Pozemkové spoločenstvá a zdaňovanie príjmov dosiahnutých z ich činnosti (2. časť)

Vysvetlenie pojmu urbár (urbariát)

V súčasnosti sa stretávame s pojmom pozemkové spoločenstvo, ale aj s pojmom urbár, resp. urbárske spoločenstvo. Tento pojem majú často v názve pozemkové spoločenstvá.

Na území Slovenska platili už v minulosti (v Hornom Uhorsku) prísne predpisy súvisiace so zabezpečovaním riadneho a pravidelného hospodárenia v lesoch. Predmetné pravidlá sa vzťahovali aj na lesné pozemky, ktoré prešli do spoluvlastníctva roľníkov. Podľa zásady lesného zákonodarstva museli roľníci užívať a obhospodarovať lesy spoločne a pod štátnym odborným dozorom, ako to vyplýva aj z urbárskeho zákona XIX/1898. V tom čase sa organizovali urbárske spolky. Urbárske lesy slúžili obyvateľstvu ako zdroj drevnej hmoty. Často dostávali majetkové podiely v urbárskom spoločenstve aj miestni činitelia, najmä učitelia, obecný úrad a pod.

Urbárske lesy sa stali predmetom záujmu štátu v období socializmu. Socialistický štát postupne obmedzoval ťažbu v záujme vlastníkov – urbárnikov. V roku 1950 urbárske lesy prešli do rúk organizácie štátnych lesov. Uplatňovala sa zásada postupného odumierania súkromného pozemkového vlastníctva a následne zákon SNR č. 2/1958 Zb. zveril všetky lesy nachádzajúce sa na našom území do rúk štátnym organizáciám, štátnym podnikom (Štátne lesy). Niektoré užívacie práva, do výmery 50 ha, prešli do vlastníctva družstevnej organizácie (JRD). Tento právny stav trval až do vydania zákona o pôde (reštitučného pozemkového zákona) č. 229/1991 Zb., ktorý zrušil citovaný zákon SNR č. 81/1949 Zb. a umožnil reštitučnou cestou pôvodným členom urbariátu vrátiť ich podiely. Zákonom č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku sa zrušil nielen zákon č. 81/1949 Zb., ale aj zákon SNR č. 2/1958 Zb.

Zákon č. 181/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov jednoznačne vyhlásil všetky pozemky urbárskych pasienkov opäť za spoločné v podielovom spoluvlastníctve.

V súlade s potrebami praxe urbársky právny režim postupne zakotvoval prijaté zákony v zmysle ostatných reštitučných predpisov. Pre urbárske právo bol ale najdôležitejší zákon č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového spoluvlastníctva, pozemkových úradoch a o pozemkových spoločenstvách.

Predmetný zákon reštituoval urbárske právo a právne vzťahy v jeho systéme s nadväznosťou na zachované predpisy uhorského urbárskeho práva. V zmysle reštitučného zákona oprávnenou osobou je fyzická osoba. Urbár ako spoločenstvo nemá právo na reštitúciu. Za účelom usporiadania reštitučných nárokov a vstupu do obnovených užívacích práv sa krátko po účinnosti reštitučných zákonov oprávnení urbárnici zhodli na spoločnom postupe. Poverení funkcionári, ktorí zastupovali záujmy všetkých spoluvlastníkov, požiadali o reštitúciu. Mohli však nastať prípady, že dodnes si žiadatelia o svoje vlastnícke právo uplatňujú svoje nároky, a to súdnou cestou.

V roku 1958 zabrali urbárske lesné plochy organizácie štátnych lesov, ktoré užívali urbársku lesnú pôdu, preto mali povinnosť vrátiť lesy ich majiteľom – urbárnikom. Táto povinnosť trvá doposiaľ, pretože lesné organizácie mali povinnosť starať sa o lesné plochy, až pokiaľ sa lesy nevrátia skutočným vlastníkom. Až dodnes však existujú mnohí vlastníci, ktorí nemajú doklad o vlastníctve urbárskeho lesa pre zdĺhavé súdne alebo iné konanie a listy vlastníctva budú môcť preukázať až po ich obdržaní – zatiaľ sú evidovaní ako nezistení vlastníci. V minulosti štátne lesy odovzdali vlastnícke právo ich pôvodným majiteľom. Plochy sa odovzdali prostredníctvom urbárskej organizácie. Les nebolo možné vrátiť individuálne, a to vyčlenením plochy pre člena urbariátu, preto aj dnes sa evidujú v urbároch podiely patriace neznámym vlastníkom.

Súčasné zákonodarstvo rešpektuje existenciu predmetných foriem, dávalo im však jeden spoločný rámec jednotným zákonom, ktorým je zákon o pozemkových spoločenstvách č. 181/1995 Z. z. a s účinnosťou od 1. mája 2013 aj zákon č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách.

Pre riešenie sporov pri určení subjektu vlastníctva sú aj v súčasnosti dôležité predpisy platné v minulosti, ako sú: zákonný článok XIX z roku 1898 o štátnom spracovaní obecných a niektorých iných lesov a hôľ, ako aj o úprave hospodárskej správy spoločne užívaných lesov a hôľ, ktoré sú nedeliteľným vlastníctvom komposesorátov a bývalých urbarialistov, zákonný článok X z roku 1913 o nedeliteľných spoločných pasienkoch, ako aj zákonný článok XXXIII/1913 o predaji niektorých štátnych nemovitostí, poťažne o zamenení týchto nemovitostí, zákon SNR č. 81/1949 Zb. o úprave právnych pomerov pasienkového majetku bývalých urbárnikov, komposesorátov a podobných právnych útvarov, zákon SNR č. 2/1958 Zb. o úprave pomerov a obhospodarovaní spoločne užívaných lesov bývalých urbárnikov, komposesorátov a podobných útvarov.

V súlade s uvedeným urbárom rozumieme organizačnú štruktúru pozemkového spoluvlastníctva spravidla v rámci jednej dediny s patričným usporiadaním využitia pozemkov členmi urbárskeho spoločenstva. Podstata a zmysel urbára boli dané v minulosti, kedy sa urbárom rozumel súpis poddanského majetku a povinnosti poddaných voči zemepánovi.

Takéto súpisy sa vykonávali napr. na západnom Slovensku už v 13. storočí. Najstarší známy urbár je obsiahnutý v štatúte záhrebskej kapituly už z roku 1334. Zachoval sa aj doklad o novohradskom urbári z roku 1355 a z roku 1410 je slatinoočovský urbár.

Urbár znamená pôvodne to, čomu dnes hovoríme pozemková kniha ako nástroj evidencie poddanskej pôdy. Majetková podstata je v urbárstve daná predovšetkým pasienkovou pôdou a lesnou pôdou.

Ak by sme chceli vymedziť urbárske práva, musíme vymedziť urbársky majetok, teda či ide o lesnú pôdu alebo pasienok, alebo iný urbársky majetok, prípadne prevádzka viazaná na urbársky pozemok (napr. salaš).

Urbárske právo sa vzťahuje len na urbársky majetok, nie na iný obecný, štátny alebo súkromný u občana. U urbárskeho práva je podstatné určenie subjektu vlastníckeho práva, ide o otázky uznania práva urbárnika na príslušný majetkový podiel, hlavne je podstatné vyriešenie právnych otázok uznania práva urbárnikov na príslušný majetkový podiel a právne otázky scudzovania urbárskej pôdy, t. j. dedičstvo, kúpa a predaj, darovanie alebo vyvlastnenie.

Urbárske vlastníctvo a vlastníctvo pozemkového spoločenstva

Urbárske vlastníctvo je osobitný systém právnych vzťahov, čo sa týka majetku, ktorý predstavoval pôvodné pozemky pridelené poddaným, ale nerozdelené do priameho individuálneho vlastníctva, ale zachované vo forme spoluvlastníctva, a to len pri lesnej pôde a pasienkoch. Predmetné pozemky sú samostatne evidované a je prísne chránené ich spoločné užívanie.

