Colné delikty

POUŽITÉ SKRATKY A ZNAČKY

Ústava SR Ústava Slovenskej republiky zverejnená v Zbierke zákonov pod č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov

Colný kódex Únie nariadenie Európskeho parlamentu a rady (EÚ) č. 952/2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie

Vykonávacie nariadenie vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2015/2447 zo dňa 24. novembra 2015, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá vykonávania určitých ustanovení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie

Delegované nariadenie delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2015/2446 zo dňa 28. júla 2015, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013, pokiaľ ide o podrobné pravidlá, ktorými sa bližšie určujú niektoré ustanovenia Colného kódexu Únie

Nariadenie č. 2018/1672 nariadenie Európskeho parlamentu a rady (EÚ) č. 2018/1672 z 23. októbra 2018 o kontrolách peňažných prostriedkov v hotovosti, ktoré vstupujú do Únie alebo opúšťajú Úniu, a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1889/2005

Nariadenie č. 2368/2002 nariadenie rady (ES) č. 2368/2002 z 20. decembra 2002, ktorým sa vykonáva certifikačná schéma Kimberleyského procesu pre medzinárodný obchod s neopracovanými diamantami

Nariadenie č. 865/2006 nariadenie komisie (ES) č. 865/2006 zo 4. mája 2006, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá týkajúce sa vykonávania nariadenia Rady (ES) č. 338/97 o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a rastlín reguláciou obchodu s nimi

Nariadenie č. 1186/2009 nariadenie Rady (ES) č. 1186/2009 zo 16. novembra 2009 ustanovujúce systém Spoločenstva pre oslobodenie od cla

Dohovor o tranzite Dohovor o spoločnom tranzitnom režime, na ktorý Slovenská republika pristúpila s účinnosťou od 01.07.1996 a ktorý bol publikovaný v Zbierke zákonov SR ako oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky o pristúpení Slovenskej republiky k Dohovoru o spoločnom tranzite číslo 187/1996 Z. z. v znení neskorších zmien

Colný zákon zákon č. 199/2004 Z. z. Colný zákon v znení zákona č. 221/2019 Z. z. z 19. júna 2019

Správny poriadok zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v platnom znení

Dohovor Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení protokolov č. 3, 5 a 8, dojednaný v Ríme 4. novembra 1950, publikovaný v Zbierke zákonov pod č. 209/1992 Zb.

Zákon o finančnej správe zákon č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe a o zmenách a doplnení niektorých zákonov

Obchodný zákonník Obchodný zákonník č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov

Občiansky zákonník Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov

Trestný poriadok Trestný poriadok č. 301/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov

Trestný zákon Trestný zákon č. 300/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov

ZOP zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov

SSP zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok

ŽZ zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon)

EÚ Európska únia

SR Slovenská republika

N- nález Ústavného súdu SR

U- uznesenie Ústavného súdu SR

R- rozhodnutie alebo stanovisko uverejnené do roku 1992 v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk unitárneho alebo federálneho najvyššieho súdu a od roku 1993 v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky, resp. v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky

Zb. Zbierka zákonov do 31.12.1992

Z. z. Zbierka zákonov NR SR od 01.01.1993

ÚS SR Ústavný súd Slovenskej republiky

NS SR Najvyšší súd Slovenskej republiky

NS ČR Nejvyšší soud Českej republiky

ESĽP Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu

ESD Európsky súdny dvor v Luxemburgu

FR SR Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky

spis. zn. spisová značka

Poznámka:

Pokiaľ sa v publikácii uvádza číslo paragrafu bez ďalšieho označenia, rozumie sa tým paragraf Colného zákona, pokiaľ zo súvislosti, v ktorej sa paragraf cituje nevyplýva, že ide o iný právny predpis.

PREDHOVOR

V rámci verejnoprávnej zodpovednosti právna teória protispoločenské konanie rozdeľuje na trestné činy, priestupky, iné správne delikty, správne disciplinárne delikty a správne delikty poriadkové. Rozlišovacím kritériom medzi jednotlivými druhmi deliktov je miera ich spoločenskej nebezpečnosti vyjadrenej v znakoch skutkovej podstaty a pri iných správnych deliktoch a disciplinárnych deliktoch ešte aj okruh subjektov, ktoré sa deliktu môžu dopustiť. Formálne označenie určitého typu protispoločenského konania a tomu zodpovedajúca kategorizácia takéhoto konania, ktorá vyvoláva určité právne následky v podobe sankcií, je len konkretizáciou reálnej trestnej politiky štátu pri ochrane jednotlivých spoločenských vzťahov a záujmov. Špecifickým protiprávnym konaním v oblasti ekonomických záujmov Slovenskej republiky a Európskej únie sú colné delikty. Za colný delikt možno považovať len také porušenie právnej povinnosti (konanie alebo zanedbanie) fyzickej osoby – podnikateľa alebo právnickej osoby, ktoré colné predpisy za colný delikt výslovne označujú. Kriminalizácia, či naopak dekriminalizácia určitého konania takýchto osôb nachádza odraz nielen v colných predpisoch, ale analogicky aj v trestnoprávnych predpisoch a medzinárodných zmluvách, ktorými je Slovenská republika viazaná. Tieto predpisy obsahujú nielen procesné nástroje potrebné k odhaleniu a dokázaniu konkrétnych skutkov a postihu ich páchateľov, ale aj hmotnoprávne ustanovenia, ktoré vymedzujú konkrétne práva a povinnosti týchto subjektov a colných orgánov.

