Kontroly v systéme podvojného účtovníctva, II. časť

V ďalšom pokračovaní problematiky kontrol účtovníctva budeme venovať pozornosť niekoľkým problémom: účtovnej uzávierke ako prípravnej fáze zostavenia účtovných výkazov a v spojitosti s ňou vecnej kontrole účtovníctva, bez ktorej je jeho preukázateľnosť, a teda aj pravdivý a verný obraz o účtovnej jednotke nemysliteľný.

Hlavným nástrojom vecnej kontroly účtovníctva je inventúra a inventarizácia. Vzhľadom na zložitosť postupu zostavovania účtovnej závierky niektoré problémy v príspevku iba načrtneme, pretože patria do systému kontrol účtovníctva, ale tvoria samostatný „balík“ účtovných úloh a problémov, ktorému je potrebné venovať osobitnú pozornosť, a to nielen v kontexte s kontrolou. Od vecnej kontroly účtovníctva a jej právnej úpravy v SR prejdeme k praktickým úlohám – organizácii účtovných kontrol z hľadiska možného postupu a identifikácii niektorých chýb v účtovnej evidencii a spôsobe vedenia účtovníctva.

Úvod

„Alfou a omegou“ účtovníctva sú účtovné údaje. Kontrola správnosti účtovných údajov sa zabezpečuje už pri ich vstupe – pri kontrole účtovných dokladov a ich zaúčtovaní, rovnako ako aj pri uzatváraní účtovných kníh a vytváraní výstupov účtovníctva v požadovanej štruktúre a forme, čomu hovoríme účtovné výkazy, resp. účtovná závierka.

Niektoré kontroly v účtovníctve je potrebné vykonávať priebežne, počas celého účtovného obdobia, t. j. tak ako vznikajú hospodárske operácie, napr. kontrolu formálnej a vecnej správnosti účtovných dokladov je potrebné vykonať vždy pri ich prijatí alebo vystavení, iné sa uskutočňujú v určitých časových intervaloch.

Napr. kontrola vecnej správnosti účtovníctva spojená s inventarizáciou majetku a záväzkov sa vykonáva pri účtovnej uzávierke ako pravidelná, periodická kontrola.

Rámcový postup účtovnej uzávierky

Účtovná uzávierka, ktorej výstupom majú byť účtovné (finančné) výkazy v štátom predpísanej podobe, určené predovšetkým externým používateľom, má vzhľadom na jej rozsah a závažnosť niekoľko fáz, pričom kontrola správnosti účtovníctva má v celom procese uzatvárania účtovných kníh kľúčovú úlohu.

Je mimoriadne náročná a prácna, vyžaduje si nielen solídnu odbornú fundovanosť, ale aj určité osobnostné predpoklady ako dôslednosť, zmysel pre detailnú prácu, trpezlivosť a pod.

Správnosť účtovnej závierky vo všeobecnosti je posudzovaná v zmysle ustanovenia § 7 ods. 1 zákona o účtovníctve, podľa ktorého má účtovná závierka poskytovať pravdivý a verný obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva, a o finančnej situácii účtovnej jednotky.

Zákon ďalej špecifikuje, čo sa rozumie pod „pravdivým a verným obrazom“. Z hľadiska právnej úpravy sú dôležité aj ďalšie skutočnosti, ktoré majú vplyv na praktickú stránku zostavenia a správnosti účtovnej závierky:

• účtovná jednotka zostavuje účtovnú závierku vždy, keď uzavrie účtovné knihy, t. j. k poslednému dňu účtovného obdobia (poznámka: ktoré môže byť riadne – kalendárny rok alebo hospodársky rok, príp. mimoriadne),
• účtovná jednotka je povinná uvádzať v účtovnej závierke informácie podľa stavu ku dňu, ku ktorému sa účtovná závierka zostavuje; uvedené platí aj pre všetky účtovné zápisy, ktoré sa uskutočňujú iba ku dňu zostavenia účtovnej závierky,
• štruktúra účtovnej závierky nadväzuje na sústavu účtovníctva používanú účtovnou jednotkou,
• informácie účtovnej závierky musia byť užitočné, významné pre používateľa, a tiež zrozumiteľné, porovnateľné a spoľahlivé,
• účtovná jednotka je povinná zostaviť účtovnú závierku najneskôr do šiestich mesiacov od dátumu, ku ktorému sa účtovná závierka zostavuje (poznámka: v ...