátu EÚ. 

 Príklad č. 5:  

Zamestnanec, ktorý pracoval napríklad v dvoch krajinách, sa stane invalidným. Bol 3 roky poistený v členskom štáte EÚ, kde je potrebné byť minimálne 5 rokov poistený na to, aby mu vznikol nárok na poberanie invalidných dávok, a potom 13 rokov bol poistený v členskom štáte, kde sa vyžaduje minimálne 15 rokov platenia príspevkov.  

Doby platenia príspevkov počas zamestnania sa spočítajú v súlade s vnútroštátnou legislatívou členských štátov EÚ, v ktorých bol zamestnanec poistený, aby bolo priznané právo na dávky podľa legislatívy príslušného členského štátu EÚ, v ktorom si zamestnanec uplatňuje nárok na dávku (v ktorej má trvalý pobyt). Ak by neexistovali koordinačné nariadenia EHS, podľa vnútroštátnej legislatívy by tomuto zamestnancovi nevznikol nárok na dávky v invalidite v žiadnom z členských štátov EÚ, v ktorých pracoval, napriek tomu, že bol spolu poistený 16 rokov. 

Nárok na nemocenské pri vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti na území iného členského štátu EÚ 

Podľa usmernenia Sociálnej poisťovne zverejneného na www.socpoist.sk, ak dočasná pracovná neschopnosť vznikne na území iného členského štátu EÚ, prípadne EHP, teda o dočasnej pracovnej neschopnosti bude rozhodovať iný lekár ako lekár na území SR, je nevyhnutné do 3 dní požiadať príslušnú inštitúciu nemocenského poistenia v danej krajine, aby na základe lekárom vystaveného potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti vystavila formulár E 115 a E 116 a po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti aj formulár E 118, ktoré následne zašle Sociálnej poisťovni ako príslušnej inštitúcii nemocenského poistenia v SR.  

Podmienky nároku na nemocenské skúma na základe doručených formulárov E 115, E 116 a E 118 príslušná pobočka Sociálnej poisťovne, ktorá rozhodne o vzniku nároku na uvedenú nemocenskú dávku. 

Toto neplatí vo vzťahu k Českej republike, keďže na základe dohody medzi Sociálnou poisťovňou a Českou správou sociálneho zabezpečenia si oprávnená osoba môže uplatniť nárok na nemocenské v príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne na tlačive, ktoré vystaví ošetrujúci lekár v Českej republike. 

Ak dočasná pracovná neschopnosť vznikla na území iného štátu, ktorý nie je členským štátom EÚ, príp. EHP, s ktorým má však SR uzatvorenú zmluvu o sociálnom zabezpečení, pričom predmetom tejto zmluvy sú i nemocenské dávky (napr. Chorvátska republika, Ukrajina atď.), Sociálna poisťovňa ako príslušná inštitúcia na výplatu nemocenských dávok v SR je v zásade povinná akceptovať i potvrdenia a tlačivá vystavené v príslušnom štáte. 

Nárok na dôchodkovú dávku z dôchodkového poistenia členského štátu EÚ 

Podľa postupu, ktorý stanovuje článok 48 a 46 nariadenia Rady (ES) č. 1408/71, platí, že poistencovi, ktorý získal aspoň jeden rok poistenia v členskom štáte EÚ a splnil ďalšie podmienky nároku na dôchodok stanovené právnymi predpismi platnými na území príslušného členského štátu EÚ, bude tento štát vyplácať dôchodok v sume zodpovedajúcej dobe poistenia získanej podľa svojich právnych predpisov.  

Ak poistenec získal dobu poistenia podľa právnych predpisov príslušného členského štátu EÚ,vznikne mu nárok na starobný dôchodok aj z tohto štátu EÚ. Samozrejme, aj na tieto účely je ale potrebné, aby poistenec splnil aj podmienku dosiahnutia dôchodkového veku určeného právnym predpisom príslušného štátu EÚ a podmienku potrebného počtu rokov stanovenú právnym predpisom príslušného členského štátu EÚ. Na zistenie, či poistenec spĺňa podmienku potrebného počtu rokov, sa však prihliadne na súčet dôb poistenia získaných podľa právnych predpisov všetkých členských štátov EÚ, v ktorých pracoval.  

