Zdaňovanie v praxi – vybrané príklady z daňového poriadku IV. časť

Ide najmä o problematiku riešenú v zákone č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok). Predstavujeme nasledovné príklady z daňovo-hospodárskej a účtovno-podnikateľskej praxe:

• Postup správcu dane pri miestnom zisťovaní (§ 37 zák. č. 563/2009 Z. z.)
• Práva kontrolujúceho správcu pri miestnom zisťovaní (§ 38 zák. č. 563/2009 Z. z.)
• Povinnosti kontrolovaného daňového subjektu pri miestnom zisťovaní (§ 39 zák. č. 563/2009 Z. z.)
• Zabezpečenie veci (§ 40 zák. č. 563/2009 Z. z.)
• Postup pri zabezpečení veci (§ 41 zák. č. 563/2009 Z. z.)
• Postup pri prepadnutí veci (§ 42 zák. č. 563/2009 Z. z.)
• Nutnosť inventúry pre daňové účtovníctvo (§ 6 ods. 3 a § 7 ods. 2 a § 29 – § 30 zák. č. 431/2002 Z. z.)
• Zverejňovanie zoznamov dlžníkov obce a mesta (§ 52 zák. č. 563/2009 Z. z.)
• Nulitné rozhodnutie (§ 64 zák. č. 563/2009 Z. z.)
• Registrácia daňového subjektu (§ 67 zák. č. 563/2009 Z. z.)

Odpoveď:

Každý daňový úrad si buduje určitú kontrainformačnú databanku vhodnú k daňovej kontrole. Do nej v praxi patria aj anonymné podania. Ak sú informácie (údaje, indície, dáta) v anonymnom podaní zreteľahodné a pôsobivé, riaditeľ daňového úradu rozhodne o miestnom zisťovaní alebo daňovej kontrole. Miestne zisťovanie je lacnejšie, kratšie a jednoduchšie kontrolné konanie ako daňová kontrola. Postup správcu dane pri miestnom zisťovaní rieši najmä nepriamo § 3 (základné zásady správy daní) a priamo predovšetkým § 37 (postup správcu dane pri miestnom zisťovaní) daňového poriadku. Daňovým poriadkom je zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní.

Miestne zisťovanie môže vykonať správca dane aj mimo obvodu svojej územnej príslušnosti (t. j. aj v inej lokalite) v SR a je to činnosť správcu dane, v rámci ktorej vyhľadáva dôkazy, preveruje a zisťuje skutočnosti potrebné pre účely správy daní. Aké to budú skutočnosti, o tom rozhoduje správca dane, nie daňový subjekt. Pri výkone miestneho zisťovania je zamestnanec správcu dane (štátu) povinný preukázať sa služobným preukazom. Túto povinnosť nemá zamestnanec správcu dane na úrovni obce alebo mesta (tomu stačí mať oprávnenie na vykonanie miestneho zisťovania). O miestnom zisťovaní spíše zamestnanec správcu dane zápisnicu, ktorej rovnopis (kópiu) musí odovzdať kontrolovanému daňovému subjektu. Ak sa miestneho zisťovania nezúčastní kontrolovaný daňový subjekt alebo jeho zamestnanec, tak musí správca dane o tom spísať nie zápisnicu, ale tzv. úradný záznam.

Odpoveď:

Starosta ako vedúci pracovník miestnych daní v obci má právo vykonať v jeho roli správcu dane u daňových subjektov kontrolu daní. Ak sa spojil s riaditeľom daňového úradu a prišli urobiť spoločnú daňovú kontrolu na dani za psa (miestne dane podľa zák. č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach) a súčasne na dani z príjmov (podľa zák. č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov), na to má tiež právo.

Všetky podstatné záležitosti a súvislosti okolo práv kontrolujúceho správcu dane pri miestnom zisťovaní ustanovuje najmä § 38 (práva správcu dane pri miestnom zisťovaní) zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní. Podľa neho platí, že zamestnanec správcu dane má právo v dobe primeranej predmetu zisťovania, najmä v dobe prevádzky na neobmedzený prístup na pozemky, do každej prevádzkovej budovy, miestnosti alebo miesta vrátane dopravných prostriedkov a prepravných obalov, k účtovným písomnostiam, záznamom a informáciám v rozsahu potrebnom na dosiahnutie účelu k predmetu zisťovania. Toto právo má, aj keď ide o byt, ktorý daňový subjekt používa aj na podnikanie.

