Daňové a nedaňové výdavky SZČO – časté chyby verzus zákonné možnosti optimalizácie

Daňové a nedaňové výdavky prechádzajú testovaním v zmysle zákona o dani z príjmov. Z akého dôvodu a prečo musia podstúpiť „test“?

Z daňového hľadiska nie každý výdavok je daňovo uznaný, čo je najčastejší problém na strane daňovníka. V praxi to znamená, že rovnaký výdavok nemôže byť daňovo uznaný u všetkých podnikateľských subjektov. U jednej samostatne zárobkovej činnej osoby bude ten istý výdavok posudzovaný daňovo a u inej nedaňovo.

Najčastejšou chybou je práve nesprávne posúdenie výdavkov v praxi na strane podnikateľských subjektov a subjektov, ktoré vykonávajú činnosť na základe iného než živnostenského oprávnenia. Jednoduchšie je uplatniť výdavok ako daňovo uznaný, ako ho v praxi obhájiť pred správcom dane pri daňovej kontrole.

Daňové a nedaňové výdavky

Základná charakteristika daňového výdavku je uvedená v § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov („ďalej len ZDP“). Podľa uvedeného ustanovenia je daňovým výdavkom výdavok, ktorý slúži na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, je preukázateľne vynaložený daňovníkom a zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11 ZDP, pričom pri využívaní majetku, ktorý môže mať charakter osobnej spotreby a s ním súvisiacich výdavkov (nákladov), je daňový výdavok uznaný len v pomernej časti podľa § 19 ods. 2 písm. t) ZDP, v akej sa využíva na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, ak uvedený zákon neustanovuje inak.

Táto skutočnosť hovorí o tom, že ak výdavok (náklad) slúži výlučne na podnikateľský účel, v tom prípade nevznikajú pochybnosti súkromného charakteru. V ZDP nie sú daňové výdavky vymenované taxatívnym spôsobom, ale rešpektuje sa ich zaúčtovanie podľa účtovných predpisov. Základ dane sa posudzuje v súlade s § 17 až § 21 ZDP, ktoré obsahujú najmä druhy jednotlivých výdavkov, ktorých posudzovanie sa líši od účtovania.

Z uvedenej podstaty charakteristík vyplýva, že samostatne zárobkovo činná osoba („ďalej len SZČO“) musí v prvom rade posudzovať výdavok v súvislosti so svojou podnikateľskou činnosťou. V praxi to znamená, že ak SZČO vykonáva svoju podnikateľskú činnosť, ktorá súvisí napríklad s ťažením dreva v lese, nemôže mať vo výdavkoch spoločnosti z daňového hľadiska uznaný nákup bazéna.

Ak by uvedená osoba mala zapísanú v živnostenskom registri aj ďalšiu podnikateľskú činnosť, ktorou sú ubytovacie služby, a vlastnila by väčšiu horskú chatu s bazénom, do ktorej sa práve zakúpil bazén pre klientov kvôli poškodeniu pôvodného bazéna, bazén by bol v tomto prípade daňovým výdavkom.

Preukázateľnosť výdavku je vždy na daňovníkovi, čo znamená, že SZČO, ktorá nemá v majetku a ani nie je vlastníkom vozidla/stroja/prístroja atď., musí preukázať ich daňovú opodstatnenosť. SZČO, ktorá nemá v majetku spoločnosti vozidlá a uplatní si výdavky na pohonné látky ako výdavok ovplyvňujúci základ dane (daňový výdavok), práve porušila princíp daňového výdavku. Vzhľadom na to, že nevie preukázať ich opodstatnenosť na podnikateľskú činnosť, musí takýto výdavok posudzovať ako nedaňový.

Pri daňovom, resp. nedaňovom výdavku v jednoduchom účtovníctve podnikateľský subjekt vychádza pri za­účtovaní a testovaní daňovej uznateľnosti zo základných predpisov:

1. zákona o účtovníctve č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov,
2. opatrenia MF SR č. 27076/2007-74 o postupoch v jednoduchom účtovníctve v znení neskorších predpisov,
3. zákona o dani z príjmov č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.