Nie je možné, aby ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov mohol vyčleniť príslušnú plochu pre seba a na svoje meno.

Takýto spôsob spoluvlastníctva si vyžaduje odbornú správu lesov s povinnou obnovou a plánovitou výrobou i spoločnou ochranou pred škodcami. Podobne sú takto evidované aj pôvodné pasienky ako málo úrodné plochy.

Predmetom urbárskeho vlastníctva pri pôde je tá lesná pôda a pasienok, ktorý bol rozdelený pred dávnymi rokmi. Z uvedeného vyplýva, že ďalší občania so svojimi pozemkami si už nemôžu svoje pozemky premeniť na urbárske, na spoločné. Urbárskou pôdou je len tá pôda, ktorá je už dávno evidovaná ako urbárska a je zapísaná v majetkovej podstate a na liste vlastníctva a v evidencii ako urbárska.

Túto pôdu nie je možné ľubovoľne z urbárskeho právneho režimu vyňať. Vlastníctvo doterajšieho vlastníka je možné zmeniť len napr. v prípade dedenia, kúpy a pod., ale aj vtedy sa nadobúdateľ musí o pôdu spoločne starať a stáva sa so svojím podielom spoluvlastníkom a opäť nedeleným, teda nemožno mu jeho získaný podiel vyčleniť, oddeliť alebo vymerať.

V praxi sa naďalej stretávame s pojmom urbariát alebo urbár, v zmysle platných právnych predpisov však ide o pozemkové spoločenstvo. Pod pojmom urbár teda rozumieme súbor pozemkov, ktoré sú v katastrálnom území jednej obce a sú v spoluvlastníctve urbárnikov, osôb, ktoré sú združené v pozemkovom spoločenstve. Urbárska pôda sa väčšinou nachádza v extraviláne a ide spravidla o pasienky a lesy, ktoré v minulosti slúžili obyvateľom dediny.

Z právneho hľadiska je toto vlastníctvo osobitným druhom podielového spoluvlastníctva. Odlišnosť tohto druhu spoluvlastníctva spočíva v tom, že predmetom vlastníctva nie je jeden identický, konkrétny pozemok, ale všetky pozemky tvoriace takzvanú „spoločnú nehnuteľnosť“. To znamená, že aj keď urbár tvoria viaceré pozemky (nemusia susediť), no nemožno s nimi nakladať samostatne, majú teda spoločný právny režim.

Urbárnik (vlastník podielu na urbárskej pôde) nemôže predať svoj podiel k jednému pozemku, ale môže previesť podiel na spoločnej nehnuteľnosti, teda na všetkých pozemkoch tvoriacich urbár. Z tohto hľadiska sa hovorí o nedeliteľnosti urbára, ktorá je ukotvená aj v zákone č. 181/1995 Z. z., aj v novom zákone č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách. V katastri nehnuteľností sa táto nedeliteľnosť prejavuje tým, že na všetkých „urbárskych“ listoch vlastníctva má každý zo spoluvlastníkov rovnaký podiel.

Je možný predaj urbára (pozemkového spoločenstva)?

V prípade predaja je dôležité určiť rozdiel medzi majetkom pozemkového spoločenstva a majetkom urbárnikov. Majetkom pozemkového spoločenstva nie je spoločná nehnuteľnosť, preto pozemkové spoločenstvo nemôže predať žiadnu časť spoločnej nehnuteľnosti. Pozemkové spoločenstvo môže rozhodovať len o skutočnosti, ako sa bude na spoločnej nehnuteľnosti hospodáriť. Predávať, zamieňať, darovať či inak scudzovať spoločnú nehnuteľnosť alebo podiely na nej môžu len urbárnici. Podielové spoluvlastníctvo spoločnej nehnuteľnosti je nedeliteľné a nemožno ho zrušiť a vysporiadať podľa osobitných predpisov.

Ak by členovia pozemkového spoločenstva (urbárnici) chceli nakladať zvlášť s každým pozemkom tvoriacim spoločnú nehnuteľnosť, museli by rozhodnúť o zrušení pozemkového spoločenstva.

Ak vlastník podielu spoločnej nehnuteľnosti chce predať svoj spoluvlastnícky podiel inému spoluvlastníkovi spoločnej nehnuteľnosti, ostatní spoluvlastníci nemajú predkupné právo podľa § 140 Občianskeho zákonníka. Už v minulosti pri vzniku urbárskych a iných pozemkových spoločenstiev bolo definované predkupné právo spoločenstva ako základný princíp systému pozemkového spoločenstva.

Predkupné právo je uvedeným spôsobom zakotvené všeobecne, teda nielen v prípade spoluvlastníckych podielov na spoločnej nehnuteľnosti, ale aj v prípade spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, ktoré nie sú spoločnou nehnuteľnosťou podľa § 140 Občianskeho zákonníka.

Ak by nebolo umožnené predkupné právo v prípade prevodu podielu spoločnej nehnuteľnosti medzi členmi spoločenstva jeho predajom, mohlo by v praxi dochádzať k účelovému preskupovaniu podielov a vytváraniu väčšinového vlastníctva u podielnikov, ktorí by mohli mať nekorektné úmysly s pozemkovým spoločenstvom. S cieľom zabrániť takýmto prípadom zostáva zachované predkupné právo vo všetkých prípadoch, tak ako to ustanovuje Občiansky zákonník.

Na prevod podielu spoločnej nehnuteľnosti pod § 9 ods. 7 nového zákona o pozemkových spoločenstvách sa vzťahuje predkupné právo v prípadoch prevodu podielu medzi členmi spoločenstva, ale aj pri prevode na tretie osoby.

Vlastníkovi spoluvlastníckeho podielu na spoločnej nehnuteľnosti sa ponecháva okrem možnosti ponúknuť svoj podiel priamo aj možnosť ponúknuť svoj podiel ostatným spoluvlastníkom, členom pozemkového spoločenstva prostredníctvom výboru spoločenstva.

Ak by došlo k situácii, že vlastník podielu prevádza svoj spoluvlastnícky podiel na spoločnej nehnuteľnosti iným spôsobom, ako je predaj, napr. darovaním alebo zámenou, je povinný o tejto skutočnosti písomne vopred informovať výbor spoločenstva.

Pri predaji podielu na spoločnej nehnuteľnosti z pohľadu zdanenia posudzujeme predaj ako predaj nehnuteľnosti (časti lesa, pasienka, lúky). V nadväznosti na to, či ide o zdaniteľný príjem alebo o príjem oslobodený od dane, je potrebné aplikovať ustanovenie § 9 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len ZDP). Podľa § 9 ods. 1 ZDP je oslobodený príjem:

a) z predaja nehnuteľnosti, na ktorú sa nevzťahuje oslobodenie podľa písmena b), a to po uplynutí piatich rokov odo dňa jej nadobudnutia, okrem príjmov, ktoré plynú členovi pozemkového spoločenstva podľa zmluvy o budúcom predaji nehnuteľnosti uzavretej do piatich rokov od jej nadobudnutia alebo od jej vyradenia z obchodného majetku, aj keď kúpna zmluva bude uzatvorená až po piatich rokoch od jej nadobudnutia alebo vyradenia z obchodného majetku,

b) z predaja nehnuteľnosti nadobudnutej dedením (postupným dedením) v priamom rade alebo niektorým z manželov, ak uplynie aspoň päť rokov odo dňa nadobudnutia tejto nehnuteľnosti preukázateľne do vlastníctva alebo spoluvlastníctva poručiteľa (poručiteľov), okrem príjmov, ktoré plynú členovi spoločenstva podľa zmluvy o budúcom predaji nehnuteľnosti uzavretej do piatich rokov od jej nadobudnutia alebo od jej vyradenia z obchodného majetku, aj keď kúpna zmluva bude uzatvorená až po piatich rokoch od jej nadobudnutia alebo vyradenia z obchodného majetku.