Zamestnanec správcu dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, je oprávnený tovar nakúpený pri miestnom zisťovaní v nezmenenom stave vrátiť daňovému subjektu, ktorý je povinný tento tovar prevziať späť a zaplatenú cenu zamestnancovi správcu dane vrátiť.

Zamestnanec správcu dane má právo urobiť si alebo vyžiadať si výpis alebo kópiu z účtovných záznamov, iných záznamov alebo informácií, a to aj na technických nosičoch dát na náklady daňového subjektu.

Rovnako má právo vyhotovovať z priebehu miestneho zisťovania fotodokumentáciu a audiovizuálny záznam v rozsahu potrebnom na dosiahnutie účelu k meritu veci. Tiež má právo zapožičať si doklady (aj elektronické) alebo výpisy alebo ich kópie a iné veci alebo odobrať vzorku (napríklad na expertízu) mimo sídla alebo miesta podnikania, alebo prevádzkových priestorov daňového subjektu alebo inej osoby. Zapožičané doklady a iné veci vráti správca dane v štandardných situáciách (výnimku tvoria osobitne riešené neštandardné situácie, ktoré sa riešia predĺžením lehoty zo strany nadriadeného orgánu správcu dane) najneskôr do 30 dní od predloženia posledného dokladu alebo inej veci.

Odpoveď:

Základnou normou, ktorú k meritu veci je potrebné naštudovať, je zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní – daňový poriadok. Ide predovšetkým o druhý oddiel tohto zákona, ktorý sa nazýva „Miestne zisťovanie, zabezpečenie a prepadnutie veci“.

Povinnosti daňového subjektu a inej osoby pri miestnom zisťovaní pokrýva v uvedenej právnej norme najmä ustanovenie § 39, podľa ktorého platí, že daňový subjekt alebo iná osoba je povinná poskytnúť zamestnancovi správcu dane, ktorý vykonáva miestne zisťovanie, pomoc a súčinnosť potrebnú na účinné vykonanie miestneho zisťovania, najmä mu podať potrebné vysvetlenia. Daňový subjekt alebo iná osoba, u ktorej sa miestne zisťovanie vykonáva, je povinná zapožičať správcovi dane ním vyžiadané doklady alebo výpisy, alebo ich kópie a iné veci alebo umožniť odobrať vzorku mimo sídla alebo miesta podnikania alebo prevádzkových priestorov (bližšie k tomu pozri § 38 ods. 5 zákona 563/2009 Z. z.). Ak daňový subjekt vykonáva dani podliehajúcu činnosť mimo miesta svojho obvyklého pracoviska, mimo sídla alebo miesta podnikania alebo prevádzkových priestorov na verejnom priestranstve alebo miesto výkonu tejto činnosti strieda, je povinný na výzvu zamestnanca správcu dane predložiť oprávnenie na podnikanie a ak ide o fyzickú osobu alebo zamestnanca právnickej osoby, preukázať svoju totožnosť občianskym preukazom alebo iným dokladom totožnosti. Cudzinec preukazuje svoju totožnosť povolením na trvalý pobyt alebo iným dokladom totožnosti.

Odpoveď:

Zabezpečenie veci sa zvyčajne tých daňových subjektov, ktoré si plnia daňové povinnosti, nikdy nedotýka. Tento inštrument zákona o správe daní je určený výlučne pre neporiadne daňové subjekty, ktoré z rôznych dôvodov so správcom dane nekooperujú a daňové povinnosti si riadne neplnia. Súčasne predstavujú veľké riziko z hľadiska problémov charakteru tzv. dôkaznej núdze alebo nezaplatenia dane. V daňovom poriadku túto problematiku pokrýva predovšetkým ustanovenie § 40 (zabezpečenie veci) zák. č. 563/2009 Z. z., podľa ktorého platí:

Zamestnanec správcu dane môže zabezpečiť vec nevyhnutne potrebnú na preukázanie skutočností pri správe daní. Toto opatrenie sa využije najmä vtedy, ak chýba riadne preukázanie spôsobu nadobudnutia veci, ich množstva, ceny, kvality alebo riadneho usporiadania finančných povinností v súvislosti s ich dovozom alebo nákupom. Daňový úrad alebo colný úrad môže zabezpečiť tovar podnikateľovi, ktorý predáva tovar na území Slovenskej republiky a nemá na predajnom mieste elektronickú registračnú pokladnicu. Ak je to pre dokazovanie nevyhnutné, môže zamestnanec správcu dane bezodplatne odobrať na účely bližšej obhliadky alebo expertízy vzorky zabezpečenej veci. Odobraté vzorky sa po expertíze či obhliadke vrátia, ak to ich povaha alebo osobitný predpis pripúšťa. Ak sa zabezpečuje vec, ktorá sa nachádza na dopravnom prostriedku, môže zamestnanec správcu dane, ak na jeho požiadanie nie sú predložené doklady jednoznačne preukazujúce skutočnosti, zabezpečiť prepravovanú vec vrátane dopravného prostriedku. Pri zabezpečení veci sa postupuje podľa § 41 zák. č. 563/2009 Z. z.

Ak zamestnanec správcu dane zabezpečí vec, ktorej vlastník alebo držiteľ nie je známy, rozhodnutie o jej zabezpečení uverejní na úradnej tabuli správcu dane po dobu 60 dní, pričom v rozhodnutí namiesto označenia vlastníka alebo držiteľa uvedie dátum, miesto a čas zabezpečenia takejto veci. Ak sa v tejto lehote nezistí vlastník alebo držiteľ, zabezpečená vec v deň nasledujúci po uplynutí lehoty uverejnenia rozhodnutia o jej zabezpečení sa stane majetkom štátu. Správca dane a daňový subjekt sú povinní zabezpečenú vec riadne opatrovať. Veci, ktoré nie je možné na mieste spoľahlivo zabezpečiť, správca dane na náklady ich vlastníka alebo držiteľa nechá previesť na miesto vhodné na tento účel.

Odpoveď:

Problematika tzv. zabezpečenia veci na účely daňového procesu i daňového poriadku je riešená z hľadiska procedúry predovšetkým v ustanovení § 41 (postup pri zabezpečení veci), zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní. Zabezpečovaná vec sa za spolupráce s orgánmi Policajného zboru uzavrie, uzamkne a zabezpečí úradnou uzáverou. Spolupráca s orgánmi Policajného zboru sa nevyžaduje, ak úradnú uzáveru vykonáva colný úrad. Daňový subjekt, u ktorého došlo k zabezpečeniu veci, je povinný odovzdať správcovi dane do úschovy všetky kľúče od takto zabezpečeného majetku a doklady od dopravného prostriedku po dobu, po ktorú zabezpečenie trvá. Ak je to možné a vhodné, môže správca dane zabezpečiť uzavretý a uzamknutý majetok vlastným zámkom. O priebehu zabezpečenia veci sa na mieste spíše zápisnica alebo úradný záznam. Do troch pracovných dní od spísania zápisnice alebo úradného záznamu vydá správca dane, ktorý vec zabezpečil, rozhodnutie o zabezpečení veci, v ktorom uvedie dôvody zabezpečenia. Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie, ktoré však nemá odkladný účinok. Od okamihu, keď bola vec zabezpečená úradnou uzáverou, možno do miestnosti zabezpečenia vstupovať len so súhlasom správcu dane a v jeho prítomnosti.

