Reštrukturalizácia v praxi

Prirodzeným javom v trhovom prostredí je úpadok, ktorý sa týka tak fyzických, ako aj právnických osôb. Zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v platnom znení (ďalej len „ZKR“) však ukladá dlžníkom povinnosť predísť úpadku. Túto povinnosť má každý dlžník bez ohľadu na to, či je, alebo nie je podnikateľom. Slovenský právny poriadok zakotvuje možnosť dlžníka, ak už úpadku nemôže zabrániť, hroziaci alebo už existujúci úpadok riešiť reštrukturalizačným konaním. Ide o právny inštitút, ktorý predchádza likvidačnému konkurzu a táto možnosť sa zásadne poskytuje len podnikateľským subjektom. Účelom sanačného postupu je ekonomická záchrana dlžníka, ktorý má aj počas tohto sanačného konania možnosť pokračovať v podnikateľskej činnosti.

Reštrukturalizačné konanie

Pre začatie reštrukturalizačného konania musia byť splnené právne a ekonomické predpoklady. Úspešnosť tohto konania závisí od toho, či sa začne včas, pretože reštrukturalizácia predpokladá pokračovanie v ekonomickej činnosti dlžníka. Preto by mal mať dlžník dostatok ekonomických prostriedkov. Ekonomické možnosti dlžníka sa osvedčujú ešte pred samotným podaním návrhu na začatie konania, a to reštrukturalizačným posudkom. Vypracovaním tohto posudku sa má zabrániť tomu, aby dlžník účelovo viedol reštrukturalizačné konanie a odďaľoval konkurzné konanie. ZKR umožňuje, aby dlžník už v prípade hroziaceho úpadku poveril správcu vypracovaním reštrukturalizačného posudku. Zákon tak nielen umožňuje, ale aj ukladá povinnosť dlžníkovi, aby predchádzal začatiu konkurzného konania práve dôsledným sledovaním jeho ekonomickej situácie.

Aj keď dlžník poverí správcu vypracovaním reštrukturalizačného posudku za účelom zistenia, či sú splnené podmienky na začatie reštrukturalizácie, nezbavuje ho to povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Túto povinnosť má dlžník aj vtedy, ak už v úpadku je. Poverenie na vypracovanie reštrukturalizačného posudku je dôvodom na to, aby dlžník mohol požiadať o prerušenie konkurzného konania v štádiu do vyhlásenia konkurzu. Začatie reštrukturalizačného konania spôsobí prerušenie začatého konkurzného konania a povolenie reštrukturalizačného konania zakladá povinnosť súdu konkurzné konanie zastaviť v zmysle § 16 ZKR.

Veriteľ alebo viacerí veritelia za predpokladu, že sa s dlžníkom na tomto postupe dohodnú, majú možnosť začať reštrukturalizačné konanie. Veriteľský návrh na začatie reštrukturalizačného konania by mal byť v praxi skôr výnimkou, pretože je predovšetkým na vôli dlžníka, aby začatie reštrukturalizácie sám aktivoval.

Reštrukturalizačný posudok

Reštrukturalizačný posudok je nevyhnutnou prílohou návrhu na povolenie reštrukturalizácie. Posudok je podkladom pre ďalší postup dlžníka a má sa ním zistiť, či sú splnené ekonomické podmienky na podanie návrhu na reštrukturalizáciu (t. j. finančná a obchodná situácia dlžníka). Správca postupuje pri vypracovaní posudku nielen v súčinnosti s dlžníkom (ktorý preukazuje ekonomickú situáciu), ale aj nestranne a s odbornou starostlivosťou. Ak takýmto postupom správca zistí, že nie sú splnené podmienky na reštrukturalizáciu, v posudku ju neodporučí. V opačnom prípade správca reštrukturalizáciu odporučí a zároveň navrhne aj spôsob jej uskutočnenia.

Reštrukturalizáciu môže správca odporučiť, len ak:

a) dlžník vykonáva podnikateľskú činnosť,

b) dlžníkovi hrozí úpadok alebo už je v úpadku,

c) možno odôvodnene predpokladať zachovanie aspoň podstatnej časti prevádzky podniku dlžníka,

d) v prípade povolenia reštrukturalizácie možno odôvodnene predpokladať väčší rozsah uspokojenia veriteľov dlžníka ako v prípade vyhlásenia konkurzu.

Uvedené podmienky musia byť splnené kumulatívne, to znamená všetky súčasne, pretože ak čo aj len jedna nie je splnená, správca reštrukturalizáciu neodporučí. Vykonávanie podnikateľskej činnosti je základným predpokladom, pretože pohľadávky veriteľov sú hradené zásadne z výsledkov podnikateľskej činnosti dlžníka. Dlžník v čase podania návrhu na reštrukturalizáciu musí mať ekonomické predpoklady na pokračovanie v podnikaní. Ekonomickým základom na uspokojovanie pohľadávok veriteľov je zachovanie podstatnej časti prevádzky podniku, pričom musí byť zabezpečená aj realizácia výsledkov tejto podnikateľskej činnosti. Existencia úpadku je možná v ktorýchkoľvek dvoch formách – platobná neschopnosť alebo predlženie. Pri obidvoch formách musí byť splnená existencia aspoň dvoch veriteľov.