Vlastník podielu sa teda môže rozhodnúť, že tento svoj podiel ponúkne všetkým spoluvlastníkom spoločnej nehnuteľnosti – v tomto prípade ponuku realizuje prostredníctvom výboru, ktorý ju členom spoločenstva oznámi prostredníctvom pozvánky na zasadnutie zhromaždenia. Ak vlastník podielu spoločnej nehnuteľnosti prevádza svoj spoluvlastnícky podiel, môže ho ponúknuť na predaj ostatným vlastníkom podielov spoločnej nehnuteľnosti prostredníctvom výboru, ale ak o podiel neprejavia záujem ostatní vlastníci podielov, môže ho predať tretej osobe.

Prevod a prechod vlastníckeho práva k podielom len na niektorých pozemkoch sa z dôvodu potreby zabrániť do budúcnosti vzniku spoluvlastníckych podielov s rozdielnou výškou na jednotlivých pozemkoch patriacich do spoločnej nehnuteľnosti zakazuje. Prevod a prechod vlastníckeho práva k podielu sa môže týkať len všetkých pozemkov patriacich do spoločnej nehnuteľnosti.

Taktiež je zakázaný prevod alebo prechod vlastníckeho práva k podielu na spoločnej nehnuteľnosti alebo k spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti na spoločenstvo, pretože je potrebné zabrániť vzniku členstva spoločenstva v sebe samom a v extrémnom prípade k zániku spoločenstva v dôsledku toho, že sa samo spoločenstvo stane vlastníkom spoločnej nehnuteľnosti.

Zmluvu o prevode vlastníckeho práva k oddelenej časti spoločnej nehnuteľnosti možno za rovnakých podmienok uzavrieť so všetkými vlastníkmi spoločnej nehnuteľnosti aj jednotlivo na viacerých listinách; tým nie sú dotknuté ustanovenia osobitného predpisu. Osobitným predpisom, na ktorý sa ZPS odvoláva, je § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka o forme zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktorý vyžaduje, aby podpisy všetkých účastníkov zmluvy boli na jednej listine. Osobitná právna úprava umožňuje uzavrieť zmluvu o prevode vlastníctva k časti spoločnej nehnuteľnosti so všetkými spoluvlastníkmi spoločnej nehnuteľnosti za rovnakých podmienok aj jednotlivo (z toho vyplýva, že prípadne i po skupinách) na rôznych listinách, t. j. nie na jednej listine. Prílohou k návrhu na vklad do katastra nehnuteľností bude súbor všetkých týchto listín ako technicky jeden dokument.

Účelom tejto osobitnej právnej úpravy v novom zákone o pozemkových spoločenstvách je vyriešiť najmä situáciu, keď má dôjsť k prevodu vlastníctva spoločnej nehnuteľnosti alebo jej časti (napríklad z dôvodu potreby majetkovoprávneho usporiadania stavieb vybudovaných vo verejnom záujme). Správa katastra podľa § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka v tejto situácii vyžaduje, aby kúpna zmluva o prevode vlastníctva k pozemkom obsahovala na jednej listine podpisy všetkých spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti zapísaných v katastri nehnuteľností.

Keďže väčšina pozemkových spoločenstiev má často niekoľko sto až tisíc členov, ktorí sú spoluvlastníkmi spoločnej nehnuteľnosti, podmienka uvedenia podpisov všetkých spoluvlastníkov na jednej listine je nedosiahnuteľná najmä vzhľadom na dĺžku doby, počas ktorej všetci spoluvlastníci zmluvu podpisujú a počas ktorej mnohí z nich zomrú a s podpisom ich dedičov je nutné čakať až do právoplatného skončenia dedičských konaní, čo ešte viac predlžuje dobu podpisovania zmluvy, ktoré sa neúnosne odďaľuje, prípadne k nemu nikdy nedôjde.

Možnosť podpisovať túto zmluvu aj jednotlivo (to znamená jednotlivo alebo i po skupinách) so spoluvlastníkmi spoločnej nehnuteľnosti na viacerých listinách s totožným znením zmluvy uľahčí a zrýchli postup uzatvárania zmluvy a výrazne zníži riziko úmrtia niektorých spoluvlastníkov počas doby uzatvárania zmluvy. Osobitná právna úprava umožní tieto problémy vyriešiť jednak v záujme členov pozemkových spoločenstiev a jednak vo verejnom záujme.

Vlastníci podielov spoločnej nehnuteľnosti, ktorí nesúhlasia s predajom oddelenej časti spoločnej nehnuteľnosti a nepristúpia k zmluve o prevode vlastníckeho práva, ostávajú naďalej spoluvlastníkmi oddelenej časti spoločnej nehnuteľnosti, keďže ich nemožno nijako nútiť k pristúpeniu k zmluve.

Výnos z predaja oddelenej časti spoločnej nehnuteľnosti je príjmom vlastníkov spoločnej nehnuteľnosti, ktorí pristúpili k zmluve o prevode vlastníckeho práva k oddelenej časti spoločnej nehnuteľnosti. Ak vlastnícke podiely na spoločnej nehnuteľnosti spravuje alebo s nimi nakladá fond, výnos z predaja oddelenej časti spoločnej nehnuteľnosti je príjmom fondu podľa veľkosti podielov spoločnej nehnuteľnosti, ktoré fond spravuje alebo s ktorými nakladá. Vlastník podielov spoločnej nehnuteľnosti, s ktorými fond nakladá, alebo jeho právny nástupca môže písomne vo fonde uplatniť svoje právo na vydanie výnosu z predaja v lehote desiatich rokov odo dňa povolenia vkladu vlastníckeho práva, ak predloží doklady, ktorými preukáže svoj nárok, inak jeho právo zaniká. Obdobný postup sa z totožných dôvodov uplatní i pri zmluvnom zriadení vecného bremena. Vlastníci spoločnej nehnuteľnosti môžu na účely riadneho obhospodarovania spoločnej nehnuteľnosti ju prenechať do užívania inej osobe nájomnou zmluvou. Touto osobou môže byť i samotné pozemkové spoločenstvo.

Správu podielov spoločnej nehnuteľnosti, ktoré sú vo vlastníctve štátu, vykonáva fond (§ 10 nového zákona o pozemkových spoločenstvách).

Fond nakladá s podielmi spoločnej nehnuteľnosti:

1. nezistených vlastníkov, t. j. vlastníkov, ktorých totožnosť alebo ani trvalý pobyt, alebo sídlo nie je známe alebo ktorých vlastnícke právo nie je evidované v katastri nehnuteľností,
2. ku ktorým nebolo vlastnícke právo preukázané.

Fond nemôže pozemky, ktoré zodpovedajú podielom spoločnej nehnuteľnosti nezistených vlastníkov alebo ktorých vlastnícke právo nie je evidované v katastri nehnuteľností, alebo ku ktorým nebolo vlastnícke právo preukázané, sám užívať, ale ich na účely podnikania podľa § 19 prenajíma spoločenstvu alebo za rovnakých podmienok nájomcovi, ktorému členovia spoločenstva prenajali spoločnú nehnuteľnosť.

V záujme ochrany a výkonu vlastníckych práv a výkonu povinností vlastníkov podielov spoločnej nehnuteľnosti vykonáva fond práva člena spoločenstva. Fond má preto právo zúčastňovať sa zasadnutí zhromaždenia. Ide však len o taxatívne vymedzené prípady rozhodovania zhromaždenia.

Z uvedeného dôvodu (t. j. z dôvodu záujmu ochrany a výkonu vlastníckych práv a výkonu povinností vlastníkov podielov spoločnej nehnuteľnosti) fond koná za nezistených vlastníkov podielov spoločnej nehnuteľnosti, vlastníkov, ktorých vlastnícke právo nie je evidované v katastri nehnuteľností a za vlastníkov podielov, ku ktorým nebolo vlastnícke právo preukázané, v konaní pred súdom a pred orgánmi verejnej správy i v prípadoch, ak je vlastníctvo štátu alebo tzv. neznámeho vlastníka sporné.

