DAC 6 v príkladoch

Príklad č. 1: Cezhraničné verzus tuzemské opatrenie

Spoločnosť A so sídlom v SR uskutočňuje transakcie so svojimi závislými osobami B, C a D. Spoločnosť B má sídlo v SR, spoločnosť C má sídlo v SR (avšak súčasne má dvojitú daňovú rezidenciu) a spoločnosť D má sídlo v zahraničí. Ktorý z týchto vzťahov je potrebné bližšie skúmať pri posudzovaní oznamovacích povinností podľa zákona o medzinárodnej spolupráci? Ak sa konkrétna transakcia neoznamuje, znamená to, že daňové riziká s ňou spojené sú z pohľadu daňového subjektu nízke, prípadne žiadne?

Základným pravidlom pre posúdenie rozsahu opatrení pokrytých novými pravidlami je zameranie na: 1.) cezhraničné transakcie, ktoré 2.) spĺňajú aspoň jeden charakteristický znak upravený v zákone. Ako však vyplýva z nižšie uvedeného vysvetlenia, samotný pojem cezhraničnosti nie je samodefinujúci a zahŕňa aj situácie, ktoré by sme podľa bežného významu tohto pojmu do tejto kategórie nemuseli zaradiť. Inými slovami, pojem „cezhraničné opatrenie“ má svoj zákonom presne vymedzený obsah, a preto vyhodnotenie konkrétneho opatrenia vyžaduje jeho konfrontáciu so zákonom upravenými znakmi.

Podmienka cezhraničného opatrenia je podľa zákona splnená (okrem iného aj) v prípade, ak aspoň jedna fyzická osoba alebo subjekt, ktoré sú zapojené do cezhraničného opatrenia, nie je rezidentom na daňové účely v tom istom štáte ako ďalšie fyzické osoby alebo subjekty zapojené do cezhraničného opatrenia. Z vyššie uvedeného príkladu je možné usudzovať, že daňová rezidencia spoločnosti D sa líši od daňovej rezidencie ostatných zúčastnených osôb. Podmienka cezhraničnej transakcie je preto v tomto prípade splnená. Okrem vyššie uvedeného je podmienka cezhraničnosti splnená napr. aj pri spoločnostiach so sídlom v jednom štáte, a to ak niektorá z nich má dvojitú daňovú rezidenciu (t. j. že súčasne je rezidentom aj iného štátu), čo je prípad spoločnosti C. Aj v tomto prípade (napriek sídlu v SR, t. j. v rovnakom štáte, ako je sídlo spoločnosti A) je preto splnená podmienka cezhraničného opatrenia.

Nad rámec toho uvádzame, že podmienka cezhraničného opatrenia môže byť splnená aj v tých prípadoch, ak sa vykonáva činnosť v zahraničí prostredníctvom stálej prevádzkarne a táto stála prevádzkareň je súčasťou posudzovaného opatrenia. Rovnako je podmienka cezhraničnosti splnená aj pri výkone činnosti v štáte, v ktorom takáto osoba alebo tzv. subjekt nemá daňovú rezidenciu alebo ak posudzované opatrenie vytvára možnosti na obchádzanie automatickej výmeny informácií o finančných účtoch alebo pri identifikácii skutočného vlastníctva príjmu. Tieto dodatočné kritériá však v posudzovanom príklade nebolo potrebné použiť. Z toho preto tiež vyplýva, že vzťah medzi spoločnosťou A a spoločnosťou B nebude predmetom oznamovacej povinnosti, pretože nie je splnená podmienka cezhraničného opatrenia.

Aby sa však uplatnili oznamovacie povinnosti, je potrebné tiež osobitne vyhodnotiť, či niektorý zo znakov tejto transakcie napĺňa charakteristické znaky podľa zákona. Upozorňujeme v tejto súvislosti, že pri niektorých charakteristických znakoch (nie však pri všetkých) sa vyžaduje súčasne aj splnenie tzv. testu hlavného účelu. To znamená, že samotný cezhraničný rozmer transakcie ešte automaticky nezakladá oznamovaciu povinnosť. ...