Pohľadávky v cudzej mene, 1. časť

Z účtovného pohľadu je pohľadávka aktívom, jednou z mnohých zložiek majetku veriteľa. Definícia pohľadávky nie je zakotvená v žiadnom právnom predpise, v právnych predpisoch je definovaný len záväzok [napr. Občiansky zákonník, Obchodný zákonník, § 2 ods. 4 písm. b) zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov]. Vychádzajúc z definície záväzku v účtovných predpisoch možno povedať, že pohľadávka vzniká v dôsledku minulých udalostí (napr. dodanie tovaru, vykonanie prác, poskytnutie služby, poskytnutie pôžičky a pod.) a je pravdepodobné, že v budúcnosti zvýši ekonomické úžitky (k nej prislúchajúca peňažná alebo nepeňažná úhrada plynie v budúcnosti) a dá sa spoľahlivo oceniť.

V príspevku sa zameriame na pohľadávky v cudzej mene vznikajúce u daňovníkov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva, a to najmä na pohľadávky z obchodného styku. Z pohľadu daňovníka dane z príjmov právnickej osoby sa sústredíme na ovplyvňovanie základu dane z príjmov opravnými položkami k takýmto pohľadávkam.

V niektorom z budúcich vydaní tohto časopisu budeme pokračovať v téme pohľadávok v cudzej mene, zameriame sa napríklad na problematiku odpisu takýchto pohľadávok.

Nebudeme sa zaoberať špecifickými pohľadávkami bánk, poisťovní, zdravotných poisťovní, pohľadávkami fondov obstaranými ako investičné nástroje ani problematikou pohľadávok pri predaji a kúpe podniku, pri nepeňažnom vklade a pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev.

Na účely tohto príspevku vychádzame z predpokladu, že subjektom, u ktorého prezentujeme postup podľa slovenských účtovných a daňových predpisov, je obchodná spoločnosť založená podľa slovenských právnych predpisov so sídlom na území SR, ktorá je účtovnou jednotkou podľa § 1 ods. 1 písm. a) prvého bodu zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o účtovníctve“) účtujúcou v sústave podvojného účtovníctva a je daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou na území Slovenskej republiky podľa § 2 písm. d) druhého bodu zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“).

Podľa § 4 ods. 7 zákona o účtovníctve je účtovná jednotka povinná viesť účtovníctvo a zostavovať účtovnú závierku v peňažných jednotkách meny euro. V prípade pohľadávok a záväzkov, cenných papierov, derivátov, cenín a peňažných prostriedkov, ak sú vyjadrené v cudzej mene, je účtovná jednotka povinná účtovať v eurách aj v cudzej mene. Táto povinnosť platí aj pri opravných položkách a rezervách, ak majetok a záväzky, ktorých sa týkajú, sú vyjadrené v cudzej mene.

V príkladoch sú použité skutočné kurzy cudzej meny k mene euro podľa zákona o účtovníctve a keďže ocenenie súvahových položiek majetku a záväzkov sa z cudzej meny na menu euro prepočítava k poslednému dňu účtovného obdobia a tiež z dôvodu, že splnenie niektorých podmienok daňových výdavkov alebo zdaniteľných príjmov sa posudzuje k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia, sú príklady časovo orientované na rok 2013. Za predpokladu, že nedôjde k zmene ustanovení zákona o účtovníctve a zákona o dani z príjmov, ktoré sú uvádzané v príspevku, rovnaký postup použijú právnické osoby účtujúce v sústave podvojného účtovníctva aj v roku 2014 a neskôr.

Poznámka redakcie:
§ 4 ods. 7 zákona o účtovníctve

Autor: Ing. Mária Nováková