Obmedzenie hlasovania fondu len na taxatívne vymedzené záležitosti, o ktorých rozhoduje valné zhromaždenie, je odôvodnené týmito skutočnosťami:

• fond sám pozemky, ktoré spravuje alebo s ktorými nakladá, neužíva, ale ich prenajíma spoločenstvu, resp. nájomcovi spoločnej nehnuteľnosti a ponecháva si len vlastnícke oprávnenie nakladania s vecou, kým vlastnícke oprávnenie vec držať, užívať a poberať z nej úžitky prenecháva nájomcovi, takže jeho účasť na rozhodovaní o hospodárení s vecou je opodstatnená len v niektorých prípadoch,
• cieľom je zjednodušenie rozhodovania spoločenstva predovšetkým v záujme a za účasti tých členov spoločenstva, ktorí sú „zistenými“ a „aktívnymi“ vlastníkmi podielov na spoločnej nehnuteľnosti, t. j. nejde o nezistených vlastníkov ani štát, ktorých podielmi disponuje fond,
• nie je v technických ani personálnych možnostiach fondu, aby sa zúčastňoval každého zasadnutia zhromaždenia ku každej prerokovávanej otázke v každom spoločenstve.

Z pôsobnosti fondu je vylúčená správa podielov spoločnej nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu vo vojenských obvodoch a na územiach potrebných na zabezpečenie úloh obrany štátu a v prípade podielov spoločnej nehnuteľnosti, ku ktorým si štát uplatnil predkupné právo z dôvodu ochrany prírody a krajiny.

Z dôvodu potreby zabezpečenia efektívneho hospodárenia na lesných a poľnohospodárskych pozemkoch a z dôvodu usporiadania pomerov na spoločnej nehnuteľnosti zákon ustanovuje možnosť prevádzať podiely vo vlastníctve štátu, ktoré spravuje fond, do vlastníctva vlastníkov podielov spoločnej nehnuteľnosti za stanovených podmienok v súlade s obmedzeniami podľa osobitných predpisov. Podmienkou je, aby fond rozhodol o prevode vlastníctva takéhoto podielu spoločnej nehnuteľnosti.

V súlade s § 11 ods. 1 nového zákona o pozemkových spoločenstvách fond môže pozemky s výmerou zodpovedajúcou podielom spoločnej nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu, ktoré spravuje podľa § 10 ods. 1, ku ktorým neboli uplatnené reštitučné nároky podľa zákona č. 229/1991 Zb. v znení neskorších predpisov, zákona NR SR č. 282/1993 Z. z. o zmiernení niektorých majetkových krívd spôsobených cirkvám a náboženským spoločnostiam v znení zákona č. 97/2002 Z. z., zákona č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona NR SR č. 180/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov a zákona č. 161/2005 Z. z. o navrátení vlastníctva k nehnuteľným veciam cirkvám a náboženským spoločnostiam a prechode vlastníctva k niektorým nehnuteľnostiam, previesť do vlastníctva iných osôb. Na prevod vlastníctva k podielom spoločnej nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu sa vzťahujú obmedzenia podľa § 11 ods. 20 a § 34 ods. 9 a 10 zákona č. 330/1991 Zb. v znení neskorších predpisov, § 62 zákona č. 543/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov a § 50 ods. 1 zákona č. 326/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov.

Hodnota podielov spoločnej nehnuteľnosti a porastov na nej pri prevode vlastníckeho práva sa určuje podľa vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov.

Vlastníci podielov spoločnej nehnuteľnosti majú k podielom spoločnej nehnuteľnosti, ktoré spravuje fond podľa § 10 ods. 1 nového zákona o pozemkových spoločenstvách, predkupné právo. Ak fond postupuje podľa uvedeného, ponúkne vlastníkom podielov spoločnej nehnuteľnosti predaj podielu na spoločnej nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu prostredníctvom výboru a určí primeranú lehotu na podanie písomnej žiadosti o prevod podielu spoločnej nehnuteľnosti.

Fond je v takom prípade povinný ponúknuť prevod vlastníckeho práva k podielu spoločnej nehnuteľnosti do vlastníctva ostatných vlastníkov podielov spoločnej nehnuteľnosti a umožniť tak uplatnenie ich predkupného práva, a to prostredníctvom výboru, ktorý túto ponuku sprostredkuje na zasadnutí zhromaždenia, za cenových podmienok určených vyhláškou č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov. Ak oslovení vlastníci podielov spoločnej nehnuteľnosti prejavia písomný záujem o podiely spoločnej nehnuteľnosti, fond je povinný uzavrieť s nimi zmluvu o prevode vlastníctva.

Cenu podielov spoločnej nehnuteľnosti možno splatiť v splátkach v lehote najneskôr desiatich rokov odo dňa uzavretia zmluvy o prevode podielov spoločnej nehnuteľnosti. Záväzok kupujúceho splatiť cenu fond zabezpečí záložnou zmluvou a podá návrh na zápis poznámky do katastra nehnuteľností.

Ak žiaden z vlastníkov spoločnej nehnuteľnosti neprejaví v určenej lehote záujem o kúpu podielov spoločnej nehnuteľnosti, fond môže vyhlásiť verejnú obchodnú súťaž v zmysle § 281 až § 288 Obchodného zákonníka.

Fondu sa teda dáva možnosť ponúknuť podiely vo vlastníctve štátu vo verejnej obchodnej súťaži, ak o ne neprejavia záujem vlastníci podielov spoločnej nehnuteľnosti, a to za rovnakých podmienok ako pri ponuke na prevod vlastníckeho práva k podielom spoločnej nehnuteľnosti vlastníkom podielov spoločnej nehnuteľnosti.

Zákon o pozemkových spoločenstvách upravuje spôsob stanovenia, splatenia a zabezpečenia splatenia ceny pozemkov a porastov na prevádzaných podieloch spoločnej nehnuteľnosti, podmienky podávania návrhu na vklad do katastra nehnuteľností a spôsob úhrady nákladov spojených s prevodom nehnuteľnosti. Ustanovuje sa tiež možnosť fondu poskytnúť členovi spoločenstva, ktorý je osobou oprávnenou na vydanie pozemku, podiel vo vlastníctve štátu ako pozemkovú náhradu.

Návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností podáva fond po uzavretí zmluvy o prevode podielov spoločnej nehnuteľnosti a jej zverejnení podľa § 5a ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov.

Nadobúdateľ vlastníckeho práva nemôže podiely spoločnej nehnuteľnosti podľa § 11 odseku 1 previesť do vlastníctva inej osoby ani zriaďovať k nim vecné bremeno, ani ich inak zaťažiť do zaplatenia kúpnej ceny podľa § 38 a § 39 zákona č. 162/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov. Toto obmedzenie musí byť uvedené v zmluve o prevode podielov spoločnej nehnuteľnosti. Náklady spojené s určením hodnoty podielov spoločnej nehnuteľnosti, so zabezpečením technických podkladov a s úhradou správnych poplatkov potrebných na prevod podielov spoločnej nehnuteľnosti znáša nadobúdateľ.

Ustanovenie § 12 nového zákona o pozemkových spoločenstvách upravuje postavenie vlastníka spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti v pozemkových spoločenstvách, ktoré založili vlastníci poľnohospodárskych alebo lesných nehnuteľností s cieľom ich spoločného obhospodarovania a využívania bez toho, aby vznikala spoločná nehnuteľnosť alebo spoločné vlastníctvo nehnuteľnosti, pričom spoločenstvo bude vykonávať aj správu týchto pozemkov.

