4. Zamedzenie dvojitého zdanenia

Dvojité zdanenie vzniká v prípade, ak rovnaký predmet dane (príjem, majetok) je podrobený dvojnásobnému alebo viacnásobnému zdaneniu tou istou alebo podobnou daňou. Môže nastať situácia, kedy podnik alebo občan, ktorý je rezidentom jedného štátu, nazývaný štát rezidenta, resp. štát príjemcu, a ktorý poberá príjmy zo zdrojov na území druhého štátu, štátu zdroja, podlieha zdaneniu týchto príjmov v obidvoch štátoch.

V takýchto prípadoch teda dochádza k určitému prekrývaniu – kolízii – daňových zákonov dvoch alebo viacerých štátov, ktoré vplýva na príjmy toho istého daňovníka, ktorého výsledkom je medzinárodné dvojité zdanenie, čiže súčasné zdanenie toho istého príjmu u tej istej osoby, a to ako v štáte rezidencie, tak aj v štáte zdroja.

Je zrejmé, že dvojité zdanenie jedného príjmu na dvoch rôznych miestach tento príjem výrazne znižuje, a tým znižuje aj záujem príjemcu o podnikanie alebo zamestnanie za takýchto podmienok vo všeobecnosti. Dvojité zdanenie nepriaznivo ovplyvňuje aj ekonomický rozvoj jednotlivých štátov. Z uvedeného dôvodu sa snažia jednotlivé štáty zabrániť dvojitému zdaneniu, a to buď formou jednostranných opatrení (na území SR je to ustanovenie § 45 ZDP), alebo prostredníctvom zmlúv o ZDZ. Vnútroštátne jednostranné opatrenia však uspokojivo neriešia problém dvojitého zdanenia. Jediným možným spôsobom, ktorý uspokojivo rieši problém dvojitého zdanenia, je práve uzatváranie zmlúv o ZDZ.

K zamedzeniu dvojitého zdanenia sa používajú rôzne metódy a ich rôzne formy, pričom tak v prípade jednostranných opatrení uvedených vo vnútroštátnych predpisoch, ako aj v zmluvách o ZDZ môže byť použitá buď jedna metóda, alebo viac metód pre rôzne druhy príjmov a ich foriem súčasne.

Vo väčšine zmlúv o ZDZ, ktorými je SR viazaná, sa objavujú dve metódy, a to metóda jednoduchého zápočtu a metóda vyňatia s výhradou progresie.

Metóda zápočtu je charakteristická svojou neutralitou, a to tak, že všetci daňoví rezidenti jedného štátu sú rovnako daňovo zaťažení, bez ohľadu na to, či zdroj ich príjmov je v tuzemsku alebo v zahraničí.

Pri použití metódy vyňatia, pri ktorej sa v štáte príjemcu vylučuje zo zdanenia príjem, ktorý bol zdanený v zahraničí (v štáte zdroja), dochádza spravidla k inému zdaneniu (k rozdielu vo výške daňového zaťaženia) v štáte príjemcu a k inému v štáte zdroja.

Zásadný rozdiel medzi týmito metódami je v tom, že metóda zápočtu sa dotýka priamo dane, zatiaľ čo metóda vyňatia priamo zdaňovaného príjmu.

Metódy vylúčenia dvojitého zdanenia a ich formy a kombinácie je potrebné poznať, lebo len ich správna aplikácia môže na jednej strane znížiť daňovú povinnosť daňovníka, a tým ušetriť jeho prostriedky a na druhej strane môže neznalosť týchto metód daňovníkom značne zvýšiť ich daňovú povinnosť.

Je však potrebné upozorniť, že metódy na zamedzenie dvojitého zdanenia sa používajú len v prípade, ak skutočne k dvojitému zdaneniu prišlo.

Ak napr. príjem dosahovaný na území iného štátu naším daňovým rezidentom podľa tam platného zákona je oslobodený od dane, potom nedošlo k dvojitému zdaneniu a nie je možné vylučovať príjmy dosiahnuté na území cudzieho štátu zo zdanenia celosvetovo dosiahnutých príjmov daňovníkom na území SR.

Ak by však k zdaneniu príjmov na území druhého štátu došlo, ale uplatnením nezdaniteľných častí, resp. iných daňových úľav a zvýhodnení nárokovateľných podľa platných vnútroštátnych predpisov danej krajiny, kde sa činnosť, z ktorej sú dosahované príjmy, vykonáva, sa dostane daňovník k výslednej nulovej daňovej povinnosti, je možné využiť metódu vyňatia zahraničných príjmov zo zdanenia celosvetových príjmov na území SR (metóda zápočtu dane je neopodstatnená, keďže daň neplatil), pretože k zdaneniu v skutočnosti došlo.

Podľa § 45 ods. 1, ak plynú daňovníkovi s NDP príjmy zo štátu, s ktorým SR má uzavretú zmluvu o ZDZ, postupuje sa pri zamedzení dvojitého zdanenia podľa tejto zmluvy.

Ak sa podľa zmluvy uplatňuje metóda zápočtu dane, daň zaplatená v druhom zmluvnom štáte sa započíta na úhradu dane podľa tohto zákona najviac sumou, ktorá môže byť v druhom zmluvnom štáte vyberaná v súlade s touto zmluvou, pričom zápočet dane sa vykoná najviac v sume dane pripadajúcej na príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí. Úhrn príjmov (základov dane) podliehajúcich zdaneniu v zahraničí, pri ktorých je uplatňovaný zápočet dane podľa zmluvy, sa zaokrúhľuje na eurocenty nadol. Základom dane z príjmov podliehajúcich zdaneniu v zahraničí sa na účely zápočtu dane rozumie základ dane vyčíslený podľa § 5 ods. 8 alebo rozdiel medzi zdaniteľnými príjmami zo zdrojov v zahraničí a daňovými výdavkami vyčíslený podľa § 17 ods. 14.

Percentuálny podiel príjmov zo zdrojov v zahraničí k celkovému základu dane v zdaňovacom období sa zaokrúhľuje na dve desatinné miesta, pričom u daňovníka, ktorý je fyzickou osobou, sa rozumie celkovým základom dane (na účely zápočtu dane) základ dane neznížený o nezdaniteľné časti základu dane podľa § 11. Maximálna výška dane zaplatenej v zahraničí, ktorú je možné započítať, sa zaokrúhli na eurocenty nahor. Započítať možno iba daň vzťahujúcu sa na príjmy zahrnuté do základu dane za príslušné zdaňovacie obdobie.

Ak sa podľa zmluvy uplatňuje metóda vyňatia príjmov, základom dane z príjmov podliehajúcich zdaneniu v zahraničí na účely vyňatia príjmov je základ dane vyčíslený podľa § 5 ods. 8 alebo rozdiel medzi zdaniteľnými príjmami zo zdrojov v zahraničí a daňovými výdavkami vyčíslený podľa § 17 ods. 14.

Podľa § 45 ods. 2 ZDP tohto ustanovenia, ak plynú daňovníkovi príjmy zo zdrojov v zahraničí, ktorého zdaňovacie obdobie je iné ako v SR a v lehote na podanie daňového priznania podľa § 49 nemá doklad o zaplatení dane od správcu dane v zahraničí, uvedie v daňovom priznaní predpokladanú výšku príjmov plynúcich zo zdrojov v zahraničí a daň pripadajúcu na tieto príjmy za zdaňovacie obdobie, za ktoré podáva daňové priznanie.

Poznámka redakcie:
 § 45 ZDP

Autor: Ing. Miroslava Brnová