Dôležitosť právnej úpravy práve tejto problematiky na tomto úseku štátnej správy vyplýva už z faktu, že tu ide o verejný záujem na riadnom a efektívnom fungovaní štátu a plnení jeho funkcií v ekonomickej oblasti a rovnako tak plnení jeho záväzkov vo vzťahu k Európskej únii, ktorej je Slovenská republika členom. Do slovenského právneho poriadku boli implementované komunitárne právne normy, ktoré zásadným spôsobom upravili právne vzťahy v tejto oblasti, a to predovšetkým s odvolaním sa na čl. 4 konsolidovaného znenia Zmluvy o Európskej únii a Zmluvy o fungovaní Európskej únie publikovanej v Úradnom vestníku Európskej únie dňa 30.03.2010 pod číslom C 83/01 (ďalej len „zmluva o EÚ“) v spojení s čl. 7 ods. 2 Ústavy SR. Právo Európskej únie vrátane judikatúry Európskeho súdneho dvora a Európskeho súdneho dvora pre ľudské práva tvoria integrálnu súčasť slovenského právneho poriadku v relevantných oblastiach. Z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie vyplýva, že v prípade, ak by nebolo možné vykladať a uplatňovať vnútroštátnu právnu úpravu v súlade s požiadavkami práva Únie, majú vnútroštátne súdy a správne orgány povinnosť uplatňovať právo Únie v celom rozsahu a chrániť práva, ktoré toto právo Únie priznáva jednotlivcom, pričom v prípade potreby neuplatnia akékoľvek sporné vnútroštátne ustanovenie (rozsudky z 22. júna 1989, Costanzo, 103/88, Zb. s. 1839, bod 33; z 11. januára 2007, ITC, C‑208/05, Zb. s. I‑181, body 68 a 69, ako aj z 25. novembra 2010, Fuß, C‑429/09, Zb. s. I‑12167, bod 40). Tu treba pripomenúť, že ustálená judikatúra zachádza ešte ďalej, keď nielenže ukladá povinnosť štátnym orgánom uprednostniť normy Európskej únie v špecifických prípadoch, ale priznáva aj právo jednotlivca vo všetkých prípadoch, kde sa ustanovenia určitej smernice z hľadiska ich obsahu zdajú byť nepodmienené a dostatočne presné, odvolávať sa na ne voči štátu.

Predkladaná publikácia obsahuje jednak paragrafové znenie právnych predpisov vzťahujúce sa k vybraným skutkovým podstatám colných deliktov, ale aj praktické príklady, judikatúru a stručný komentár k týmto ustanoveniam, ktoré autor považuje za kľúčové pre lepšie pochopenie ich významu a zmyslu. Jednotlivé komentáre majú stručne analyzovať dostupnú judikatúru súdov Slovenskej a Českej republiky, nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky, rozsudkov Európskeho súdneho dvora pre ľudské práva v Štrasburgu a rozsudkov Európskeho súdneho dvora v Luxemburgu. Tieto pramene sú uvedené pri všetkých komentovaných ustanoveniach. Autorskou ambíciou autora bolo pokiaľ možno stručne analyzovať každý colný delikt samostatne, a to práve v rozsiahlejších súvislostiach a pokiaľ možno zrozumiteľnou formou čitateľom priblížiť ich obsah. Publikácia je určená najmä zamestnancom štátu na tomto úseku štátnej správy, ale môže poslúžiť aj širokej odbornej verejnosti, pretože sú v nej zosumarizované základné právne poznatky v tomto odvetví právnych vzťahov, ako aj praktické prípady, ktoré sa za doterajšie obdobie v tejto oblasti vyskytli.