Členmi pozemkového spoločenstva sú všetci vlastníci spoločne obhospodarovaných nehnuteľností. Vlastník spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti prenecháva túto nehnuteľnosť do správy spoločenstva s cieľom spoločného obhospodarovania a užívania na účely podnikania na spoločnej nehnuteľnosti alebo na spoločne obhospodarovaných nehnuteľnostiach, ich spoločného užívania a obstarávania spoločných vecí vyplývajúcich z vlastníctva k nim, vykonávaním poľnohospodárskej prvovýroby a s ňou súvisiacim spracovaním alebo úpravou poľnohospodárskych produktov a hospodárením v lesoch a na vodných plochách, pričom spoločná nehnuteľnosť ani spoluvlastníctvo nehnuteľnosti nevzniká.

Podmienkou a právnym titulom členstva v tomto spoločenstve je vlastníctvo spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti, pričom za trvania spoločenstva členstvo vzniká a zaniká prevodom alebo prechodom vlastníctva spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti. Nadobúdateľ spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti jeho prevodom alebo prechodom sa stane členom spoločenstva zo zákona.

Spoločná nehnuteľnosť vstupom do pozemkového spoločenstva nevzniká, vlastník spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti len dáva svoju nehnuteľnosť k dispozícii ostatným členom spoločenstva a spoločenstvu na účely spoločného obhospodarovania, využívania a hospodárenia. Pre pomer účasti členov spoločenstva na výkone práv a povinností vyplývajúcich z vlastníctva spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti je určujúci podiel výmery spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti vlastníka na celkovej výmere spoločne obhospodarovaných nehnuteľností, ktorý je vyjadrený zlomkom.

Zhromaždenie sa zvoláva na žiadosť časti členov spoločenstva, ak ho o to písomne požiadajú členovia spoločenstva, ktorých hlasy predstavujú aspoň tretinu hlasov členov spoločenstva, v termíne, ktorý navrhnú členovia spoločenstva vrátane tých, ktorých zastupuje fond. Výbor je povinný na základe tejto žiadosti zhromaždenie zvolať v tom termíne, ktorý požadujú členovia spoločenstva, prípadne v inom termíne, na ktorom sa s týmito členmi spoločenstva dohodne. Ak výbor túto povinnosť nedodrží, zhromaždenie zvolá obvodný lesný úrad (s účinnosťou od 1. 10. 2013 okresný úrad – zmena zákonom č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov) ako dozorný orgán na návrh toho člena spoločenstva, ktorého členovia spoločenstva splnomocnia prípravou organizácie zasadnutia zhromaždenia, pričom okresný úrad má pri zvolávaní a organizácii zasadnutia povinnosti ako výbor. Účelom je zabezpečiť riadny chod spoločenstva v prípadoch, kedy výbor nedostatočne komunikuje s členmi spoločenstva alebo porušuje svoje povinnosti, za čo môže byť spoločenstvo postihnuté sankciou.

Zvolanie zasadnutia zhromaždenia v prípade, že nebude zvolený nový orgán, ak uplynulo jeho volebné obdobie, sa upravuje v § 14 ods. 3 nového zákona o pozemkových spoločenstvách. Ak uplynie volebné obdobie orgánu spoločenstva a nie je zvolený nový orgán, zasadnutie zhromaždenia zvolá okresný úrad. Takto zvolaného zasadnutia zhromaždenia sa zúčastní zamestnanec miestne príslušného okresného úradu, ktorý ho bude viesť až do zvolenia predsedu zhromaždenia. Povinnosť zvolať zasadnutie zhromaždenia má v tomto prípade okresný úrad ako dozorný orgán.

Nový zákon o pozemkových spoločenstvách ustanovuje, že zhromaždenie rozhoduje i o nakladaní so spoločnou nehnuteľnosťou a o oddelení jej časti podľa § 8 ods. 2 nového zákona o pozemkových spoločenstvách. Zhromaždenie ďalej rozhoduje napr. i o odmene pre členov výboru a členov dozornej rady.

Člen spoločenstva má pri hlasovaní na zhromaždení k dispozícii počet hlasov, ktorý zodpovedá počtu alebo veľkosti podielov spoločnej nehnuteľnosti, ktoré vlastník vlastní, resp. podielu výmery spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti vlastníka na celkovej výmere spoločne obhospodarovaných nehnuteľností.

Zhromaždenie rozhoduje o všetkých záležitostiach patriacich do jeho pôsobnosti, uvedených v § 14 ods. 4 nového zákona o pozemkových spoločenstvách nadpolovičnou väčšinou všetkých hlasov členov spoločenstva, pričom sa pri určovaní nadpolovičnej väčšiny hlasov zohľadňujú hlasy všetkých vlastníkov podielov spoločnej nehnuteľnosti a štátu; v taxatívne vymedzených prípadoch sa zohľadňujú hlasy, ktorými disponuje fond, aj v prípade, že sa jeho zástupca zasadnutia zhromaždenia nezúčastní.

Členovia spoločenstva, ktorí boli prehlasovaní, sa môžu na súde domáhať vyslovenia neplatnosti rozhodnutia zhromaždenia za podmienky, že ich hlasy tvoria najmenej jednu desatinu hlasov členov spoločenstva, čo by malo zabrániť napádaniu rozhodnutí zhromaždenia na súde členmi spoločenstva, ktorí disponujú len minimálnym podielom.

Výbor môže rozhodnúť, že zvolá zasadnutie zhromaždenia i formou čiastkových schôdzí. Jednotlivé čiastkové schôdze sa považujú za jedno zasadanie zhromaždenia, to znamená, že čiastkové schôdze majú jednotný program a člen spoločenstva môže hlasovať len na jednej z čiastkových schôdzí. Zasadanie formou čiastkových schôdzí má umožniť účasť na zasadnutí zhromaždenia čo najväčšiemu počtu členov spoločenstva, ktorí sa zasadnutia chcú zúčastniť, ale z rôznych príčin im nevyhovuje jeden termín zasadnutia zhromaždenia. Pri tomto spôsobe zasadnutia zhromaždenia má člen spoločenstva na výber z viacerých termínov čiastkových schôdzí. Hlasy odovzdané v hlasovaní na jednotlivých čiastkových schôdzach sa sčítajú tak, aby bol známy výsledok hlasovania celého zasadnutia zhromaždenia.

Výbor môže zvolať mimoriadne zasadnutie zhromaždenia. Výbor mimoriadne zasadnutie zvolá, keď je potrebné rýchle a včasné rozhodnutie zhromaždenia, avšak z rôznych príčin sa nedá dosiahnuť potrebný počet hlasov. Podmienkou zvolania mimoriadneho zasadnutia je, aby sa aspoň na dvoch predchádzajúcich riadnych zasadnutiach zhromaždenia konaných v priebehu jedného polroka nezúčastnila hlasovania nadpolovičná väčšina hlasov.

Na rozhodnutie v tomto prípade postačuje nadpolovičná väčšina hlasov prítomných na mimoriadnom zasadnutí. Keďže ale takéto rozhodnutie nebude odsúhlasené nadpolovičnou väčšinou hlasov, na mimoriadnom zasadnutí zhromaždenia možno rozhodovať o niektorých taxatívne vymedzených veciach, a to:

• schvaľovať zmluvu o spoločenstve a jej zmeny,
• schvaľovať stanovy a ich zmeny,
• voliť a odvolávať členov orgánov spoločenstva uvedených v § 13 ods. 1 písm. b) až d),
• rozhodovať o oddelení časti spoločnej nehnuteľnosti podľa § 8 ods. 2,
• rozhodovať o vstupe a podmienkach vstupu spoločenstva do obchodnej spoločnosti alebo do družstva,
• rozhodovať o zrušení spoločenstva.

Postavenie výboru spoločenstva upravuje § 16 nového zákona o pozemkových spoločenstvách.

