Účasť platiteľa na podvode vo vzťahu k DPH (komentovaný rozsudok Najvyššieho súdu SR)

Právoplatný rozsudok Najvyššieho súdu SR (3Sžf/17/2011 zo dňa 7. 2. 2012)

Skutkový stav

Daňový úrad neuznal oprávnenosť odpočítania DPH daňovému subjektu I. s. r. o. z nákupu tovaru od spoločnosti J. s. r. o., pričom tento tovar bol následne predaný do Českej republiky spoločnosti DTS, a. s. Išlo teda o dodanie tovaru v rámci reťazového obchodu (predaj toho istého tovaru medzi viacerými obchodnými spoločnosťami).

Daňový subjekt – platiteľ I. s. r. o., predložil k daňovej kontrole faktúry, dodacie listy a medzinárodné nákladné listy – CMR, na ktorých je uvedené miesto nakládok Košice a miesto vykládok Česká republika. Správca dane však na základe vykonaného dokazovania zistil, že miesto nakládky tovaru a začatia prepravy boli Antwerpy v Belgicku a Terst a Genoa v Taliansku a vykládky tovaru sa uskutočňovali v Čelakoviciach a v Brne v Českej republike. Údaje uvedené v medzinárodných nákladných listoch – CMR, ktoré daňový subjekt predložil, teda nezodpovedali skutočnostiam, tovar nebol prepravený zo SR, ale z Belgicka a Talianska. Prepravu tovaru zabezpečil a zaplatil daňový subjekt I. s. r. o., ktorý si u dopravcov objednal prepravu tovaru z Belgicka a Talianska do ČR.

Správca dane konštatoval, že jediný pohyb tovaru môže byť pripočítaný iba jednej z dvoch po sebe nasledujúcich dodávok (pohyblivá dodávka), a to platí bez ohľadu na to, ktorá zo zdaniteľných osôb má právo disponovať s tovarom počas jeho zaslania alebo dopravy pre účely správnej aplikácie zákona o DPH. Pretože len jedna dodávka v obchodnom reťazci J. s. r. o., I. s. r. o. a DTS, a. s. môže byť dodávka spojená s prepravou, čiže pohyblivá, správca dane skúmal, ktorá dodávka tovaru je pohyblivá a ktorá je nepohyblivá. Keďže prepravu tovaru pre spoločnosť DTS, a. s. si zabezpečil daňový subjekt I. s. r. o. a tovar bol prepravený na jeho náklady, považoval túto dodávku za pohyblivú, tzn. za dodanie tovaru spojené s prepravou, t. j. podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona o DPH sa miesto dodania tovaru nachádzalo v Belgicku a v Taliansku.

Tovar dodaný v rámci zmluvného vzťahu medzi spoločnosťou J. s. r. o. a I. s. r. o. bol dodávkou tovaru bez odoslania alebo prepravy, t. j. nepohyblivou dodávkou, kedy miesto dodania je miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa jeho dodanie uskutočňuje, v tomto prípade tiež v Belgicku a v Taliansku.

V zmysle záverov Súdneho dvora EÚ hoci dve po sebe nasledujúce dodávky zakladajú iba jediný pohyb tovaru, musia byť považované za časovo po sebe nasledujúce. Sprostredkujúci nadobúdateľ môže previesť na druhého nadobúdateľa právo disponovať s tovarom ako vlastník, iba ak ho predtým dostal od prvého predajcu, a preto k druhej dodávke môže dôjsť až po vykonaní prvej dodávky, preto ak je miesto dodania pri dodávke tovaru daňovým subjektom I. s. r. o. pre spoločnosť DTS, a. s. Belgicko a Taliansko, musí tak byť i v prípade dodávky tovaru spoločnosťou J. s. r. o. pre daňový subjekt I. s. r. o. Dodávka tovaru vo vnútri Spoločenstva predstavuje jedno a to isté hospodárske plnenie a má byť zdanená len jedenkrát, čo bolo splnené priznaním nadobudnutia tovaru spoločnosťou DTS, a. s. V prípade dodania tovaru spoločnosťou J. s. r. o. daňovému subjektu I. s. r. o. miestom dodania nie je SR, preto spoločnosti J. s. r. o. nevznikla daňová povinnosť v SR podľa § 19 ZDPH a kontrolovanému daňovému subjektu nevznikol nárok na odpočítanie DPH z predmetných faktúr v zmysle § 49 ods. 1 a 2 písm. a) ZDPH.

Krajský súd konštatoval, že správca dane vykonal šetrenie u spoločnosti zabezpečujúcej prepravu tovaru pre žalobcu, vypočul ako svedkov ich štatutárov, ktorí mu predložili doklady – faktúry a CMR preukazujúce ich tvrdenia o preprave, predovšetkým o mieste vykládky a nakládky tovaru. Tieto doklady mala spoločnosť I. s. r. o. aj riadne zaúčtované a zavedené do evidencie DPH. Správca dane dožiadaniami u príslušných daňových úradov si zistené skutočnosti overil u prepravných spoločností a tiež využil medzinárodnú výmenu informácií na zistenie skutočností týkajúcich sa odberateľa v ČR. Podľa krajského súdu správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie, ktorým bolo zistené, že tovar, ktorý bol predmetom obchodného vzťahu medzi spoločnosťou J. s. r. o. a I. s. r. o., nemal miesto dodania v SR.

Zistenia správcu dane spochybnili pravdivosť a vierohodnosť faktúr a prepravných dokladov CMR predložených spoločnosťou I. s. r. o., preto tento daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno, ktoré sa z procesného hľadiska po tom, čo boli ním predložené dôkazy vyvrátené, sa naňho opäť presúva. Nie je možné mať za to, že I. s. r. o. konal v dobrej viere, pretože zabezpečoval dopravu dodávateľsky, mohol vedieť o právne relevantnom mieste dodania tovaru preňho a s tým súvisiacou nemožnosťou odpočítania dane pre absenciu daňovej povinnosti u dodávateľa J. s. r. o. v SR. V rétorike európskej judikatúry teda neprijal všetky potrebné opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že uskutočnené plnenie (v danom prípade bol na strane príjemcu) nebude viesť k jeho účasti na podvode.

Najvyšší súd SR rovnako ako daňové orgány a krajský súd vychádzal z toho, že I. s. r. o. sám zabezpečoval subdodávateľským spôsobom dodávku predmetného tovaru do ČR a mal teda vedomosť, z akého miesta a do akého miesta sa dodávka tovaru realizovala. Z tohto záveru potom možno usúdiť, že dôkazy predložené o preprave tovaru na územie SR a zo SR do ČR sú nepravdivé a nárok na odpočítanie dane nebol priznaný oprávnene.

Poznámka redakcie:
§ 49 ods. 1 a 2 písm. a) zákona o DPH

Autor: Ing. Beáta Jarošová, PhD.