V publikácii je obsiahnuté pomerne veľké množstvo údajov a informácií, ktoré majú slúžiť k lepšej orientácii čitateľa v danej problematike. V žiadnom prípade však tieto informácie nemôžu byť chápané ako univerzálne odporúčania a návody na riešenie všetkých a najmä problematických právnych vzťahov v tejto oblasti. Nie je v možnostiach autora predvídať všetky skutkové a právne okolnosti, ktoré by mohli v tom-ktorom konkrétnom prípade nastať, a vyčerpávajúcim spôsobom v rámci tejto publikácie popísať ich riešenie. Autor nenesie zodpovednosť za to, či bude jeho text správne pochopený a prípadne ďalej aj správne interpretovaný. I právo, ako aj každý iný vedný odbor sa neustále vyvíja, pričom sú publikované stále nové a mnohokrát zásadné poznatky v danej problematike, ktoré rozširujú ľudské poznanie, ale mnohokrát i vyvracajú doteraz prevládajúce názory a zaužívané postupy. Prípadný nesprávny výklad, pochopenie predkladaného textu alebo jeho nevhodná aplikácia zo strany čitateľa preto nemôže ísť na ťarchu autora.

Autor dúfa, že táto publikácia sa stretne s pozitívnym ohlasom u čitateľskej verejnosti a zároveň môže byť vítanou pomôckou pre subjekty, ktoré do takýchto právnych vzťahov vstupujú, prípadne pre tých zamestnancov štátu, ktorí majú záujem na získaní nových alebo obohatení svojich doterajších vedomostí. Publikácia, samozrejme, úplne nevyčerpala zvolenú problematiku, keďže táto sa neustále vyvíja a mnohé otázky tak zostávajú nezodpovedané.

autor

VŠEOBECNÝ ÚVOD

Colné predpisy vo všeobecnosti obsahujú ustanovenia, ktoré počítajú aj s takou právnou situáciou, že nie každý subjekt vstupujúci do týchto právnych vzťahov plní právnymi predpismi uložené povinnosti dobrovoľne. Takýmto spôsobom dochádza k protiprávnemu konaniu, a to z rôznorodých dôvodov. Môže ísť napríklad o neznalosť právnych predpisov a z toho vyplývajúcich práv a povinností, prípadne vedomé obchádzanie colných predpisov, a to buď úmyselným konaním, prípadne konaním z nedbanlivosti. Z uvedeného dôvodu má v systéme colných predpisov svoje opodstatnenie represívna časť Colného zákona a vyvodenie právnej zodpovednosti ako legitímny nástroj štátu na vynútenie plnenia povinností u fyzických a právnických osôb, ktoré neboli splnené dobrovoľne.

Colný zákon vo svojom ust. § 2 písm. g) označuje za colný orgán Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, colný úrad a Kriminálny úrad finančnej správy, ak plnia úlohy podľa colných predpisov. Colným orgánom je aj Úrad pre vybrané hospodárske subjekty, ak plní úlohu podľa osobitného predpisu. Prijatím zákona č. 333/2011 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva v znení neskorších predpisov vznikla dňom 01.01.2012 Finančná správa ako výsledok snahy Ministerstva financií Slovenskej republiky o reformu daňovej správy a colnej správy s víziou zjednotenia procesov výberu daní, cla a poistných odvodov do jednej inštitúcie. Riadenie a koordinácia postupu tejto reformy je zabezpečovaná prostredníctvom programu UNITAS (lat. jednota). Postavenie, organizácia, právomoc a pôsobnosť orgánov štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva je regulovaná Zákonom o finančnej správe, ktorý nadobudol účinnosť dňom 01.07.2019. Vecná a miestna príslušnosť konkrétneho colného úradu ako colného orgánu oprávneného na konanie vo veciach porušenia colných predpisov je upravená v ust. § 7 ods. 2 písm. g) Zákona o finančnej správe v spojení s ust. § 70 a nasl. Colného zákona.

Rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach účastníkov vo veci ukladania sankcií za colné delikty sa uskutočňuje v rámci diskrečnej právomoci colných orgánov, zákonom dovoleného rozhodovacieho procesu, v ktorom colný úrad v zákonom stanovených medziach uplatňuje svoju právomoc. Použitie správnej úvahy musí byť v súlade so zásadami logického uvažovania a rozhodnutie, ktoré je výsledkom tohto procesu (uváženia) musí byť aj náležite odôvodnené. Spoľahlivé zistenie skutkového stavu je preto základným predpokladom na vydanie takého rozhodnutia, ktoré bude v súlade s právnymi predpismi upravujúcimi zverenú oblasť verejnej správy. V súlade s ust. § 36 ods. 4 Colného zákona je nutné pristupovať k colnému vyhláseniu potvrdenému colným úradom ako k rozhodnutiu správneho orgánu, ktoré završuje colné konanie podľa colných predpisov, tzn., že určuje so všetkými právnymi následkami, či vôbec a ak áno, potom za akých podmienok sa tovar, ktorý sa dováža, vyváža alebo prepravuje cez územie Slovenskej republiky, prepúšťa do navrhovaného colného režimu alebo sa mu pridelí navrhované colne schválené určenie alebo použitie.