Ak je obava, že by mohlo dôjsť k odstráneniu, poškodeniu alebo zničeniu veci, zabezpečí správca dane jej úschovu v priestoroch ním určených alebo uzavrie zmluvu o úschove veci. Správca dane, ktorý vec zabezpečil, vydá rozhodnutie o zrušení rozhodnutia o zabezpečení veci, ak daňový subjekt v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia o zabezpečení veci odstránil pochybnosti, ktoré viedli k zabezpečeniu veci, alebo do 15 dní od vykonania expertízy podľa § 40 ods. 2, ktorej výsledky nepreukázali odôvodnenosť zabezpečenia veci, pričom vec, ktorá bola predmetom zabezpečenia sa vráti, ak to jej povaha (a osobitný predpis) pripúšťa. Takéto rozhodnutie je právoplatné dňom jeho vydania; proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie. Rozhodnutie o zabezpečení veci sa zruší právoplatným rozhodnutím o prepadnutí veci. Rozhodnutie o zabezpečení veci sa zruší aj vtedy, ak v odvolacom konaní bolo zrušené rozhodnutie o prepadnutí veci, pričom vec, ktorá bola predmetom zabezpečenia, sa vráti, ak to jej povaha (a osobitný predpis) pripúšťa. O vydaní veci, ktorá bola predmetom zabezpečenia, sa na mieste spíše zápisnica.

Odpoveď:

Postup okolo zabezpečenia veci v daňovom procese kodifikuje predovšetkým zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní v ustanoveniach § 39 – § 42. Konkrétne prepadnutie veci rieši textácia uvedená v § 42 (postup pri prepadnutí veci) tejto normy. Podľa nej platí, že správca dane, ktorý vec zabezpečil, vydá rozhodnutie o prepadnutí veci okrem dopravného prostriedku zabezpečeného podľa § 40 ods. 3, ak daňový subjekt v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia o zabezpečení veci neodstráni pochybnosti, ktoré viedli k zabezpečeniu veci, alebo do 15 dní od vykonania expertízy podľa § 40 ods. 2, ktorej výsledky preukázali odôvodnenosť zabezpečenia veci. Ak sú pochybnosti, ktoré viedli k zabezpečeniu veci, odstránené len čiastočne, správca dane, ktorý vec zabezpečil, vydá rozhodnutie o prepadnutí veci, pri ktorej neboli odstránené pochybnosti, ktoré viedli k jej zabezpečeniu. Pritom vec, pri ktorej boli odstránené pochybnosti, ktoré viedli k jej zabezpečeniu, sa vráti, ak to jej povaha a osobitný predpis pripúšťa, o čom sa spíše zápisnica.

Správca dane je oprávnený prepadnutú vec predať v dražbe. Ak je prepadnutá vec nepatrnej hodnoty, správca dane je oprávnený takúto vec predať v komisionálnom predaji; hodnota veci nepatrnej hodnoty nesmie byť vyššia ako200 €. Prepadnutá vec sa ocení cenou bežne používanou v mieste a čase ocenenia prepadnutej veci. Zabezpečené veci rýchlo podliehajúce skaze alebo živé zvieratá môže správca dane predať ihneď.

Odpoveď:

Každý zodpovedný hospodár v riadení svojho biznisu realizuje prevenciu a znižuje riziko, ktorého je okolo nás v spoločnosti i na trhu na každom rohu priveľa. Ekonomické zreálňovanie je prejavom objektivizácie, optimalizácie a múdrosti. Aj preto, lebo o ekonomike síce dokážu mnohí zle tárať, ale len máloktorí aj dobre rátať. Inventarizácia a inventúra je neklamným dôkazom prejavu zodpovednosti a postoja obozretnosti rozumného hospodára. Preto, podľa nášho názoru, žiadna firma (ani rodinná – ani nejaká iná) nemá právo riskovať tak, aby nerešpektovala zákon a inventúru nevykonávala pravidelne.

Povinnosť inventarizácie a inventúry je daná predovšetkým zákonom č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Prednostne upozorňujeme na ustanovenia § 6 ods. 3 a § 7 ods. 2, rovnako aj § 29 a § 30 tejto právnej normy. Podľa nich je každá účtovná jednotka (daňový subjekt) povinná účtovať tak, aby účtovná závierka i celé účtovníctvo poskytovali reálny, správny stav a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva, a o finančnej situácii účtovnej jednotky. A to znamená aj povinnosť inventarizovať majetok, záväzky a rozdiel majetku a záväzkov. Inventarizáciou overuje (audituje, kontroluje, porovnáva) účtovná jednotka (a teda aj podnikateľ, firma, podnik, organizácia...) stav žiaduci a cieľový so stavom reálnym. T. j. overuje, či stav majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov v účtovníctve zodpovedá realite (skutočnosti) alebo nie je reálny (zodpovedá fikcii, utópii).