Ak bol poistenec dôchodkovo poistený (zabezpečený) aj v inom členskom štáte EÚ, ako aj v inom štáte EÚ, na ktorý sa vzťahujú koordinačné nariadenia EÚ, nie je potrebné po návrate do SR na účely nároku na dôchodkovú dávku z dôchodkového poistenia SR predložiť Sociálnej poisťovni žiadne potvrdenie, pretože Sociálna poisťovňa neeviduje doby poistenia získané podľa právnych predpisov iného štátu. Hodnotenie týchto dôb prichádza do úvahy až v konaní o nároku na dôchodkovú dávku z dôchodkového poistenia SR, ktoré sa začína podaním žiadosti o priznanie dôchodkovej dávky, ak poistenec podľa právnych predpisov SR nezískal potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia. V takomto prípade Sociálna poisťovňa požiada nositeľa sociálneho poistenia daného štátu o potvrdenie dôb poistenia získaných podľa právnych predpisov tohto štátu. Na tieto účely je však potrebné, aby poistenec pri podaní žiadosti o dôchodkovú dávku z dôchodkového poistenia SR uviedol, že bol dôchodkovo poistený aj v inom štáte, na ktorý sa vzťahujú koordinačné nariadenia EHS.  

Ak je na účely nároku na dôchodkovú dávku z dôchodkového poistenia SR potrebné prihliadať aj na doby poistenia získané v inom štáte, na ktorý sa vzťahujú koordinačné nariadenia EHS, tieto doby možno teda započítať len na základe potvrdenia nositeľa sociálneho poistenia tohto štátu, ktorý posúdi získané doby poistenia podľa právnych predpisov daného štátu a potvrdí ich získanie Sociálnej poisťovni na určenom tlačive E 205. Na tieto účely preto nie je potrebné, aby poistenec predložil Sociálnej poisťovni po návrate do SR napríklad potvrdenie zamestnávateľa. Ak však poistenec má potvrdenie nositeľa sociálneho poistenia štátu, na ktorý sa vzťahujú koordinačné nariadenia EHS, o dobách poistenia získaných podľa právnych predpisov tohto štátu, môže ho Sociálnej poisťovni predložiť v konaní o nároku na dôchodkovú dávku z dôchodkového poistenia SR, čím môže prispieť k urýchleniu tohto konania. 

Nárok na dávku v nezamestnanosti 

Pri priznávaní nároku na dávku v nezamestnanosti sa v súlade so ZSP započítava povinné aj dobrovoľné poistenie a poistenie v rámci EÚ. Ak je potrebné započítať aj poistenie, ktoré osobe vzniklo pri výkone práce v niektorom zo štátov EÚ, v takom prípade je potrebné doložiť formulár E 301 Potvrdenie týkajúce sa období, ktoré sa majú zohľadniť pre priznanie dávok v nezamestnanosti, potvrdený príslušným štátom. 

Pobočka Sociálnej poisťovne (podľa trvalého pobytu osoby) prizná nárok na dávku v nezamestnanosti podľa podmienok ustanovených v ZSP, ak bola osoba poistená v nezamestnanosti pred zaradením do evidencie nezamestnaných v posledných 4 rokoch: 

• najmenej 3 roky (1 095 dní), nemusí to byť súvisle (dávka v nezamestnanosti sa poskytne za kalendárne dni po dobu 6 mesiacov), 
• najmenej 2 roky (730 dní) z výkonu činnosti zamestnanca v pracovnom pomere na určitú dobu alebo bola osoba dobrovoľne poistená v nezamestnanosti (dávka v nezamestnanosti sa poskytne za kalendárne dni po dobu 4 mesiacov). 

 Poznámka: 

Podľa zákona č. 52/2010 Z. z., ktorý článkom III. novelizuje ZSP s účinnosťou od 1. 9. 2010, sa podmienky priznania nároku na dávku v nezamestnanosti zmenia. Ak bude poistenec zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie po 31. 8. 2010, pobočka Sociálnej poisťovne bude postupovať podľa podmienok ustanovených v ZSP v znení zákona č. 52/2010 Z. z., ktorý v § 104 ods. 1 ZSP nahrádza obdobie 4 rokov obdobím 3 rokov a 3 roky sa nahrádzajú 2 rokmi. Pobočka Sociálnej poisťovne (podľa trvalého pobytu osoby) tak prizná nárok na dávku v nezamestnanosti, ak bola osoba poistená v nezamestnanosti pred zaradením do evidencie nezamestnaných v posledných 3 rokoch najmenej 2 roky. 