Skôr ako colné orgány pristúpia k začatiu konania o colnom delikte alebo k akémukoľvek konaniu v oblasti verejnoprávnych vzťahov k fyzickým alebo právnickým osobám, mali by mať na pamäti, že ako orgány štátnej moci musia vždy konať v súlade s článkom 2 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorého „štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy, v jej medziach, v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon“. V colnom konaní sa zásada zákonnosti uplatňuje hlavne tým, že colné orgány musia postupovať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je SR viazaná a ktoré sa na konkrétnu vec vzťahujú. Jej súčasťou však na druhej strane je aj povinnosť colných orgánov chrániť záujmy štátu a dbať na zachovávanie práv a právom chránených záujmov účastníkov konania a iných osôb. Ústava SR neupravuje požiadavky na trestanie správnych deliktov (colných deliktov), pretože ústavné princípy trestania sa výslovne vzťahujú na trestné činy. Napriek tomu možno určité základné princípy vzťahujúce sa taktiež na správne (administratívne) trestanie odvodiť zo všeobecných ústavných požiadaviek na uplatňovanie verejnej moci, zo všeobecných princípov demokratického a právneho štátu, ako aj z požiadaviek obsiahnutých v medzinárodných zmluvách, predovšetkým v Medzinárodnom pakte o občianskych a politických právach (120/1976 Sb.) a v Dohovore.

Prameňmi, ktoré majú pre oblasť správneho trestania nepochybne značný vplyv, sú aj európske dokumenty odporúčacej povahy, ktorými sú hlavne odporúčanie Výboru ministrov Rady Európy č. R (91) členským štátom o správnych sankciách, rezolúcia Výboru ministrov Rady Európy č. R (77) členským štátom o ochrane jednotlivca vo vzťahu k správnym aktom, odporúčanie Výboru ministrov Rady Európy č. R (80) členským štátom o používaní správnej úvahy správnymi orgánmi, odporúčanie CM/Rec (2007) členským štátom o dobrej verejnej správe. Z uvedených dokumentov, ako aj z judikatúry ESĽP, z judikatúry NS SR, ako aj z judikatúry Najvyššieho správneho súdu SR možno vyvodiť záver, že základné princípy vzťahujúce sa na súdne trestanie je nutné rešpektovať aj v oblasti správneho (administratívneho) trestania. V rozhodnutiach trestného charakteru, ktorými sú nepochybne i rozhodnutia o colných deliktoch, je nevyhnutné vymedziť presne, za aké konkrétne konanie je porušovateľ postihnutý. Toto je možné zaručiť len konkretizáciou údajov obsahujúcich popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, pripadne uvedením iných skutočností, ktoré sú potrebné na to, aby skutok nemohol byť zamenený s iným. Tieto právne významné skutočnosti majú svoje nezastupiteľné miesto vo výroku rozhodnutia o vine a treste, pričom je potrebné jednoznačne odmietnuť úvahu o tom, že postačí, ak tieto náležitosti sú uvedené len v odôvodnení rozhodnutia.

Takáto miera podrobností je nevyhnutná pre celé sankčné konanie, a to najmä z dôvodu vylúčenia prekážky už začatého konania, ktoré má rovnakých účastníkov, zhodný predmet konania, rovnaké skutkové okolnosti (litispedencia), dvojitého postihu pre rovnaký skutok (zásada „ne bis in idem“), pre vylúčenie prekážky veci rozhodnutej (zásada „res iudicata“), ako i pre určenie rozsahu dokazovania a pre zabezpečenie riadneho práva porušovateľa na svoju obhajobu. Až takto vydané rozhodnutie jednoznačne určí, čoho sa porušovateľ dopustil a v čom spáchaný colný delikt spočíva. Význam výrokovej časti sankčného rozhodnutia spočíva v tom, že iba táto časť rozhodnutia môže zasiahnuť do práv, právom chránených záujmov a povinností účastníka konania tým, že mu ukladá niečo konať, niečo nekonať alebo sa nejakého konania zdržať. Riadne formulovaný výrok a v ňom v prvom rade konkrétny popis skutku je nezastupiteľná časť rozhodnutia o colnom delikte, z ktorého je možné zistiť, či a aká povinnosť vyplývajúca z colných predpisov bola porušená a aké opatrenia či sankcie boli uložené. Len rozhodnutie obsahujúce takýto výrok môže byť vykonateľné, teda aj vynútiteľné vo forme exekúcie.

Vzhľadom k tomu, že colné delikty patria do kategórie trestných obvinení v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru, pri nedostatku špeciálnej právnej úpravy v oblasti správneho trestania za spáchanie colného deliktu je potrebné aplikovať na základe analógie legis pravidlá pre začatie konania o colnom delikte zakotvené v Trestnom poriadku a pravidlá pre ukladanie sankcie zakotvené v Trestnom zákone.