Výbor ako výkonný a štatutárny orgán spoločenstva, do ktorého pôsobnosti patrí riadenie činnosti spoločenstva, predkladanie návrhu na spôsob rozdelenia zisku, prípadne spôsob úhrady straty spolu s ročnou účtovnou závierkou zhromaždeniu, zvoláva zhromaždenie, sprostredkováva ponuky člena spoločenstva na odpredaj spoluvlastníckeho podielu ostatným členom spoločenstva, pozýva zástupcu fondu a informuje okresný úrad o konaní zhromaždenia a ďalšie záležitosti, o ktorých to ustanovuje tento zákon, zmluva o spoločenstve alebo stanovy alebo o ktorých tak rozhodne zhromaždenie.

Výbor koná za členov spoločenstva okrem členov spoločenstva podľa § 10 ods. 1 a 2 pred súdmi a orgánmi verejnej správy vo veciach podnikania na spoločnej nehnuteľnosti alebo na spoločne obhospodarovaných nehnuteľnostiach, ich spoločného užívania a obstarávania spoločných vecí vyplývajúcich z ich vlastníctva alebo ich môže zastupovať vo veciach nadobúdania vlastníctva k sporným nehnuteľnostiam, ktoré sa majú stať súčasťou spoločnej nehnuteľnosti.

Počet členov výboru a jeho zloženia je pevne stanovený. Výbor má najmenej päť členov. Na čele výboru stojí, riadi a rokovania výboru organizuje predseda, ktorého volí výbor zo svojich členov. Predseda výboru je zároveň i predsedom spoločenstva, pričom ak zmluva o spoločenstve alebo stanovy neurčujú inak, volí ho výbor zo svojich členov. Predseda koná navonok za výbor, pričom zmluva o spoločenstve alebo stanovy spoločenstva môžu upraviť konanie za výbor odlišným spôsobom. Na právne úkony, ktoré robí výbor a na ktoré je predpísaná písomná forma, je však potrebný podpis predsedu výboru a aspoň jedného ďalšieho člena výboru.

Ak zo zmluvy o spoločenstve alebo zo stanov nevyplýva niečo iné, za výbor koná navonok predseda spoločenstva. Ak je na právny úkon, ktorý robí výbor, predpísaná písomná forma, je potrebný podpis predsedu a aspoň jedného ďalšieho člena výboru. Za svoju činnosť výbor zodpovedá zhromaždeniu.

Z dôvodu jasnosti vzťahov v spoločenstve a jednoznačnej zodpovednosti za vedenie a konanie spoločenstva sa ustanovuje majetková zodpovednosť predsedu za škodu a prekročenie právomocí. Predsedu výboru môže v prípade jeho neprítomnosti zastupovať len taký člen výboru, ktorý je zapísaný v registri pozemkových spoločenstiev podľa § 23 ods. 1 nového zákona o pozemkových spoločenstvách.

Členom výboru možno poskytovať za výkon ich funkcie odmenu, ak o tom rozhodne zhromaždenie.

Taktiež výšku odmeny určí zhromaždenie.

Pozemkové spoločenstvo ako platiteľ dane z príjmov zo závislej činnosti

Vyplatenie odmeny predsedovi spoločenstva alebo členom výboru je predmetom dane z príjmov.

Príjmami zo závislej činnosti sú podľa § 5 ods. 1 písm. d) ZDP odmeny za výkon funkcie v štátnych orgánoch, v orgánoch územnej samosprávy a v orgánoch iných právnických osôb alebo spoločenstiev, ak nejde o príjmy podľa § 5 ods. 1 písm. a) alebo písm. b), alebo odmeny za výkon funkcie, ak nejde o príjmy uvedené v § 5 ods. 1 písm. a), b) a g).

Ak teda predseda pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou (bez ohľadu na to, že je zároveň členom spoločenstva) dostane vyplatenú odmenu za výkon jeho funkcie, aj keď nemá uzatvorený pracovný pomer, ide o príjem zo závislej činnosti.

Ďalším orgánom spoločenstva je dozorná rada. Dozorná rada spoločenstva je kontrolný orgán nad všetkou činnosťou spoločenstva. Každý člen spoločenstva má právo podávať dozornej rade sťažnosti, ktoré dozorná rada prerokuje. Dozorná rada je za svoju činnosť zodpovedná zhromaždeniu. V stanovených prípadoch má dozorná rada právo zvolať zhromaždenie, pričom pri zvolávaní zasadnutia zhromaždenia postupuje ako výbor.

Nový zákon o pozemkových spoločenstvách ustanovuje minimálny počet členov dozornej rady. Dozorná rada má najmenej troch členov. Počet členov dozornej rady, ktorí nie sú členmi spoločenstva, musí byť menší ako počet členov dozornej rady, ktorí sú členmi spoločenstva. Členstvo v dozornej rade je nezlučiteľné s členstvom vo výbore, t. j. členom dozornej rady nesmie byť člen výboru. Z dôvodu posilnenia nezávislosti dozornej rady môže byť členom dozornej rady aj osoba, ktorá nie je členom spoločenstva. Väčšinu členov dozornej rady však musia tvoriť členovia spoločenstva. Na čele dozornej rady stojí predseda, ktorého volí dozorná rada zo svojich členov. Členom dozornej rady možno poskytovať za výkon ich funkcie odmenu, ak o tom rozhodne zhromaždenie.

Pozemkové spoločenstvo s právnou subjektivitou, ktoré vypláca svojim „funkcionárom“: predsedovi, hospodárovi, ale aj členom dozornej rady alebo členom výboru odmenu, je považované z pohľadu ZDP za platiteľa dane z príjmov zo závislej činnosti. Uvedené príjmy sa považujú v súlade s § 5 ZDP za príjmy zo závislej činnosti.

Okrem takto vyplatených príjmov môže pozemkové spoločenstvo za účelom vykonania práce v lese alebo pri ťažbe dreva zamestnať zamestnancov na základe dohôd uzatvorených podľa Zákonníka práce.

Fyzická alebo právnická osoba, ktorá zamestná občana (zamestnanca), aj keď je to na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o brigádnickej práci študenta, sa stáva platiteľom dane. Ustanovenie § 5 ods. 2 ZDP vymedzuje príjmy zo závislej činnosti. Pri pojme platiteľ príjmov zo závislej činnosti je legislatívna skratka „zamestnávateľ“. Spoločenstvo, ktoré vypláca, poukazuje alebo pripisuje k dobru príjem zo závislej činnosti a podľa ZDP mu vzniká povinnosť zrážať a odvádzať preddavky na daň z príjmov, je platiteľom dane. Aj pozemkové spoločenstvo, ktoré zamestnáva zamestnancov na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o brigádnickej práci študenta, sa v zmysle uvedeného stáva platiteľom dane. Zamestnávateľ je v § 5 ods. 2 ZDP označený ako platiteľ príjmov zo závislej činnosti, ktoré vypláca pripisuje alebo poukazuje k dobru zamestnancovi.

Pozemkové spoločenstvo ako zamestnávateľ je pre účely ZDP považované za platiteľa dane. Platiteľ dane je definovaný v § 2 písm. v) ZDP ako fyzická alebo právnická osoba, ktorá je povinná zraziť alebo vybrať daň alebo preddavok na daň od daňovníka a ktorá je povinná daň alebo preddavok na daň vybrané od daňovníka alebo zrazené daňovníkovi odvádzať správcovi dane a majetkovo za ne zodpovedá.

Registračná a oznamovacia povinnosť pozemkového spoločenstva ako platiteľa dane z príjmov zo závislej činnosti

ZDP v § 49a ods. 3 ustanovuje, že fyzická alebo právnická osoba, ktorá nie je registrovaná z titulu podnikania alebo prenájmu nehnuteľnosti, je povinná v lehote do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom mu vznikla povinnosť zrážať daň alebo preddavky na daň, alebo daň vyberať, požiadať správcu dane o registráciu ako platiteľ dane. Ak je fyzická alebo právnická osoba už registrovaná z dôvodu podnikania alebo prenájmu nehnuteľnosti, je povinná na účely vykonania zmien v registrácii oznámiť miestne príslušnému správcovi dane skutočnosť, že sa stala platiteľom dane.