4.2    Zdravotné poistenie občanov EÚ 

Z ustanovení koordinačných nariadení EHS vyplýva, že osoba musí byť zdravotne poistená v jednom z členských štátov EÚ, nie je prípustné, aby nejaká osoba bola poistená a platila zdravotné poistenie v dvoch, či dokonca viacerých členských štátoch. Výnimkou z tohto pravidla sú prípady občanov, ktorí vykonávajú činnosť zamestnanca v jednom členskom štáte a činnosť SZČO v inom členskom štáte. V takomto prípade je obvykle takýto občan povinne poistený v štáte, v ktorom vykonáva činnosť zamestnanca i v štáte, v ktorom vykonáva činnosť SZČO. 

Občan je prioritne poistený v tom členskom štáte, v ktorom je zamestnaný. Ak je občan zamestnaný vo viacerých členských štátoch, prioritne je zdravotne poistený v tom členskom štáte, v ktorom má trvalé bydlisko. Ak mu plynie príjem zo zamestnania vo viacerých členských štátoch, tak zamestnávatelia z iných členských štátov sú povinní zaňho odvádzať zdravotné poistenie z príjmu, ktorý dosahuje na ich území, do členského štátu EÚ, v ktorom má občan EÚ trvalé bydlisko. Je to tak na základe určenia príslušnosti k právnym predpisom. Na tieto účely sa vydáva formulár E 101 Potvrdenie o uplatniteľnej legislatíve.  

Ak občan nie je zamestnaný v žiadnom členskom štáte EÚ, je zdravotne poistený v tom členskom štáte EÚ, v ktorom vykonáva činnosť SZČO. Ak občan nie je zamestnaný v žiadnom členskom štáte a ani nevykonáva činnosť SZČO v žiadnom členskom štáte EÚ, je zdravotne poistený v tom členskom štáte EÚ, v ktorom má trvalé bydlisko. 

Tieto pravidlá vo všeobecnosti platia vo všetkých členských štátoch EÚ, existuje však veľa výnimiek, ktoré zohľadňujú špecifiká legislatívy jednotlivých členských štátov EÚ. 

Európsky preukaz zdravotného poistenia (EPZP) 

Zdravotné poisťovne vydávajú bezplatne európsky preukaz zdravotného poistenia (EPZP). EPZP pokrýva potrebnú zdravotnú starostlivosť v členských štátoch EÚ a zjednocuje práva viacerých kategórií poistených osôb, čo umožnilo, aby EPZP nahradil formuláre E 111(turisti), E 110 (osoby v medzinárodnej doprave), E 119 (uchádzači o zamestnanie), E 128 (študenti). Na základe EPZP má poistenec nárok na potrebnú zdravotnú starostlivosť v členských štátoch EÚ.  

EPZP je určený pre dočasné pobyty, vrátane dovoleniek, služobných ciest, brigád, stáží, študijných pobytov a pod. EPZP je vystavený do 30 dní odo dňa podania žiadosti a platí max. 5 rokov. V prípade, že si žiadosť nestihnete podať 30 dní pred plánovaným odchodom do zahraničia, treba zároveň so žiadosťou požiadať o Náhradný certifikát k EPZP (stačí ústne). Ten je vystavený na počkanie. Náhradný certifikát má maximálnu platnosť 3 mesiace, vydáva sa len v nevyhnutných prípadoch. 

Výhodou EPZP je skutočnosť, že zdravotná starostlivosť poskytnutá na jeho základe nie je obmedzená finančným limitom a kryje ošetrenie a liečbu aj chorôb chronických a vopred známych, čo v prípade komerčného cestovného poistenia býva spravidla vo výlukách, a tiež že potrebná zdravotná starostlivosť pokrýva širší rozsah úkonov, ako je neodkladná starostlivosť v rámci komerčného poistenia. Nevýhodou EPZP je nutnosť navštíviť len zmluvného verejného poskytovateľa zdravotnej starostlivosti a skutočnosť, že pokrýva len úkony hradené z verejného zdravotného poistenia, takže nekryje spoluúčasť poistenca. Takisto nekryje repatriáciu do SR. 

 Poznámka: 

Pri výkone práce v zahraničí, na ukončenie zdravotného poistenia v SR, stačí zaslať fotokópiu pracovnej zmluvy, potvrdenie o zdravotnom poistení v zahraničí a preukaz poistenca do príslušnej zdravotnej poisťovne v lehote 8 dní. Potrebnú zdravotnú starostlivosť v ostatných členských štátoch EÚ vrátane SR potom poistenec čerpá na základe Europen Healt Insurance Card (EHIC) – európskeho preukazu zdravotného poistenia vydaného v štáte, kde je poistený.  

Autor: Ing. Jolana Strýčková