Daňový poriadok v otázkach a odpovediach po novelách účinných od 1. 1. 2020

1. Informácia o novelách daňového poriadku

Novely zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) schválené v priebehu roka 2019 boli zamerané predovšetkým na:

• zníženie administratívnej záťaže daňového subjektu pri správe daní – napr. zrušenie oznamovacej povinnosti bankových účtov a nahlasovania zmien údajov, úprava pri úradných prekladoch dokumentov pri správe daní, registrácia z úradnej moci, skrátenie lehoty pri odklade platenia dane, úprava/zníženie výšky uloženej pokuty za vybrané správne delikty,
• zefektívnenie výberu daní – napr. úprava vrátenia daňových preplatkov, vzory tlačív DP zverejnením na webovom sídle MF, elektronická komunikácia pri správe miestnych daní, nový inštitút výkonu daňovej exekúcie –zadržanie vodičského preukazu daňového dlžníka,
• legislatívne úpravy ustanovení daňového poriadku – napr. rozšírenie inštitútu nulitného rozhodnutia, spresnenie lehoty na vydanie rozhodnutia, starosta obce v postavení zamestnanca správcu dane pri miestnych daniach, úkony orgánu policajného zboru pri správe daní, ako je vydávanie súhrnného protokolu, nazeranie do spisov, vykonávanie daňovej kontroly, úkony v súvislosti s konkurzom, reštrukturalizáciou a oddlžením, elektronické doručovanie, zmena náležitostí protokolu z daňovej kontroly, zverejňovanie zoznamu daňových subjektov na daň z príjmov s ich DIČ, zrušenie nahlasovania údajov o daňových nedoplatkoch nadväzne na zákon proti byrokracii, úprava vzniku záložného práva, úprava dočasnej nevymožiteľnosti daňového nedoplatku, zánik daňového nedoplatku, úprava časti daňového exekučného konania,
• zníženie administratívnej byrokracie – zrušenie predkladania dokumentov, ktoré daňovník predložil inému orgánu verejnej moci alebo si ich môže zabezpečiť orgán verejnej moci sám z prístupu do registra orgánov verejnej moci vrátane správcu dane.

2. Otázky a odpovede k vybraným ustanoveniam daňového poriadku

Článok je zameraný na vybrané ustanovenia noviel daňového poriadku, ktoré boli uvedenými novelami daňového poriadku legislatívne upravené.

K § 4 daňového poriadku – správca dane a osoby zúčastnené pri správe daní

Ust. § 4 daňového poriadku určuje, kto je správcom dane a ktoré osoby sú osobami zúčastnenými na správe daní.

V praxi vznikal problém, kto má za obec vykonávať práce v súvislosti so správou miestnych daní, ako je miestne zisťovanie, daňová kontrola alebo vyrubovacie konanie, zasielanie výziev na zaplatenie vyrubenej dane a poplatkov, ktoré obec spravuje, keď obec nemá zamestnancov, len starostu. Po novele je pri správe daní aj starosta posudzovaný ako osoba zúčastnená na správe daní, t. j. ako zamestnanec správcu dane, ktorý bude vykonávať úkony spojené so správou daní, keďže obec nemá ďalších zamestnancov. Postavenie zamestnanca správcu dane má aj iný starosta, aj keď správu daní nevykonáva, ale môže, ak vznikne v obci situácia, keď správcu daní môže vykonať aj starosta. Pokiaľ má obec zamestnancov, ktorí správu miestnych daní vykonávajú, budú ju vykonávať naďalej aj po 1. 1. 2020. Starosta nemusí vykonávať práce spojené so správou daní, novelou daňového poriadku získal starosta postavenie zamestnanca správu dane.

K § 5 daňového poriadku – používanie jazyka pri správe daní

Ust. § 5 daňového poriadku upravuje používanie štátneho jazyka pri správe daní, ako aj podmienky na tlmočenie do iného ako štátneho jazyka pri správe daní podľa zákona o štátnom jazyku (zákon č. 270/1995 Z. z.).