Pohľadávky v cudzej mene – 2. časť

Odpis a postúpenie pohľadávok

Z pohľadu zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o účtovníctve“) a opatrenia MF SR č. 23054/2002-92 v znení neskorších predpisov (ďalej len „postupy účtovania“), ako aj z pohľadu zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“) pokračujeme v téme pohľadávok z obchodného styku znejúcich na cudziu menu, tentoraz sa venujeme problematike odpisu pohľadávok a postúpenia pohľadávok.

Vo všetkých prezentovaných prípadoch vychádzame z predpokladu, že daňovníkom je obchodná spoločnosť založená podľa slovenských právnych predpisov so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorá je účtovnou jednotkou podľa zákona o účtovníctve účtujúcou v sústave podvojného účtovníctva. Tiež je daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou na území Slovenskej republiky podľa § 2 písm. d) druhého bodu zákona o dani z príjmov, ktorý pri zahŕňaní kurzových rozdielov do základu dane neuplatňuje postup podľa § 17 ods. 17 citovaného zákona. Tiež abstrahujeme od DPH, dávame však do pozornosti, že u platiteľa DPH je DPH súčasťou menovitej hodnoty pohľadávky.

V príkladoch sú použité skutočné kurzy cudzej meny k mene euro podľa zákona o účtovníctve. Z dôvodu, že ocenenie súvahových položiek majetku a záväzkov sa z cudzej meny na menu euro prepočítava k poslednému dňu účtovného obdobia, a tiež z dôvodu, že splnenie niektorých podmienok daňových výdavkov alebo zdaniteľných príjmov sa posudzuje k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia, sú príklady časovo orientované na rok 2013. Za predpokladu, že nedôjde k zmene ustanovení zákona o účtovníctve a zákona o dani z príjmov, ktoré sú uvádzané v príspevku, rovnaký postup použijú právnické osoby účtujúce v sústave podvojného účtovníctva aj v roku 2014 a neskôr.

Autor: Ing. Mária Nováková