Inventarizáciu má daňový subjekt (účtovná jednotka) účtujúci podľa skutočných výdavkov vykonávať pravidelne v zákonom určených lehotách, ale môže ju vykonávať aj nepravidelne. Zvyčajne ju vykonáva ku dňu, ku ktorému zostavuje riadnu alebo mimoriadnu účtovnú závierku. Účtovná jednotka pre potreby zostavenia priebežnej účtovnej závierky vykonáva inventarizáciu len na účely vyjadrenia ocenenia. Pri hmotnom majetku okrem zásob a peňažných prostriedkov v hotovosti môže účtovná jednotka vykonať inventarizáciu v inej lehote, ako je ustanovená štandardne, nesmie však prekročiť dva roky. Peňažné prostriedky v hotovosti musí účtovná jednotka inventarizovať najmenej štyrikrát za účtovné obdobie.

Najlepšie rozhodnutia aj v biznise vychádzajú z objektívnych informácií. Objektívne informácie sú fakty, dôkazy, kvalifikované argumenty a overiteľné skutočnosti. Medzi ne rozhodne patrí aj správne vedené účtovníctvo, ktorého pevnou súčasťou je inventúra i inventarizácia. Subjektívne dáta (na rozdiel od objektívnych) sú pocity, zvyky, názory, informačné šumy a skraty, klebety, fámy a neoveriteľné skutočnosti. Práca rodiny na dôveru bez pravidelnej kontroly a inventarizácie je hlúposť a najlepšia šanca na cestu do pekla (krach firmy, sprenevera, hospodárske i finančné delikty) problémov.

Odpoveď:

Táto téma je kodifikovaná predovšetkým v ustanovení § 52 (zverejňovanie zoznamov) zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok). Principiálny rozdiel spočíva v tom, že štát (daňový a colný úrad) musí zverejňovať takýchto dlžníkov, ak spĺňajú zákonom stanovené podmienky. Ale municipialita (obec alebo mesto) len môže. Preto mnohí komunálni šéfovia miestnej samosprávy nevyužívajú tento nástroj v snahe nepopudiť si proti sebe potenciálnych voličov... Zverejňovanie zoznamov daňových dlžníkov využíva moderný svet ako veľmi účinnú pracovnú metódu k zníženiu daňových nedoplatkov, lebo ekonómia i psychológia sú stále tesnejšie zviazané. Podľa ustanovenia § 11 ods. 7 zákona č. 563/2009 Z. z. sa zverejňovanie zoznamov daňových dlžníkov spĺňajúcich podmienky zákona nepovažuje za porušenie daňového tajomstva.

A čo presne k zverejňovaniu zoznamov podľa daňového poriadku hovorí litera zákona? Správca dane, ktorým je obec (t. j. aj mesto), môže zverejniť tri typy zoznamov:

a) daňových dlžníkov podľa stavu k 31. decembru predchádzajúceho roka, u ktorých úhrnná výška daňových nedoplatkov presiahla u fyzickej osoby 160 € a u právnickej osoby 1 600 €,

b) daňových subjektov, ktorým bol v kalendárnom roku, ktorý predchádza roku, v ktorom sa budú zoznamy zverejňovať, povolený odklad platenia dane alebo povolené platenie dane v splátkach presahujúce u fyzickej osoby 160 € a u právnickej osoby 1 600 € a tento odklad platenia dane alebo povolené platenie dane v splátkach naďalej trvá

c) daňových subjektov, ktorým bola v kalendárnom roku, ktorý predchádza roku, v ktorom sa bude zoznam zverejňovať, povolená úľava alebo odpustený daňový nedoplatok s uvedením jej výšky.