Povinnosti platiteľa dane, ktoré vyplývajú z ustanovení ZDP, napr. registrácia, oznamovacia povinnosť a iné, neovplyvňujú povinnosť podávania prehľadu a hlásenia, ale môžu zapríčiniť zbytočné úkony správcu dane (napr. pri nesplnení si oznamovacej povinnosti pri ukončení vyplácania príjmov zo závislej činnosti môže správca dane vyzvať daňový subjekt na podanie prehľadu, resp. hlásenia).

Zamestnávateľ, ak vypláca zamestnancom príjmy zo závislej činnosti, a to nezávisle od výšky preddavku na daň, t. j. aj v prípade, ak vznikne nulová daňová povinnosť, je povinný sa registrovať u miestne príslušného správcu dane ako platiteľ dane z príjmov zo závislej činnosti. Ak zamestnávateľ prestane vyplácať zamestnancom príjmy zo závislej činnosti, t. j. ak zanikne daňová povinnosť, je povinný toto oznámiť správcovi dane do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom tieto zmeny nastali.

Spoločenstvo je povinné viesť v súlade s § 18 nového zákona o pozemkových spoločenstvách zoznam svojich členov. Do zoznamu sa zapisuje meno, priezvisko, trvalý pobyt a dátum narodenia fyzickej osoby, názov, sídlo a identifikačné číslo právnickej osoby, pomer účasti člena spoločenstva na výkone práv a povinností, dátum a právny dôvod vzniku členstva v spoločenstve a dátum zápisu do zoznamu. Do zoznamu sa zapisujú všetky zmeny evidovaných skutočností vrátane zmien v členstve spoločenstva. Členovia spoločenstva a fond sú povinní všetky zmeny evidovaných skutočností nahlásiť spoločenstvu do dvoch mesiacov odo dňa ich vzniku. Spoločenstvo je povinné zapísať do zoznamu zmeny evidovaných skutočností do piatich dní odo dňa ich nahlásenia.

Spoločenstvo musí každoročne zasielať okresnému úradu v určenej lehote aktualizovaný zoznam zohľadňujúci všetky zmeny jeho obsahu ku koncu predchádzajúceho roka. Spoločenstvo je povinné každoročne do 31. marca zaslať okresnému úradu zoznam aktualizovaný k 31. decembru predchádzajúceho roka. Podľa nového zákona o pozemkových spoločenstvách je oprávnený člen spoločenstva a fondu nahliadať do zoznamu a žiadať výpisy z tohto zoznamu. Orgán spoločenstva, ktorý vedie zoznam, je povinný umožniť nahliadanie do zoznamu každému, kto osvedčí právny záujem.

Nový zákon o pozemkových spoločenstvách v § 19 ustanovuje činnosti a úlohy, na plnenie a vykonávanie akých sú založené pozemkové spoločenstvá. Tieto činnosti môže pozemkové spoločenstvo vykonávať len za podmienok ustanovených osobitnými predpismi, ktoré výkon týchto činností upravujú. Na účely dane z príjmov sa ustanovuje, že tieto činnosti vykonáva pozemkové spoločenstvo za účelom podnikania.

Spoločenstvo na účely podnikania na spoločnej nehnuteľnosti alebo na spoločne obhospodarovaných nehnuteľnostiach, ich spoločného užívania a obstarávania spoločných vecí vyplývajúcich z vlastníctva k nim:

1. vykonáva poľnohospodársku prvovýrobu a s ňou súvisiace spracovanie alebo úpravu poľnohospodárskych produktov,
2. hospodári v lesoch a na vodných plochách.

Spoločenstvo môže vykonávať aj inú podnikateľskú činnosť podľa osobitných predpisov (napr. § 3 a § 4 zákona č. 455/1991 Zb. živnostenského zákona v znení neskorších predpisov, Obchodný zákonník). Podiel člena spoločenstva na zisku a majetku určenom na rozdelenie medzi členov spoločenstva sa určí podľa pomeru účasti člena spoločenstva na výkone práv a povinností, ak zo zmluvy o spoločenstve, stanov alebo rozhodnutia zhromaždenia nevyplýva niečo iné.

Výbor pozemkového spoločenstva má povinnosť predložiť zhromaždeniu ročnú účtovnú závierku a navrhnúť mu, ako rozdeliť zisk, resp. uhradiť stratu.

Členovia spoločenstva sú oprávnení na nahliadanie do dokladov týkajúcich sa hospodárenia spoločenstva a vyžadovať ich kópie.

Spoločenstvo založené podľa nového zákona o pozemkových spoločenstvách vedie účtovníctvo podľa zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej zákon o účtovníctve), prípadne účtovnú závierku overuje audítor podľa zákona č. 540/2007 Z. z. o audítoroch, audite a dohľade nad výkonom auditu a o zmene a doplnení zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, rovnako ako tomu bolo u pozemkových spoločenstiev s právnou subjektivitou založených podľa starého zákona o pozemkových spoločenstvách.

Register pozemkových spoločenstiev vedie okresný úrad (do 30. 9. 2013 obvodný lesný úrad), jeho podrobnosti sa ustanovujú v § 22 zákona o pozemkových spoločenstvách. Na zápis do registra je od 1. 10. 2013 miestne príslušný okresný úrad, v ktorého územnom obvode je spoločná nehnuteľnosť alebo spoločne obhospodarovaná nehnuteľnosť. Ak miestnu príslušnosť nemožno takto určiť, je miestne príslušný okresný úrad, v ktorého územnom obvode je výmerou najväčšia časť spoločnej nehnuteľnosti alebo spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti.

Okresný úrad o zápise spoločenstva do registra bezodkladne upovedomí Štatistický úrad Slovenskej republiky a na účel pridelenia identifikačného čísla organizácie mu oznámi vznik spoločenstva, jeho názov, sídlo, meno a priezvisko predsedu spoločenstva a adresu jeho bydliska a údaj, či spoločenstvo vykonáva podnikateľskú činnosť podľa § 19 ods. 3. Okresný úrad bezodkladne oznámi Štatistickému úradu Slovenskej republiky aj zmenu uvedených údajov a zánik spoločenstva. Okresný úrad o zápise spoločenstva do registra bezodkladne upovedomí príslušný daňový úrad.

Novovzniknuté pozemkové spoločenstvo má povinnosť podľa § 49a ZDP registrovať sa ako právnická osoba. Na základe registrácie jej správca dane (daňový úrad) pridelí daňové identifikačné číslo.

Tvorba rezervy na lesnú pestovnú činnosť

U pozemkových spoločenstiev je daňovým výdavkom aj tvorba rezerv účtovaná ako náklad. Rezervu mohli tvoriť pozemkové spoločenstvá podľa starého zákona a môžu ju tvoriť aj podľa nového zákona o pozemkových spoločenstvách.

Rezerva je v zmysle § 26 ods. 5 zákona o účtovníctve záväzok s neistým časovým vymedzením alebo výškou.Rezerva sa tvorí na základe zásady opatrnosti na riziká a straty. Rezerva je záväzok predstavujúci existujúcu povinnosť účtovnej jednotky, ktorá vznikla z minulých udalostí, je pravdepodobné, že v budúcnosti zníži ekonomické úžitky účtovnej jednotky, pričom ak nie je známa presná výška tohto záväzku, ocení sa odhadom v sume dostačujúcej na splnenie existujúcej povinnosti ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, pri zohľadnení rizík a neistôt. Záväzok s určitým časovým vymedzením a určitou výškou sa neúčtuje na účte rezerv, ale na príslušnom účte záväzku. Na základe účtovných predpisov v zásade rozlišujeme krátkodobé rezervy a dlhodobé rezervy. Z pohľadu ZDP rozlišujeme rezervy zákonné a rezervy ostatné.