Spôsoby uplatnenia výdavkov u fyzickej osoby

Fyzická osoba s príjmami z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP, ktorá aspoň časť prebiehajúceho roka nie je platiteľom DPH, sa môže rozhodnúť pre uplatňovanie výdavkov vynaložených na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov nasledovne:

1. daňové výdavky uplatňuje v skutočnej výške na základe účtovníctva a účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva, v sústave podvojného účtovníctva alebo vedie daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 11 ZDP,
2. daňové výdavky uplatňuje percentom z príjmov podľa § 6 ods. 10 ZDP.

Fyzická osoba s príjmami z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ktorá je celý rok platiteľom DPH, môže pri daňových výdavkoch a ich uplatňovaní postupovať nasledovne:

1. § 6 ods. 11 ZDP vedie daňovú evidenciu,
2. uplatňuje skutočne preukázateľné výdavky a môže účtovať v sústave jednoduchého alebo podvojného účtovníctva.

Pre fyzické, ale aj právnické osoby je stanovená totožná legislatívna úprava, podľa ktorej postupujú pri uplatnení daňovej uznateľnosti, napríklad:

• daňovo uznaná tvorba rezerv podľa § 19 ods. 3 písm. f) ZDP,
• príspevky zamestnávateľa na doplnkové dôchodkové sporenie (aj v zahraničí) najviac do výšky 6 % zo zúčtovaných miezd a náhrad miezd zamestnanca, ktorý sa zúčastní na doplnkovom dôchodkovom sporení – § 19 ods. 3 písm. l) ZDP,
• výdavky na spotrebované pohonné látky – § 19 ods. 2 písm. l) ZDP a v závislosti od pomeru používania tohto majetku na zabezpečenie zdaniteľného príjmu – § 19 ods. 2 písm. t) ZDP,
• cestovné náhrady v § 19 ods. 2 písm. d) ZDP,
• poistné a príspevky podľa § 19 ods. 3 písm. i) ZDP,
• výdavky na pracovné a sociálne podmienky zamestnancov v § 19 ZDP,
• posudzovanie škôd podľa § 19 ods. 3 písm. g) a § 21 ods. 2 písm. e) ZDP,
• zostatková cena hmotného a nehmotného majetku podľa § 19 ods. 3 písm. b) až d) ZDP a § 21 ods. 2 písm. f) ZDP,
• odpisovanie hmotného a nehmotného majetku podľa § 22 – § 29 ZDP.

Jednotlivé ustanovenia upravujú postup subjektov, ako prihliadať na konkrétny výdavok a ako ho posudzovať z daňového hľadiska.

NEPREHLIADNITE!

Splnenie formálnej stránky na uplatnenie daňového výdavku je vyjadrené predloženými dokladmi a jednou z podmienok, aby boli na základe týchto dokladov uznané za daňové výdavky. Doklady však musia byť odrazom reálneho plnenia od reálneho dodávateľa uvedeného v daňových dokladoch.

Je evidentné, že žalobca v preskúmavanej veci bez ohľadu na kompletnú účtovnú dokumentáciu nepreukázal jednoznačne, že výdavky, ktoré zahrnul do daňového priznania od dodávateľa, spĺňajú podmienky pre uznanie daňového výdavku v zmysle § 2 písm. i) a § 21 ods. 1 ZDP. Na záver bolo konštatované, že nebolo preukázané, že sporné práce reálne uskutočnil dodávateľ uvedený vo vystavených faktúrach a ani subjekt – subdodávateľ, ktorý mal práce vykonať.

 

 

Získajte prístup k celému obsahu, funkciám a službám

 

 Viac ako 12 000 aktuálnych dokumentov

 Viac ako 90 aktuálnych videoškolení s obľúbenými lektormi

 Tím odborníkov na telefóne a online chate každý pracovný deň

 Pravidelné Online / Video rozhovory s odborníkmi

 Osobný profil s Vašimi záložkami, históriou, poznámkami...

 Mesačný prehľad najdôležitejších informácií priamo do e-mailu

 

Cena (ročný prístup): 477,24 € s DPH (388 € bez DPH)

  Objednať ročný prístup v e-shope zakon.sk

 

Všetky výhody predplateného prístupu nájdete v časti O PORTÁLI

Chcete mať pravidelné informácie o novinkách a aktuálnej ponuke?

Prihláste sa na odber noviniek e-mailom.

 

Prihlásiť sa na odber