Odpoveď:

Táto otázka je presne procesne riešená v ustanovení § 64 (nulitné rozhodnutie) zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní. Na účely správy daní sa nulitné rozhodnutie považuje rozhodnutie vydané podľa tohto zákona chybne – t. j. nemá právne účinky a hľadí sa naň, akoby nebolo vydané. Pri správe daní je nulitným rozhodnutím rozhodnutie, ktoré:

• vydal správca dane na to vecne nepríslušný; ak ide o správcu dane, ktorým je obec, za nulitné sa považuje aj rozhodnutie, ktoré vydal správca dane na to miestne nepríslušný,
• bolo vydané omylom inej osobe,
• nadväzuje na nulitné rozhodnutie.

Nulitu rozhodnutia posudzuje z vlastného podnetu alebo iného podnetu druhostupňový orgán, a to kedykoľvek. Ak ide o rozhodnutie ministerstva, posudzuje také rozhodnutie minister na základe návrhu ním určenej osobitnej komisie. Ak orgán zistí, že rozhodnutie nie je nulitné, zašle o tejto skutočnosti tomu, kto podnet podal, oznámenie v lehote do 30 dní odo dňa doručenia podnetu. Ak orgán zistí, že rozhodnutie je nulitné, vydá o tejto skutočnosti rozhodnutie o nulite, ktoré doručí osobe, ktorej bolo posudzované rozhodnutie doručené. Proti rozhodnutiu o nulite nie sú prípustné opravné prostriedky (t. j. nedá sa proti nemu odvolať).

Odpoveď:

Túto otázku rieši predovšetkým ustanovenie § 67 (postup pri registrácii) zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní. Každý daňový subjekt, ktorý sa registruje u správcu dane, musí vyplniť špeciálne tlačivo na to určené. Je to žiadosť o registráciu, ktorého vzor vždy aktualizuje a určuje ministerstvo financií. Ak sa žiadosť podáva elektronickými prostriedkami, podáva sa v predpísanej forme. Existujú určité rozdiely medzi dátami nutnými od fyzickej i právnickej osoby.

Fyzická osoba (napríklad živnostník) v žiadosti o registráciu daňového subjektu je povinná uviesť:

• meno a priezvisko, adresu trvalého bydliska, rodné číslo, identifikačné číslo organizácie, ak mu bolo pridelené;
• miesto podnikania (ak uvedie okrem miesta podnikania aj miesto, kde vykonáva podnikateľskú činnosť, vyznačí, kam sa majú doručovať písomnosti, ak sa miesto vykonávania podnikateľskej činnosti líši od miesta podnikania),
• svoje organizačné zložky na území Slovenskej republiky, hlavný predmet činnosti,
• dane, ku ktorým žiada registráciu,
• čísla účtov vedených v bankách, na ktorých budú sústredené peňažné prostriedky z jeho podnikateľskej činnosti,
• splnomocnenca na doručovanie, ak ide o fyzickú osobu podľa § 9 ods. 11 zák. č. 563/2009 Z. z.

a prípadne ďalšie údaje, ktorých uvedenie vyplýva z osobitných predpisov.

Právnická osoba (napríklad s. r. o.) v žiadosti o registráciu daňového subjektu musí uviesť:

• obchodné meno, sídlo, identifikačné číslo organizácie, svoje organizačné zložky na území Slovenskej republiky,
• hlavný predmet činnosti,
• dane, ku ktorým žiada registráciu,
• čísla účtov vedených v bankách, na ktorých budú sústredené peňažné prostriedky z jeho podnikateľskej činnosti,
• štatutárny orgán alebo osoby, ktoré sú okrem štatutárneho orgánu oprávnené za ňu v daňových veciach konať,
• splnomocnenca na doručovanie, ak ide o právnickú osobu podľa § 9 ods. 11. zák. č. 563/2009 Z. z.

a prípadne ďalšie údaje, ktorých uvedenie vyplýva z osobitných predpisov.

Poznámka redakcie:

§ 37 zák. č. 563/2009 Z. z.
§ 40 zák. č. 563/2009 Z. z.
§ 41 zák. č. 563/2009 Z. z.
§ 64 zák. č. 563/2009 Z. z.

Autor: Ing. Emil Burák, PhD.