Zákazková výroba

V trhovej ekonomike sú určujúce pre správanie podnikateľských subjektov požiadavky zákazníkov. Preto sa pojem zákazková výroba v rôznych podobách používa relatívne často. Tento príspevok je zameraný na účtovné a daňové súvislosti zákazkovej výroby v podniku, ktorý účtuje v sústave podvojného účtovníctva pre podnikateľov. Platná metodika účtovania o zákazkovej výrobe je náročná na administratívu a evidenciu podnikov s týmto druhom výroby.

Základnou právnou normou upravujúcou účtovníctvo je zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Podľa splnomocňovacieho § 4 zákona o účtovníctve Ministerstvo financií SR vydalo opatrenie č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovuje účtová osnova a postupy účtovania v podvojnom účtovníctve pre podnikateľov, ako aj príslušné opatrenia k účtovnej závierke (mikro, malá, veľká). Toto sú všeobecne záväzné právne predpisy, ktorých dodržiavanie je pre účtovné jednotky právne záväzné. V minulosti sa zákazková výroba neúčtovala, a táto činnosť spadala pod zásoby vlastnej výroby, preto úvodom začíname témou zásob vlastnej výroby.

Podľa § 8 ods. 1 zákona o účtovníctve je účtovná jednotka povinná viesť účtovníctvo správne, úplne a preukázateľne tak, aby verne zobrazovalo predmet účtovníctva. Verné zobrazenie predmetu účtovníctva sa zabezpečuje súvahovým a výsledkovým účtovaním o zásobách vlastnej výroby (účtové skupiny 61 a 12 – nedokončená výroba, polotovary vlastnej výroby, výrobky, zvieratá).

Podstata tejto metodiky sa dá zjednodušené opísať tak, že náklady vznikajú priebežne, ale výnosy sa fakturujú až s odstupom času.

Pokiaľ účtovná jednotka vykonáva takú činnosť, že jej výrobný cyklus od vynaloženia nákladov do realizácie výnosov je dlhý (teoreticky viac ako jeden deň; najmä ak tento čas prechádza z jedného účtovného obdobia do druhého), potom treba otestovať povinnosť účtovať o zásobách vlastnej výroby.

Metodika účtovania o zásobách vlastnej výroby je zjavnejšia vtedy, ak ide o veľkoobjemovú výrobu s dlhým realizačným cyklom, napr. výstavba vodnej priehrady trvajúca tri roky s fakturáciou po jej realizácii. Keby dodávateľ neúčtoval o zásobách vlastnej výroby, potom by mu dva roky vznikali náklady bez protipoložky vo výnosoch, dva roky by vykázal výraznú stratu a v tretí rok výrazný zisk. Pokiaľ by táto nerovnomernosť bola pre samotné zúčastnené subjekty ťaživá, možno by sa v praxi dodávateľ s odberateľom dobrovoľne dohodli na priebežnej etapovej (míľnikovej) fakturácii.

Pretože na vernom zobrazení hospodárskeho výsledku v každom okamihu (najmä k 31. 12.) nemajú záujem len podnikatelia, ale najmä štátny rozpočet, je táto dobrovoľnosť konania nahradená zákonnou povinnosťou – povinnosťou účtovať o zásobách vlastnej výroby.

Toto účtovanie možno rámcovo zobraziť takto (v príklade pre zjednodušenie abstrahujeme od DPH):

O zásobách vlastnej výroby sa účtuje v ocenení na úrovni vlastných nákladov. Účelom účtovania o zásobách vlastnej výroby je teda verné zobrazenie hospodárskeho výsledku v každom čase.

Priebežne vznikajúce náklady majú svoju protipoložku vo výnosoch (účtovné zápisy 1a, 1b). Teda zisk vzniká až realizáciou (predajom) mimo účtovnej jednotky (účtovné zápisy 2a, 2b).

Obsah:

Zákazková výroba – účtovné súvislosti

Zákazková výroba – daňové súvislosti

Zákazková výroba a súvisiace témy (otázky a odpovede):

• • Rôzne metodiky ...