Dovoz tovaru z tretích krajín v praktických súvislostiach

Podnikatelia nakupujú tovar aj z tretích krajín. Jeho preclenie je usmernené nielen v Colnom kódexe, ale v menšej miere i v zákone o DPH. Primárne platí, že pri dovoze tovaru na Slovensko sa na daň z pridanej hodnoty vzťahujú ustanovenia colných predpisov, ak zákon o dani z pridanej hodnoty neustanovuje inak.

Ustanovenie § 12 zákona o DPH definuje, že miestom dovozu tovaru je členský štát, v ktorom sa tovar nachádza v čase, keď vstupuje na územie Európskych spoločenstiev (bližšie § 18 ods. 1 zákona o DPH). Nemusí ním byť vždy nevyhnutne Slovenská republika. Dôležité je, v akom colnom režime je tovar určený pri vstupe do krajín Európskej únie.

Za predpokladu, že má dovážaný tovar pri jeho vstupe na územie EÚ postavenie dočasne uskladneného tovaru alebo ak je umiestnený do slobodného colného pásma alebo do slobodného colného skladu, alebo ak je prepustený do colného režimu colné uskladňovanie, do colného režimu aktívny zu­šľachťovací styk, do colného režimu dočasné použitie s úplným oslobodením od dovozného cla a do colného režimu vonkajší tranzit alebo vpustený do teritoriálnych vôd, potom miestom dovozu tovaru je členský štát, v ktorom skončia tieto colné opatrenia (§ 18 ods. 2 zákona o DPH).

Posúdenie miesta dodania sa určuje aj v kontexte § 13 zákona o DPH:

• Základným pravidlom pre určenie miesta dodania pre tovar, s ktorého dodaním je spojené odoslanie alebo preprava, je pravidlo, že miestom dodania je miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa jeho odoslanie alebo preprava ku kupujúcemu začína a nie je vôbec podstatné, kto prepravu tovaru vykonáva, či je to dodávateľ, odberateľ alebo tretia osoba – dopravná spoločnosť. Ak sa odoslanie alebo preprava tovaru začala na území tretieho štátu, je miestom dodania tovaru štát dovozu.

Prepustenie tovaru do colného režimu voľný obeh znamená:

• výber dovozného cla, ktoré sa má za deklarovaný tovar zaplatiť,
• výber iných platieb, ktoré sa majú v súvislosti s dovozom tovaru zaplatiť (v podmienkach SR je to daň z pridanej hodnoty a prípadne spotrebná daň, ak ide o tovar, ktorý tejto dani podlieha),
• uplatnenie obchodno-politických opatrení, zákazov a obmedzení,
• splnenie ďalších formalít ustanovených v súvislosti s dovozom tovaru.

Pokiaľ nie je zadefinované inak, príslušnými colnými orgánmi sú colné orgány miesta, kde sa vedie hlavná účtovná evidencia žiadateľa na colné účely alebo kde je takáto evidencia prístupná a kde sa má vykonávať aspoň časť činností, na ktoré sa má povolenie vzťahovať.

Doplňujúce fakty k dovozu tovaru

Pri dovoze tovaru do tuzemska je správcom dane colný orgán.

Podľa pokynov na stránke FR SR je potrebné príslušnému colnému orgánu spolu s (elektronickým) colným vyhlásením predložiť aj ďalšie dôležité dokumenty, na základe ktorých bude možné vykonať efektívnu kontrolu údajov deklarovaných v colnom vyhlásení.

Ide hlavne o nasledovné dokumenty:

• faktúra, na základe ktorej možno určiť colnú hodnotu tovaru,
• deklarácia údajov o colnej hodnote (ak je colné vyhlásenie podávané v papierovej forme, vyžaduje sa tlačivo D.V. 1, v prípade elektronických colných vyhlásení budú údaje o colnej hodnote súčasťou colného vyhlásenia),
• dokumenty, na základe ktorých možno uplatniť preferenčné sadzobné opatrenia (dôkazy o pôvode),
• prepravné dokumenty,
• dokumenty týkajúce sa predchádzajúceho colného režimu,
• všetky ostatné dokumenty požadované pre uplatnenie ustanovení režimu.

