Účtová skupina 53 – Dane a poplatky

V tejto účtovej skupine sa účtujú dane, odvody a obdobné platby charakteru nákladov, ak je účtovná jednotka daňovníkom, okrem dane z príjmov, ktorá sa účtuje na ťarchu účtov účtovej skupiny 59 – Dane z príjmov a prevodové účty.

Účet 531 – Daň z motorových vozidiel

Do 31. 12. 2004 na ťarchu tohto účtu sa účtoval predpis cestnej dane v zmysle zákona č. 87/1994 Z. z. o cestnej dani v znení neskorších predpisov. Od 1. 1. 2005 je cestná daň nahradená daňou z motorových vozidiel (zákon č. 582/2004 Z. z.), ktorá sa účtuje na tomto účte. Na tomto účte sa účtuje aj domeranie týchto daní za minulé roky. Súvzťažným zápisom je účet 345 – Ostatné dane a poplatky.

Účet 532 – Daň z nehnuteľností

Na ťarchu tohto účtu sa účtuje predpis dane z nehnuteľností (daň z pozemkov, daň zo stavieb a daň z bytov a nebytových priestorov) v zmysle zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady. Účtuje sa tu aj domeranie tejto dane za minulé roky. Súvzťažným účtom je účet 345 – Ostatné dane a poplatky.

Účet 538 – Ostatné dane a poplatky

Na účte 538 – Ostatné dane a poplatky sa účtujú aj dodatočné vyrubenia daní za minulé roky vrátane dane z pridanej hodnoty za minulé roky, ak o túto daň už nemožno zvýšiť hodnotu dlhodobého hmotného majetku a dlhodobého nehmotného majetku, zásob a pohľadávok. Na tomto účte sa účtujú dodatočné vyrubenia spotrebných daní vzťahujúce sa k vlastnej spotrebe výrobkov.

Ďalej sa tu účtujú poplatky platené orgánom štátnej správy, samosprávy miest a obcí, súdom a iným orgánom a organizáciám.

Daňové hľadisko

Daňovým nákladom len v rozsahu a za podmienok stanovených ZDP sú:

a) miestne dane a miestny poplatok podľa osobitného predpisu[§ 19 ods. 3 písm. j) ZDP]. Uvedené dane sú daňovým nákladom len u daňovníkov týchto daní, ktorých vymedzujú príslušné daňové zákony. Ak daň zaplatí niekto iný ako daňovník, potom ide o daň zaplatenú za iného daňovníka, ktorá podľa § 21 ods. 2 písm. h) ZDP nie je daňovým nákladom. Pre daňovú uznateľnosť sa nevyžaduje zaplatenie. Upravujú ich tieto predpisy:

• daň z motorových vozidiel zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov. Podľa § 85 tohto zákona daňovníkom dane z motorových vozidiel je fyzická alebo právnická osoba, ktorá používa vozidlo evidované v SR na podnikanie, pričom
  • je ako držiteľ zapísaná v dokladoch vozidla; ak ide o prenájom vozidla bez predkupného práva, daňovníkom je osoba, ktorá je zapísaná v dokladoch vozidla ako vlastník, alebo
  • v dokladoch vozidla je zapísaná osoba, ktorá zomrela, bola zrušená alebo zanikla, alebo
  • v dokladoch vozidla je ako držiteľ zapísaná osoba, ktorá nepoužíva vozidlo na podnikanie.

Daňovníkom je tiež:

• zamestnávateľ, ak vypláca cestovné náhrady zamestnancovi za použitie vozidla; to neplatí, ak zamestnávateľom je vyšší územný celok, do rozpočtu ktorého plynie daň z motorových vozidiel,
• stála prevádzkareň alebo iná organizačná zložka osoby s trvalým pobytom alebo sídlom v zahraničí;
• daň z nehnuteľností zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach v znení neskorších predpisov a vzťahuje sa na daň z pozemkov, daň zo stavieb a daň z bytov. Daňovníkmi týchto daní sú v zásade vlastníci alebo správcovia pozemkov, stavieb, bytov a nebytových priestorov vo vlastníctve štátu, obce alebo vyššieho územného celku. Pri pozemkoch prenajatých na obdobie dlhšie ako päť rokov, ak je nájom evidovaný v katastri, alebo pri pozemkoch v nájme spravovaných Slovenským pozemkovým fondom je daňovníkom nájomca, pri náhradnom užívaní pozemkov je daňovníkom fyzická osoba, ktorej boli pozemky pridelené na obhospodarovanie. Aj pri stavbách spravovaných Slovenským pozemkovým fondom, ktoré sú v nájme, je daňovníkom nájomca. Pri stavbách, bytoch a nebytových priestoroch, ktoré sú v spoluvlastníctve, môže byť po dohode daňovníkom aj jeden z nich.

