Benefity z účtovného a daňového pohľadu

Zamestnávatelia sa rôznymi benefitmi snažia o spokojnosť zamestnancov, posilniť stabilitu a vernosť svojich zamestnancov, motivovať ich k lepšej výkonnosti a zvyšovať si tak nielen celkovú výkonnosť spoločnosti, ale tvoriť aj dobré meno spoločnosti a zvyšovať atraktivitu a záujem pri získavaní kvalifikovaných zamestnancov.

Obsah:

Legislatívny rámec

Príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie

Náhrada príjmu počas prvých 10 dní práceneschopnosti

Stravovanie, stravné

Sociálna výpomoc

Odmena pri pracovnom alebo životnom výročí

13. a 14. plat

Auto na súkromný účel

Vzdelávanie zamestnancov

Starostlivosť o zdravie

Úvod

Poskytovanie benefitov je zamerané najmä na profesijný a osobnostný rast zamestnancov, podporu rodiny, zosúladenie pracovného a súkromného života, sociálnu starostlivosť, starostlivosť o zdravie a regeneráciu atď. Ako sa však benefity posudzujú z účtovného a daňového pohľadu, si ukážeme na niektorých konkrétnych príkladoch.

Poskytovanie benefitov musí byť upravené v kolektívnej zmluve, internom predpise zamestnávateľa, v pracovnej alebo inej zmluve uzatvorenej medzi zamestnancom a zamestnávateľom v súlade s mož­nos­ťami uvedenými v Zákonníku práce.

Medzi základný zdroj financovania benefitov patrí sociálny fond v súlade so zákonom č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom fonde“). Sociálny fond tvorí zamestnávateľ povinne – percentuálne zo súhrnu hrubých miezd zamestnancov na výplatu za príslušný kalendárny mesiac.

Pod pojmom zamestnanec sa v prípade tvorby aj použitia sociálneho fondu považuje zamestnanec v pracovnom pomere (nevzťahuje sa na dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru).

Legislatívny rámec

Zamestnávateľ má v súlade s § 3 zákona o sociálnom fonde možnosť si určiť v rámci rozmedzí percentuálnu sadzbu povinného prídelu a tiež tvorbu ďalšieho prídelu do sociálneho fondu, a to nasledovne:

• povinný prídel vo výške 0,6 % až 1 %,
• ďalší prídel vo výške
1. dohodnutej v kolektívnej zmluve alebo vo vnútornom predpise, ak u zamestnávateľa nemôže pôsobiť odborový orgán, najviac vo výške 0,5 % alebo
2. sumy potrebnej na poskytnutie príspevkov na úhradu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť zamestnancom, ktorí spĺňajú podmienky uvedené v § 7 ods. 5 zákona o sociálnom fonde, najviac však vo výške 0,5 %,
• ďalšie zdroje fondu (napr. dary, dotácie, prídely z použitého zisku).

Samotná tvorba sociálneho fondu – povinného prídelu a ďalšieho prídelu, je u zamestnávateľa, ktorého predmet činností je zameraný na dosiahnutie zisku, súčasťou výdavkov (nákladov) v súlade s § 19 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“). Zamestnávateľ v rámci realizácie svojej sociálnej politiky môže zamestnancom poskytnúť z fondu príspevok na:

1. stravovanie zamestnancov nad ...