Pri dovoze tovaru je možné použiť viacero špecifických identifikačných čísel.

EORI (Economic Operators’ Registration and Identification system) je identifikátor hospodárskych subjektov pri komunikácii s colnými orgánmi, ak podnikajú na území EÚ. Číslo EORI má maximálne 17-znakový alfanumerický kód. Počiatočné písmená sú kód členského štátu EÚ, v ktorom je subjekt zaregistrovaný. V prípade slovenských subjektov je to kód „SK“.

Tento jedinečný identifikátor slúži na identifikáciu hospodárskych subjektov pri komunikácii s colnými orgánmi členských štátov EÚ bez toho, aby sa tieto hospodárske subjekty museli zaregistrovať v každom členskom štáte, v ktorom vykonávajú svoje podnikateľské aktivity.

S účinnosťou od 1. 7. 2021 daňový úrad posudzuje aj žiadosť o registráciu s inými identifikátormi. Ak sa napríklad povolí uplatňovanie osobitnej úpravy dane IOSS (import one stop shop), je možné prideliť identifikačné číslo:

1. s predponou IM tuzemskému dodávateľovi tovaru na diaľku dovážaného do EÚ z tretích štátov alebo tuzemskému prevádzkovateľovi elektronického rozhrania,
2. s predponou IN tuzemskému sprostredkovateľovi,

ktoré sa budú používať výlučne v rámci osobitnej úpravy dane IOSS a pre iné účely sú tieto identifikačne čísla nepoužiteľné.

Za predpokladu, že pôjde o situáciu, kedy tuzemskému sprostredkovateľovi vzniká povinnosť uplatňovať IOSS v mene a na účet viacerých dodávateľov tovaru alebo prevádzkovateľov elektronických rozhraní, ktorí nie sú usadení v EÚ, daňový úrad pridelí identifikačné číslo s predponou IM každej osobe, ktorú zastupuje a ktorú zaregistroval pre IOSS. Tomuto špeciálnemu režimu sa venujeme v 9. kapitole tohto článku.

Na záver tejto časti príspevku si môžeme pripomenúť, že od 1. januára 2021 už Spojené kráľovstvo (s výnimkou Severného Írska) nie je súčasťou colného územia Únie. Preto sa colné formality vyžadované podľa práva Únie uplatňujú na každý tovar prichádzajúci na colné územie Únie zo Spojeného kráľovstva (s výnimkou Severného Írska) alebo odchádzajúci z colného územia Únie do Spojeného kráľovstva (s výnimkou Severného Írska).

Obsah:

1. Daňová povinnosť pri dovoze tovaru

2. Základ dane stanovený pre účely dovozu

3. Nárok na odpočítanie DPH z dovozného dokladu

4. Nárok na vrátenie DPH pri dovoze

5. Oprava základu dane vo väzbe na Colný kódex

6. Daňové zastúpenie dovozcu

7. Obstaranie tovaru z tretích krajín – účtovný pohľad

8. Reťazové obchody súvisiace s dovozom

9. Osobitná úprava pre tovar dodávaný na diaľku (IOSS)

Aplikácia e-commerce

10. Dovoz mimo IOSS systému (ustanovenie § 68cb ZDPH)

1. Daňová povinnosť pri dovoze tovaru

Dovoz tovaru je predmetom dane. Daň je splatná v lehote ustanovenej pre splatnosť cla podľa colných predpisov. Ustanovenie § 21 zákona o DPH všeobecne definuje, že daňová povinnosť vzniká dňom prijatia colného vyhlásenia na prepustenie tovaru do príslušného colného režimu alebo dňom, v ktorom colný dlh vznikol iným spôsobom ako prijatím colného vyhlásenia.

Možno teda konštatovať, že daňová povinnosť pri dovoze z tretích krajín vzniká v nadväznosti na povinnosť zaplatiť clo pri dovoze tovaru, a to:

• prepustením tovaru do voľného obehu,
• prepustením tovaru do colného režimu dočasné použitie s čiastočným oslobodením od dovozného cla,
• nezákonným dovozom tovaru,
...