Daňovým výdavkom sú aj ostatné miestne dane upravené v zákone č. 582/2004 Z. z., ak sa vzťahujú na činnosti, z ktorých príjmy podliehajú dani;

b) dodatočne vyrubená daň z pridanej hodnoty za minulé roky [§ 21 ods. 2 písm. i) ZDP]. Nie je tomu tak bezvýhradne, pretože nie vo všetkých prípadoch súvisí dodatočne stanovená daňová povinnosť s výdavkami na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmu. Je preto potrebné vychádzať z protokolu o kontrole a jednotlivé prípady kontrolných zistení vo vzťahu k daňovým výdavkom posudzovať individuálne. Dodatočne vyrubená daň z pridanej hodnoty nikdy nebude daňovým výdavkom, pokiaľ sa preukáže, že platiteľ napríklad nedoložil uplatnený nárok na odpočítanie požadovaným spôsobom, uplatnil odpočítanie na vstupe u prijatých zdaniteľných plnení, ktoré sa neuskutočnili (fiktívne plnenia), dodaňuje sa uplatnené odpočítanie u prijatých plnení použitých na pohostenie, dodaňuje sa nezdanené použitie tovaru pre vlastnú potrebu platiteľa alebo na účely, ktoré nesúvisia s podnikaním a pod. Podobne nemožno uznať ako daňový náklad doruby spotrebných daní napr. z dôvodu zistenia prekročenia stanovených noriem strát liehu pri výrobe a obehu liehu, použití vybraných výrobkov pre vlastnú potrebu a pod.;

c) poplatky vzťahujúce sa na činnosti, z ktorých príjmy podliehajú dani [§ 19 ods. 3 písm. j)], a to napríklad:

• správne poplatky zaplatené podľa zákona č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov (napr. vydanie živnostenského listu alebo licencie),
• súdne poplatky podľa zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (poplatky vo veciach obchodného registra, poplatky za konanie súdov v obchodných veciach),
• miestne poplatky podľa zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov;

d) náklady, ktoré je účtovná jednotka povinná uhradiť podľa osobitných predpisov [§ 19 ods. 2 písm. a) ZDP], sú daňovým výdavkom v plnej výške, a to napríklad:

• exekučné náklady platené exekútorovi podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov. Podľa § 196 Exekučného poriadku patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času – tieto náklady (trovy exekúcie) uhrádza podľa § 197 zákona povinná osoba. V súlade s § 17 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov môže exekútor dohodnúť odmenu aj s oprávnenou osobou. Túto odmenu uhrádza oprávnená osoba. Zmluvná odmena nie je náhradou trov exekúcie, ale v prípade, že bude dohodnutá, je daňovo uznaným výdavkom;
• úhrady za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska. Úhrady za služby verejnosti v oblasti televízneho vysielania a v oblasti rozhlasového vysielania upravuje zákon č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska. Podľa uvedeného zákona platiteľom úhrady je:
  • fyzická osoba, ktorá je evidovaná dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti ako odberateľ elektriny v domácnosti v odbernom mieste, pre spotrebu v byte alebo v rodinnom dome,
  • zamestnávateľ, ktorý v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu zamestnáva aspoň troch zamestnancov; na účely tohto zákona sa služobný úrad posudzuje ako zamestnávateľ;

e) odvod za neplnenie povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím je daňovým výdavkom vo výške podľa § 63 ods. 1 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V písmene d) tohto ustanovenia je zamestnávateľovi uložená povinnosť zamestnávať ustanovený počet občanov so zdravotným postihnutím, ak zamestnáva najmenej 20 zamestnancov. Podmienkou pre splnenie uvedenej povinnosti zamestnávateľa je, že úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v evidencii uchádzačov o zamestnanie vedie takýchto občanov. Zamestnávateľ, ktorý nezamestnáva určený povinný podiel počtu občanov so zdravotným postihnutím na celkovom počte svojich zamestnancov, je povinný podľa § 65 ods. 1 zákona o službách zamestnanosti odviesť najneskôr do 31. marca nasledujúceho kalendárneho roka na účet úradu za každého občana, ktorý mu chýba do splnenia povinného podielu počtu občanov so zdravotným postihnutím, odvod vo výške 0,9-násobku celkovej ceny práce vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, za ktorý zamestnávateľ tento odvod odvádza.

Podľa § 64 ods. 1 zákona o službách zamestnanosti v znení neskorších predpisov povinnosť zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím vo výške povinného podielu podľa § 63 ods. 1 písm. d) môže zamestnávateľ plniť aj zadaním zákazky vhodnej na zamestnávanie týchto občanov, ktorú preukázateľne bude realizovať občan so zdravotným postihnutím. Ak výdavok daňovníka na zadanú zákazku podľa § 64 ods. 1 zákona o službách zamestnanosti nebol vynaložený v súvislosti s činnosťou daňovníka na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, možno ho uplatniť ako daňový výdavok len do výšky odvodu za neplnenie povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím podľa § 65 ods. 1 zákona o službách zamestnanosti. Ak daňovník (zamestnávateľ) poskytuje zamestnancovi na základe takejto zákazky rekondičné pobyty, rehabilitačné pobyty, kondičné rehabilitácie a preventívnu zdravotnú starostlivosť v prípadoch a za podmienok ustanovených osobitným predpisom (napr. zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci), vynaložené náklady sú daňovým výdavkom v plnej výške, pričom zároveň hodnota týchto zákaziek u zamestnanca nie je predmetom dane podľa § 5 ods. 5 písm. e) ZDP. Uvedené vyplýva z oznámenia Ministerstva financií SR č. MF/28192/ 2007-721 uverejneného vo Finančnom spravodajcovi č. 12/2007.

Poznámka:
V nasledujúcej časti rozoberieme účtovanie a daňové posudzovanie nákladov účtovaných na účtoch účtových tried 54 až 59.

Poznamka redakcie: § 19 ods. 3 písm. j) ZDP, § 21 ods. 2 písm. i) ZDP, § 21 ods. 2 písm. h) ZDP.

Autor: Ing. Iveta Petrovická, Mgr. Eleonóra Novotná