Colné orgány musia z úradnej povinnosti pristúpiť k použitiu represívnej časti Colného zákona v prípade, ak budú mať dostatočne preukázané, že zo strany porušovateľa došlo k porušeniu colných predpisov. Podľa čl. 40 ods. 6 Listiny základných práv a slobôd (ústavný zákon č. 23/1991 Zb.) sa trestnosť činu posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Neskoršia právna úprava sa použije len vtedy, keď je to pre porušovateľa priaznivejšie. Modifikácia zásady zákazu spätnej časovej pôsobnosti právnych predpisov sa uplatňuje pri administratívnom trestaní v prípade, keď sa uplatňuje pravá retroaktivita v prospech porušovateľa, čo vyplýva priamo z článku 50 ods. 6 Ústavy SR. Uvedená zásada platí aj pre oblasť administratívneho trestania (konanie o colnom delikte), a to i v prípade, že to nie je priamo ustanovené v právnych predpisoch. I v konaní o colnom delikte sú colné orgány povinné prihliadať na skutočnosť, že tu platí prezumpcia neviny účastníka konania. Nie je teda povinnosťou porušovateľa dokazovať svoju nevinu, pretože uvedená zásada vyžaduje, aby to bol práve colný orgán, kto v tomto konaní nesie dôkazné bremeno. V neposlednom rade netreba zabúdať ani na skutočnosť, že porušovateľovi v prípade preukázania viny hrozí ekonomická sankcia a z toho dôvodu je nevyhnutné, aby jeho prípadná vina bola bez akýchkoľvek pochybností preukázaná. Vykonané dôkazy preto musia jednoznačne a s najvyšším stupňom istoty preukazovať, že skutok, ktorý mu je kladený za vinu, sa stal, že predstavuje skutočné ohrozenie spoločenských záujmov chránených colnými predpismi vyššej ako nepatrnej intenzity a že porušovateľ je skutočne osobou, ktorá sa deliktu dopustila. V prípade existencie akýchkoľvek rozumných pochybností o tom, či sa porušovateľ tvrdeného skutku dopustil, bude potrebné tieto pochybnosti vykladať v prospech porušovateľa a nie naopak. Ani vysoký stupeň podozrenia sám osebe nevytvára zákonný podklad pre vydanie rozhodnutia o spáchaní colného deliktu. Akýkoľvek extenzívny výklad skutkových podstát uvedených v ust. § 72 Colného zákona by teda bol v rozpore s uvedenými zásadami.

Pre samotné začatie konania o porušení colných predpisov, tak ako je uvedené vyššie, je na základe analógie legis nutné primerane aplikovať všeobecné pravidlá pre začatie konania o colnom delikte uvedené v Trestnom poriadku (ust. § 206). Základným dokumentom, ktorý by mal obsahovať podrobný popis skutkových okolností, spolu so správnym označením osoby podozrivej zo spáchania colného deliktu je „Protokol o podozrení z porušenia colných predpisov“. Pre zachovanie všetkých práv účastníka konania colné orgány doručia takýto „protokol“ subjektu podozrivému zo spáchania colného deliktu, ku ktorému má právo tento subjekt v stanovenej lehote podať vyjadrenie. V širšom zmysle možno tento úkon colného orgánu považovať za „vznesenie obvinenia“, a preto musí takýto úkon colných orgánov nevyhnutne presne vymedziť, z akého konkrétneho protiprávneho konania je subjekt podozrivý. Toto je možné zaručiť len konkretizáciou údajov obsahujúcich popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, pripadne uvedením iných skutočností, ktoré sú potrebné na to, aby skutok nemohol byť zamenený s iným. Pokiaľ z protokolu nie je možné jednoznačne určiť čoho sa mal podozrivý subjekt dopustiť alebo v čom mal spáchaný colný delikt spočívať, prípadne colný orgán použije odkaz na nesprávny alebo neexistujúci právny predpis, nemožno takýto úkon colného orgánu považovať za súladný s právnymi predpismi. Nesprávna právna kvalifikácia skutku, označenie účastníka konania, prípadne iné pochybenia colných orgánov, ktoré sa nezriedka vyskytujú v „protokole“ doručenom podozrivému z porušenia colných predpisov, nemožno považovať z právneho hľadiska za „zrejmú nesprávnosť“, ale práve za takú prekážku, pre ktorú nemožno konanie o colnom delikte vôbec začať, prípadne v začatom konaní ďalej riadne pokračovať.

