Zrušil Súdny dvor EÚ princíp nezávislého vzťahu? (Transferové oceňovanie a daňová kontrola)

Úvod

Je všeobecne známou informáciou, že uplatňovanie pravidiel transferového oceňovania je založené na princípe nezávislého vzťahu. Tento princíp môžeme označiť aj ako základný východiskový a výstavbový princíp celého transferového oceňovania, tak ako ho v súčasnosti poznáme. Ak by došlo k akejkoľvek modifikácii tohto princípu, nevyhnutne by to malo vplyv na transferové oceňovanie ako celok. Je preto veľmi dôležité sledovať nielen vývoj na úrovni vnútroštátnej právnej úpravy (t. j. slovenského zákona o dani z príjmov), ale tiež vývoj na úrovni medzinárodného práva verejného (v podobe zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia a medzinárodných dokumentov OECD, ktoré majú povahu tzv. soft law, príp. materiálneho prameňa práva).

V kontexte členstva Slovenskej republiky v Európskej únii (EÚ) je veľmi dôležité nahliadať na vnútroštátnu právnu úpravu aj v kontexte práva EÚ a s ohľadom na transferové oceňovanie najmä z pohľadu pravidiel upravujúcich slobody vnútorného trhu a pravidlá pre poskytovanie štátnej pomoci. V tomto rozmere je nevyhnutné pozorne sledovať aj vývoj rozhodovacej činnosti Súdneho dvora Európskej únie, ktorý je veľmi dôležitý pre výklad práva EÚ a pre vyvodzovanie konkrétnych dôsledkov pôsobenia práva EÚ na vnútroštátne pravidlá. Tento príspevok je venovaný rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci Hornbach – Baumarkt AG proti Finanzamt Landau (Rozsudok SD EÚ vo veci C-382/16), ktorý sa dotýkal priamo transferového oceňovania a z ktorého môžu vyplývať dôležité závery aj pre uplatňovanie princípu nezávislého vzťahu v kontexte slovenského právneho poriadku.

Predovšetkým budeme v tomto príspevku hľadať odpovede na otázku, či týmto súdnym rozhodnutím došlo k zrušeniu alebo podstatnej modifikácii princípu nezávislého vzťahu, tak ako sme ho doteraz poznali. Odpovede na otázky uvádzané v tomto príspevku môžu byť praktickou pomôckou pre právnu argumentáciu daňových subjektov v daňovom konaní a tiež v nadväzujúcom správnom súdnictve. Správne právne uchopenie problematiky transferového oceňovania sa z pohľadu autora javí ako rozhodujúce pre úspech obhajoby uplatnených transferových cien zo strany daňového subjektu v konaní a komunikácii s daňovým úradom, resp. súdom.

Obsah:

1. Východiská slovenskej vnútroštátnej právnej úpravy

2. Transferové oceňovanie na Slovensku a právo EÚ

2.1 Dosahy rozhodnutí SD EÚ na slovenské transferové oceňovanie

2.2 Význam rozhodnutí Súdneho dvora EÚ

3. Rozbor rozsudku SD EÚ a jeho dosahov na uplatňovanie princípu nezávislého vzťahu

4. Zhrnutie praktických dosahov na daňovú kontrolu transferového oceňovania

1. Východiská slovenskej vnútroštátnej právnej úpravy

Pravidlá transferového oceňovania zakotvujú v právnom poriadku požiadavku na vyčíslenie základu dane podľa princípu nezávislého vzťahu, a to v transakciách medzi daňovými subjektmi, ktoré sa kvalifikujú ako závislé osoby. Základom právneho posúdenia týchto povinností sú predovšetkým vnútroštátne daňové ustanovenia zakotvujúce napr. definície závislých osôb, spôsob výberu a uplatnenia metód transferového oceňovania a taktiež povinnosť viesť dokumentáciu o transferovom oceňovaní. Tieto vnútroštátne pravidlá je súčasne potrebné uplatňovať v súlade so zmluvami o zamedzení dvojitého zdanenia, ktoré (v prípade, ak sú založené na Modelovej zmluve OECD alebo OSN) upravujú problematiku transferového oceňovania vo svojom článku 9, resp. vo vzťahu k stálym prevádzkarňam v článku 7. Nezanedbateľnou je v tejto súvislosti aj otázka implikácií právnych noriem EÚ na uplatňovanie režimu transferového oceňovania, s ktorou je taktiež potrebné sa vyrovnať, keďže môže mať podstatný vplyv na uplatňovanie daňových noriem v konkrétnom prípade.

Zohľadnenie princípu nezávislého vzťahu je možné pozorovať v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky už od jej vzniku, čomu zodpovedali aj príslušné ustanovenia pôvodných zákonov o daniach z príjmov.¹⁾ V súčasnej platnej a účinnej právnej úprave je pôsobenie tohto princípu vyjadrené v § 17 ods. 5 zákona o dani z príjmov a explicitná zmienka o potrebe jeho uplatnenia je zakotvená v § 18 ods. 1 zákona o dani z príjmov.

Podstata princípu nezávislého vzťahu spočíva v požiadavke, aby sa podmienky obchodných a finančných vzťahov medzi závislými osobami nelíšili od podmienok, ktoré by boli dohodnuté medzi nezávislými subjektmi. Vývoj daňového práva v Slovenskej republike dospel k uplatňovaniu princípu ...