Časové rozlíšenie v jednoduchom účtovníctve

Obsah:

Výdavky na nájomné

Výdavky za použitie predmetu priemyselného vlastníctva a autorského práva

Špecifickým znakom jednoduchého účtovníctva je úzke prepojenie na zákon o dani z príjmov, z ktorého vyplýva účtovanie daňových a nedaňových výdavkov, resp. výdavkov zahrnovaných a nezahrnovaných do základu dane.

Vo všeobecnosti sa daňové výdavky zahrnujú do základu dane v období, o ktorom sa o nich účtuje v peňažnom denníku.

Výnimku tvoria daňové výdavky vymedzené v § 17 ods. 19 písm. b) ZDP, zaplatené fyzickej osobe, ktoré je možné za zdaňovacie obdobie uznať najviac do výšky časovo rozlíšenej sumy prislúchajúcej na zdaňovacie obdobie. Ide o výdavky na nájomné a o výdavky za poskytnutie práva alebo za použitie predmetu priemyselného vlastníctva a autorského práva zaplatené fyzickej osobe, a to za obdobie presahujúce jedno zdaňovacie obdobie. Do daňových výdavkov je možné uznať len sumu týchto výdavkov prislúchajúcich na zdaňovacie obdobie.

Účtovanie v peňažnom denníku

V sústave JÚ sa v peňažnom denníku účtuje:

• o príjmoch ako prírastku peňažných prostriedkov alebo prírastku ekvivalentov peňažných prostriedkov bez ohľadu na to, kedy boli služby alebo tovar poskytnuté, resp. kedy vznikla pohľadávka zaúčtovaná v knihe pohľadávok, pričom ak v súlade so zákonom o dani z príjmov:
• ide o príjmy, ktoré sú predmetom dane, účtuje sa o príjmoch zahrnovaných do základu dane,
• ide o príjmy, ktoré nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené, účtuje sa o príjmoch nezahrnovaných do základu dane,
• o výdavkoch ako úbytku peňažných prostriedkov alebo úbytku ekvivalentov peňažných prostriedkov bez ohľadu na to, kedy boli služby alebo tovar prijaté, resp. kedy vznikol záväzok zaúčtovaný v knihe ...