Z uvedeného vyplýva, že účtovná jednotka tvorí rezervu, ak jej vzniká záväzok podľa § 2 zákona o účtovníctve, t. j. súčasná povinnosť, ktorá vznikla z minulých udalostí, je pravdepodobné, že v budúcnosti zníži ekonomické úžitky, ale ide o záväzok s neurčitou výškou alebo obdobím. Rezerva sa môže použiť len na účel, na ktorý bola vytvorená.

V zmysle § 20 ods. 9 písm. b) ZDP daňovým výdavkom je aj tvorba rezerv účtovaná ako náklad na lesnú pestovnú činnosť vykonávanú podľa osobitného zákona. Osobitným zákonom, na ktorý sa ZDP odvoláva, je zákon o lesoch. Tvorba rezervy na lesnú pestovnú činnosť sa určuje v projekte lesnej pestovnej činnosti na obdobie do doby zabezpečenia mladého lesného porastu potvrdenom odborným lesným hospodárom, a to aj u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva.

Pozemkovému spoločenstvu aj jednotlivým vlastníkom lesa ako obhospodarovateľovi ukladá zákon o lesoch v § 20 povinnosť obnovovať lesné porasty sústavne a včas a k obnove lesa použiť iba stanovištne vhodné lesné dreviny s uprednostňovaním prirodzenej obnovy, pričom na umelú obnovu lesa možno použiť len uznaný reprodukčný materiál. V záujme zachovania lesov platí povinnosť zalesnenia holiny do dvoch rokov od jej vzniku. V odôvodnených prípadoch, najmä ak vlastník predpokladá vznik prirodzenej obnovy, sa zachováva možnosť požiadať orgán štátnej správy o predĺženie lehoty o ďalšie dva roky. Pri uplatňovaní podrastového, výberkového a účelového hospodárskeho spôsobu sa ukladá povinnosť vykonať umelú obnovu produktívnej holiny po zániku podmienok pre prirodzenú obnovu. Lehota na zabezpečenie následného lesného porastu, t. j. na jeho dopestovanie do stavu, v ktorom už nevyžaduje intenzívnu ochranu, ošetrovanie a doplňovanie, sa s ohľadom na rozdielne prírodné podmienky lesov v Slovenskej republike určila v rozpätí dvoch až desiatich rokov od uplynutia lehoty na zalesnenie holiny diferencovane, a to podľa programu starostlivosti o lesy.

Za zabezpečený lesný porast sa považuje, ak ho tvoria stanovištne vhodné lesné dreviny bez výrazného poškodenia, ktorý sa dostatočne prispôsobil podmienkam stanovišťa, má znateľný výškový prírastok a nevyžaduje doplňovanie.

Odborným lesným hospodárom je v súlade so zákonom o lesoch fyzická osoba, ktorá je odborne spôsobilá na výkon činností súvisiacich s hospodárením v lese. Podmienkou na výkon týchto činností je zápis v registri odborných lesných hospodárov, ktorý vedie príslušný orgán štátnej správy lesného hospodárstva.

Právnická osoba môže činnosť hospodára zabezpečovať len prostredníctvom fyzickej osoby, ktorá je spoločníkom, členom alebo zamestnancom v pracovnom pomere dohodnutom k nej na neurčitý čas a je hospodárom podľa vyššie uvedeného, pričom zároveň nie je spoločníkom, členom alebo zamestnancom inej právnickej osoby zabezpečujúcej činnosť hospodára.

Rezervu mohlo v minulosti tvoriť pozemkové spoločenstvo s právnou subjektivitou aj pozemkové spoločenstvo bez právnej subjektivity. Tvorba, čerpanie a zrušenie rezerv podľa osobitného predpisu sa účtuje v knihe rezerv. Tvorba a čerpanie rezerv sa v peňažnom denníku účtuje v rámci uzávierkových účtovných operácií.

U pozemkových spoločenstiev bez právnej subjektivity založených podľa starého zákona č. 181/1995 Z. z. o pozemkových spoločenstvách a u združení založených podľa § 829 a nasl. Občianskeho zákonníka mohli rezervu na lesnú pestovnú činnosť tvoriť len jednotliví členovia spoločenstva a účastníci združenia ako fyzické osoby, nie spoločenstvo alebo združenie ako celok.

Opatrenie MF SR č. MF/25814/2006-74 ustanovuje spôsob účtovania tvorby, použitia a zrušenia rezerv. Tvorba rezervy sa účtuje na vecne príslušný nákladový účet, ku ktorému záväzok prislúcha. Použitie rezervy sa účtuje na ťarchu vecne príslušného účtu rezerv so súvzťažným zápisom v prospech vecne príslušného účtu záväzku. Zrušenie nepotrebnej rezervy alebo jej časti sa účtuje na ťarchu účtu rezervy so súvzťažným zápisom v prospech príslušného nákladového účtu, na ktorom sa tvorba rezervy účtovala.

Tvorba iných rezerv nie je daňovým výdavkom podľa § 21 ods. 2 písm. j) ZDP s výnimkou rezerv tvorených podľa § 20 ZDP.

Ako nakladať s rezervou vytvorenou pozemkovým spoločenstvom, ktoré bolo založené podľa starého zákona o pozemkových spoločenstvách?

Nový zákon o pozemkových spoločenstvách v § 31 ods. 15 upravuje postup nakladania s už vytvorenou rezervou. Podľa citovaného ustanovenia zostatok vytvorenej rezervy na lesnú pestovnú činnosť tvorenej spoločenstvom bez právnej subjektivity podľa doterajšieho zákona sa považuje za rezervu spoločenstva podľa tohto zákona v sume finančných prostriedkov vynaložených vlastníkmi do spoločenstva a určených na lesnú pestovnú činnosť.

Spoločenstvá s právnou subjektivitou založené podľa zákona č. 181/1995 Z. z. sa považujú za spoločenstvá podľa nového zákona o pozemkových spoločenstvách. Spoločenstvá bez právnej subjektivity založené podľa zákona č. 181/1995 Z. z. sa považujú za spoločenstvá bez právnej subjektivity podľa zákona č. 181/1995 Z. z. až do splnenia povinnosti podľa § 31 ods. 5.

Podľa § 31 ods. 5 nového zákona o pozemkových spoločenstvách spoločenstvá založené podľa doterajších predpisov sú povinné prispôsobiť svoje právne pomery ustanoveniam tohto zákona do 28. februára 2014 a podať návrh na zápis spoločenstva do registra (podľa § 24), ak nie sú zapísané v registri, alebo návrh na zápis zmien (podľa § 25 ods. 2), ak sú zapísané v registri.

Spoločenstvá bez právnej subjektivity založené podľa doterajších predpisov sú povinné do 28. februára 2014 podať návrh na zápis do registra (podľa § 24). Ak spoločenstvo bez právnej subjektivity založené podľa doterajších predpisov nesplní túto povinnosť, zrušuje sa.

Ak spoločenstvo neprispôsobí svoje právne pomery ustanoveniam nového zákona o pozemkových spoločenstvách do 28. februára 2014 a nepodá návrh na zápis spoločenstva do registra, zmluva o spoločenstve stráca platnosť a spoločenstvo sa zrušuje.

Okresný úrad zapíše spoločenstvo do registra s dodatkom „v likvidácii“ a spoločenstvo môže vykonávať len úkony smerujúce k svojmu zániku.

Spoločenstvo je povinné do 1. mája 2014 vymenovať likvidátora a oznámiť okresnému úradu jeho meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu. Ak si spoločenstvo túto povinnosť nesplní, okresný úrad zapíše ako likvidátora jeho štatutárny orgán zapísaný v evidencii alebo registri alebo prvého z členov štatutárneho orgánu alebo ak nie je známy štatutárny orgán, osobu, ktorá v mene spoločenstva vystupovala pred orgánmi štátnej správy.
 

Autor: Ing. Marta Boráková