Rovnakú pozornosť je potrebné venovať aj samotným podkladom pre konanie o rozhodovanie, ktoré tvoria administratívny spis. V súlade s ustálenou judikatúrou možno pod pojem „administratívny spis“ subsumovať úplný, žurnalizovaný a chronologicky zoradený spisový materiál týkajúci sa konkrétnej právnej veci. Právo nazerať do spisu nepochybne patrí do okruhu oprávnení osoby podozrivej z porušenia colných predpisov, čo by pri akomkoľvek inom ako riadne žurnalizovanom formáte spisového materiálu zrejme nebolo možné. Pre objektívne zistenie skutkového stavu je preto potrebné, aby mali colné orgány k dispozícii všetky relevantné podklady, na základe ktorých je možné jednoznačne posúdiť konanie subjektu podozrivého z porušenia colných predpisov.

Každý právny predpis pred svojou aplikáciou nevyhnutne potrebuje relevantnú interpretáciu. Výklad jednotlivých pojmov právnych predpisov má vždy určité tolerančné rozpätie, ktoré je na jednej strane ohraničené reštriktívnym výkladom a na druhej strane extenzívnym výkladom. To všetko v záujme zachovania účelu, vnútornej logiky a systému právnych noriem. Colné orgány sa teda pri svojom rozhodovaní nemôžu odchýliť nielen od vnútornej logiky a systému právnych predpisov a medzinárodných zmlúv, ale v prípade zistenia porušenia colných predpisov je povinnosťou colných orgánov takéto porušenie objasniť, podrobne popísať a subsumovať ho pod niektorú zo skutkových podstát colných predpisov. V prípade, ak colný orgán, ktorý porušenie colných predpisov zistil, dospeje k záveru, že nie je vecne a miestne príslušný vo veci ďalej konať a rozhodnúť, postúpi celú vec spolu s kompletným spisovým materiálom na ďalšie konanie a rozhodovanie inému vecne a miestne príslušnému colnému orgánu. Jednotlivé organizačné útvary colných orgánov majú v systéme finančnej správy v oblasti správy ciel a daní svoje vopred určené hierarchické postavenie s presne vymedzenými kompetenciami.

Nerešpektovanie takéhoto postavenia, prípadne konanie nad rámec priznaných kompetencií môže mať v konečnom dôsledku za následok vydanie nulitného alebo nepreskúmateľného rozhodnutia, ktorým sa môže zmariť celý účel a zmysel konania. Na tomto mieste je nutné dať do pozornosti predovšetkým ust. § 15 zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého: „O všetkom, čo bolo v Zbierke zákonov vyhlásené, sa má za to, že dňom vyhlásenia sa stalo známym každému, koho sa to týka.“ Z citovaného ustanovenia vyplýva všeobecne platná zásada, ktorú možno zjednodušene formulovať tak, že „neznalosť zákona neospravedlňuje“. V širšom zmysle platí nepochybne i prezumpcia poznateľnosti všeobecne záväzných predpisov, ktoré sú riadne zverejnené v Zbierke zákonov, a to tak pre colné orgány, ako aj pre osoby podozrivé z porušovania colných predpisov. Z uvedeného je preto zrejmé, že administratívne trestanie za colné delikty musí podliehať rovnakému právnemu režimu ako trestanie za trestné činy a v takomto duchu je potrebné vykladať aj všetky záruky, ktoré sa podľa právnych predpisov poskytujú obvinenému z trestného činu.

ZODPOVEDNOSŤ ZA PORUŠENIE COLNÝCH PREDPISOV

PRÁVNY RÁMEC:

Článok 5 ods. 2 Colného kódexu Únie:

„„colné predpisy“ sú súborom právnych predpisov, ktorý pozostáva zo všetkých týchto právnych predpisov:

a) kódexu a ustanovení, ktorými sa kódex dopĺňa alebo vykonáva, prijatými na úrovni Únie alebo vnútroštátnej úrovni;

b) Spoločného colného sadzobníka;

c) právnych predpisov ustanovujúcich systém Únie na oslobodenie od cla;

d) medzinárodných dohôd, ktoré obsahujú colné ustanovenia, v rozsahu, v akom sú uplatniteľné v Únii;“

Článok 5 ods. 6 Colného kódexu Únie:

„„colný zástupca“ je každá osoba určená inou osobou na to, aby v jej styku s colnými orgánmi vykonávala úkony a formality ustanovené v colných predpisoch“

Článok 5 ods. 12 Colného kódexu Únie:

„„colné vyhlásenie“ je úkon, ktorým osoba v predpísanej forme a predpísaným spôsobom prejavuje svoju vôľu, aby bol tovar prepustený do navrhovaného colného režimu, a ak je to vhodné, uvedie všetky konkrétne opatrenia, ktoré sa majú uplatniť.“

Článok 5 ods. 15 Colného kódexu Únie:

„„deklarant“ je osoba, ktorá podáva colné vyhlásenie, vyhlásenie na dočasné uskladnenie, predbežné colné vyhlásenie o vstupe, predbežné colné vyhlásenie o výstupe, vyhlásenie o spätnom vývoze alebo oznámenie o spätnom vývoze vo vlastnom mene, alebo osoba, v ktorej mene sa takéto vyhlásenie alebo oznámenie podáva.“

Článok 5 ods. 34 Colného kódexu Únie:

„„držiteľ tovaru“ je osoba, ktorá je vlastníkom tovaru, alebo osoba, ktorá má k tovaru podobné dispozičné právo, alebo osoba, ktorá má nad ním fyzickú kontrolu.“

Článok 5 ods. 40 Colného kódexu Únie:

„„dopravca“ je:

a) v kontexte vstupu, osoba, ktorá tovar prepravuje na colné územie Únie alebo ktorá preberá zodpovednosť za prepravu tovaru na toto územie. Avšak,

i) v prípade kombinovanej dopravy je „dopravca“ osoba, ktorá prevádzkuje dopravný prostriedok, ktorý sa po vstupe na colné územie Únie pohybuje samostatne ako aktívny dopravný prostriedok;

ii) v rámci dojednaní o spoločnom využívaní plavidiel a iných zmluvných dojednaní v prípade námornej alebo leteckej dopravy je „dopravca“ osoba, ktorá uzatvára zmluvu a vydáva nákladný list alebo letecký nákladný list na prepravu tovaru na colné územie Únie;

b) v prípade výstupu, osoba, ktorá tovar prepravuje z colného územia Únie alebo ktorá preberá zodpovednosť za prepravu tovaru z tohto územia. Avšak:

i) v prípade kombinovanej dopravy, keď aktívny dopravný prostriedok, ktorý opúšťa colné územie Únie, iba prepravuje iný dopravný prostriedok, ktorý sa bude po príchode aktívneho dopravného prostriedku na miesto určenia samostatne pohybovať ako aktívny dopravný prostriedok, je „dopravca“ osoba, ktorá bude prevádzkovať dopravný prostriedok, ktorý sa bude samostatne pohybovať po tom, čo dopravný prostriedok opúšťajúci colné územie Únie dôjde na miesto svojho určenia;

ii) v rámci dojednaní o spoločnom využívaní plavidiel a iných zmluvných dojednaní v prípade námornej alebo leteckej dopravy je „dopravca“ osoba, ktorá uzatvára zmluvu a vydáva nákladný list alebo letecký nákladný list na prepravu tovaru z colného územia Únie;“

Článok 18 ods. 1 Colného kódexu Únie:

„Každá osoba si môže určiť colného zástupcu.

Takéto zastúpenie môže byť buď priame, pri ktorom colný zástupca koná v mene a na účet inej osoby, alebo nepriame, pri ktorom colný zástupca koná vo vlastnom mene, ale na účet inej osoby.“

Článok 19 Colného kódexu Únie:

„1. Colný zástupca v konaní pred colnými orgánmi vyhlási, že koná na účet osoby, ktorú zastupuje, a uvedie, či je zastúpenie priame alebo nepriame.

Osoby, ktoré neurobia vyhlásenie, že konajú ako colný zástupca, alebo vyhlásia, že konajú ako colný zástupca bez toho, aby boli na to splnomocnené, sa považujú za osoby konajúce vo vlastnom mene a na vlastný účet.

2. Colné orgány môžu vyžadovať od osôb, ktoré vyhlasujú, že konajú ako colný zástupca, aby poskytli dôkaz o svojom splnomocnení od zastupovanej osoby.

V osobitných prípadoch colné orgány poskytnutie takéhoto dôkazu nevyžadujú.“

§ 70 Colného zákona:

„Colný delikt je konanie alebo opomenutie fyzickej osoby - podnikateľa alebo právnickej osoby, ktorým porušila colné predpisy spôsobom podľa § 72 ods. 1 (ďalej len „porušovateľ“).“

§ 71 Colného zákona:

„1 Colný priestupok je zavinené konanie alebo opomenutie fyzickej osoby, ktorým porušila colné predpisy spôsobom uvedeným v § 72 ods. 1.

2 Na priestupky a ich prejednávanie sa vzťahuje všeobecný predpis o priestupkoch, ak tento zákon neustanovuje inak.“

§ 84b ods. 1 Colného zákona:

„Zodpovednosť deklaranta za colný delikt alebo colný priestupok podľa § 72 ods. 1 písm. d) zaniká, ak deklarant sám podá žiadosť o opravu nesprávnych údajov alebo nepravdivých údajov colnému úradu, ktorý rozhodol o prepustení tovaru.“

§ 85 ods. 1 Colného zákona:

„Na konanie podľa tohto zákona alebo podľa osobitného predpisu sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.“

§ 85 ods. 3 Colného zákona:

„Priamy zástupca alebo nepriamy zástupca preukazuje svoje oprávnenie konať ako zástupca predložením písomného plnomocenstva alebo zmluvy.“

§ 14 Správneho poriadku:

„1 Účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak.

