Odpočet daňovej straty právnickej osoby

Odpočet daňovej straty je legálny nástroj na znižovanie základu dane a tým aj daňovej povinnosti daňovníka. Daňová legislatíva má zavedené presné pravidlá pre odpočet daňových strát, ktoré však podliehajú častým zmenám a prinášajú aj interpretačné problémy. Od 1. januára 2020 sa pre odpočet daňových strát ustanovili nové pravidlá. Tieto sa použijú na daňové straty vykázané v zdaňovacích obdobiach, ktoré začínajú najskôr 1. 1. 2020. Daňové straty vykázané v predchádzajúcich rokoch sa naďalej odpočítavajú podľa pravidiel platných do 31. 12. 2019.

Obsah: 

1. Definícia daňovej straty 

2. Podmienky odpočtu daňovej straty vykázanej od roku 2020

3. Súbeh odpočtu daňových strát vykázaných od roku 2020

4. Podmienky odpočtu daňovej straty vykázanej do 31. 12. 2019

5. Pravidlá odpočtu daňovej straty, ktoré sa nezmenili

6. Súbeh odpočtu daňových strát vykázaných do 31. 12. 2019 a od 1. 1. 2020

7. Odpočet daňovej straty mikrodaňovníkom

8. Evidencia a odpočet daňovej straty v daňovom priznaní

Tabuľka D (III. časť daňového priznania)

1. Definícia daňovej straty 

Daňová strata je definovaná v § 2 písm. k) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZDP“) a treba ňou rozumieť rozdiel, o ktorý daňové výdavky prevyšujú zdaniteľné príjmy pri rešpektovaní vecnej a časovej súvislosti zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov v príslušnom zdaňovacom období.

Daňovým výdavkom je výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka, pričom pri využívaní majetku, ktorý môže mať charakter osobnej potreby a s ním súvisiacich výdavkov (nákladov), je daňový výdavok uznaný v pomernej časti podľa § 19 ods. 2 písm. t) ZDP, v akej sa používa na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, ak tento zákon neustanovuje inak [§ 2 písm. i) ZDP].

Zdaniteľným príjmom je príjem, ktorý je predmetom dane a nie je od dane oslobodený podľa zákona o dani z príjmov ani medzinárodnej zmluvy [§ 2 písm. h) ZDP].

Výsledok hospodárenia pred zdanením, ktorým môže byť zisk alebo strata, sa v podvojnom účtovníctve zistí ako rozdiel výnosov účtovaných na účtoch účtovej triedy 6 – Výnosy a nákladov účtovaných na účtoch účtovej triedy 5 – Náklady okrem účtov 591, 592, 595 a vnútroorganizačných nákladov a výnosov. Ak je rozdiel medzi výnosmi a nákladmi záporný, ide o účtovnú stratu. V jednoduchom účtovníctve sa účtovná strata zistí ako záporný rozdiel medzi príjmami a výdavkami.

Daňovú stratu je potrebné odlíšiť od účtovnej straty. Skutočnosť, že daňovník vyčísli účtovnú stratu, ešte neznamená, že bude mať aj daňovú stratu. Daňová strata za príslušné zdaňovacie obdobie sa zistí v daňovom priznaní, a to úpravou výsledku hospodárenia alebo rozdielu medzi príjmami a výdavkami, ktorým môže byť zisk alebo strata, o položky zvyšujúce alebo znižujúce výsledok hospodárenia alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami. Podľa § 17 ods. 2 ZDP týmito položkami sú sumy, ktoré:

• nemožno podľa zákona o dani z príjmov zahrnúť do daňových výdavkov alebo ktoré boli do daňových výdavkov zahrnuté v nesprávnej výške,
• nie sú súčasťou výsledku hospodárenia, ale podľa zákona o dani z príjmov sú zahrnované do základu dane,
• sú súčasťou výsledku hospodárenia, ale podľa zákona o dani z príjmov sa nezahrnú do základu dane,
• zvyšujú alebo znižujú výsledok hospodárenia v dôsledku zmeny účtovnej metódy pri použití medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo.

Práve v dôsledku pripočítateľných a ...