2 Účastníkom konania je aj ten, komu osobitný zákon také postavenie priznáva.“

§ 15 zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov:

„O všetkom, čo bolo v zbierke zákonov vyhlásené, sa má za to, že dňom vyhlásenia sa stalo známym každému, koho sa to týka.“

V záujme správneho uplatňovania colných predpisov v oblasti administratívneho trestania je nutné dôsledne rozlišovať, či v konkrétnom prípade ide o colný delikt alebo o colný priestupok. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že priestupky tvoria najrozsiahlejšiu skupinu administratívnych deliktov. Všeobecná právna úprava je obsiahnutá v zákone č. 372/1990 Zb. v znení neskorších predpisov, na ktorý odkazuje aj ust. § 71 ods. 2 Colného zákona ako špeciálneho právneho predpisu. Tak colné priestupky, ako aj colné delikty obsahujú súhrn konkrétnych znakov, ktoré charakterizujú určité protispoločenské správanie fyzických alebo právnických osôb, ktoré sa nazývajú skutková podstata. Skutková podstata sa v oboch prípadoch skladá zo štyroch základných znakov, ktoré tvoria jeden celok a sú v skutkovej podstate obligatórne. Tieto znaky sú súčasťou každej skutkovej podstaty colného priestupku, ako aj colného deliktu, a to aj napriek tomu, že v nej nie sú explicitne uvedené. Pokiaľ by niektorý z týchto znakov chýbal, nešlo by v danom prípade o colný delikt alebo colný priestupok.

Znaky skutkovej podstaty colného deliktu a colného priestupku:

1. Objekt – objektom sú vybrané spoločenské vzťahy, ktoré sú chránené colnými predpismi a proti ktorým konanie smeruje. Ide predovšetkým o spoločenský záujem na správnom uplatňovaní colných predpisov a vymeraní a vybratí dovozných platieb a iných poplatkov v právnymi predpismi predpokladanej výške.

2. Objektívna stránka (konanie a následok) – pre naplnenie tohto znaku skutkovej podstaty musí existovať tzv. kauzálny nexus – príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním subjektu a vyvolaným následkom. Príčinná súvislosť je podstatným prvkom zodpovednostnej skutkovej podstaty. O vzťah príčinnej súvislosti ide vtedy, ak protiprávne konanie a vyvolaný následok sú v logickom slede. Vzťah príčiny a následku musí byť bezprostredný (priamy), nestačí iba pravdepodobnosť príčinnej súvislosti či okolnosti nasvedčujúce jej existencii; príčinnú súvislosť treba vždy preukázať. Rozhodujúca je vecná súvislosť príčiny a následku a túto nemožno riešiť vo všeobecnej rovine, ale vždy v konkrétnych súvislostiach.

Objektívna stránka je daná:

a) komisívnym konaním (aktívnym) subjektu alebo

b) omisívnym konaním (opomenutím konania, na ktoré bol subjekt zaviazaný zákonom alebo aktom vydaným na jeho základe),

c) následkom a

d) príčinným vzťahom medzi konaním a následkom.

3. Subjekt – páchateľom priestupku môže byť len fyzická osoba, kým páchateľom colného deliktu môže byť len právnická osoba alebo samostatne zárobkovo činná osoba (fyzická osoba – podnikateľ). Podmienkou je deliktuálna spôsobilosť osoby, teda spôsobilosť naplniť svojím konaním všetky znaky skutkovej podstaty colného priestupku pri fyzickej osobe alebo colného deliktu pri právnickej osobe.

Právny poriadok teda priznáva práva a povinnosti nielen fyzickým osobám, ale aj umelo vykonštruovaným subjektom, za ktoré označujeme právnické osoby. Právnické osoby, ktoré vznikli za zákonom predpokladaných podmienok, okamihom vzniku nadobúdajú spôsobilosť mať nielen práva, ale aj povinnosti. Občiansky zákonník ako lex generalis obsahuje všeobecnú úpravu právnických osôb, pričom výpočet základných druhov je uvedený v ust. § 18 ods. 2, podľa ktorého právnickými osobami sú:

a) združenia fyzických alebo právnických osôb,

b) účelové združenia majetku,

c) jednotky územnej samosprávy,

d) iné subjekty, o ktorých to ustanovuje zákon.

Právnické osoby vznikajú dňom, ku ktorému sú zapísané do zákonom určeného ...