Daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby za rok 2023

Medzi základné povinnosti daňovníka – právnickej osoby patrí povinnosť podať daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby (ďalej len „daňové priznanie“) po skončení zdaňovacieho obdobia. Príspevok je zameraný na základné zásady, ktoré je potrebné dodržať pri zostavení a podaní daňového priznania, a na obsahovú náplň jednotlivých riadkov tlačiva daňového priznania. Súčasťou príspevku je aj komplexný príklad na vyplnenie tlačiva daňového priznania.

Podanie daňových priznaní upravuje:

• zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZDP“), ktorý vymedzuje daňovníka dane z príjmov, predmet dane, zdaniteľné príjmy, oslobodené príjmy a príjmy, ktoré nie sú predmetom dane, určuje postup výpočtu základu dane, daňovej povinnosti, preddavkov na daň, podielu zaplatenej dane, ďalej vymedzuje zdaňovacie obdobia a lehoty na podanie daňového priznania za tieto zdaňovacie obdobia,
• zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“), ktorý obsahuje všeobecnú úpravu podávania daňových priznaní.

Obsah:

1. Kto má povinnosť podať daňové priznanie

2. Čo je predmetom dane z príjmov

3. Príjmy, ktoré nie sú predmetom dane

4. Príjmy oslobodené od dane z príjmov

5. Zdaňovacie obdobie

6. Lehota na podanie daňového priznania

7. Spôsob podania daňového priznania

8. Platenie dane

9. Opravné a dodatočné daňové priznanie

10. Tlačivo daňového priznania

11. Vyplnenie tlačiva daňového priznania k dani z príjmov PO za rok 2023 po jednotlivých riadkoch

12. Minimálna daň právnickej osoby od 1. 1. 2024

1. Kto má povinnosť podať daňové priznanie

V súlade s § 15 daňového poriadku je daňové priznanie povinný podať každý, komu táto povinnosť vyplýva z osobitných predpisov, alebo ten, koho na to správca dane vyzve. Osobitným predpisom je aj ZDP.

Podľa § 41 ods. 1 ZDP daňové priznanie za predchádzajúce zdaňovacie obdobie je povinný podať daňovník v lehote podľa § 49. V súlade s § 2 písm. a) ZDP je daňovníkom fyzická osoba alebo právnická osoba.

Právnická osoba, ktorá bola založená so zámerom podnikania (napr. obchodná spoločnosť, družstvo), má povinnosť podať daňové priznanie vždy, tzn. aj vtedy, ak za zdaňovacie obdobie nedosiahla žiadne príjmy.

Výnimky z podania daňového priznania majú iba daňovníci nezaložení alebo nezriadení na podnikanie, ak za zdaňovacie obdobie dosiahnu len zákonom vymedzené príjmy.

Daňovník, ktorý nie je založený alebo zriadený na podnikanie a Národná banka Slovenska nemusia podať daňové priznanie, ak majú iba príjmy, ktoré nie sú predmetom dane (§ 12 ods. 7 ZDP), a príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou (§ 43 ZDP).

Občianske združenie nemusí podať daňové priznanie, ak má iba príjmy, ktoré nie sú predmetom dane, príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou (§ 43 ZDP), a príjmy z členských príspevkov podľa stanov, štatútu, zriaďovacích listín alebo zakladateľských listín, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 13 ods. 2 písm. b) ZDP.

Rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie nemusia podať daňové priznanie, ak majú okrem príjmov, z ktorých sa daň vyberá zrážkou (§ 43 ZDP), len príjmy oslobodené od dane.

Registrované cirkvi a náboženské spoločnosti nemusia podať daňové priznanie, ak majú iba príjmy z kostolných zbierok, cirkevných úkonov a príspevky plynúce zo štátneho rozpočtu [§ 13 ods. 2 písm. a) ZDP] a príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou (§ 43 ZDP).

2. Čo je predmetom dane z príjmov

Predmetom dane daňovníka – právnickej osoby je príjem (výnos) z činnosti daňovníka a z nakladania s majetkom daňovníka okrem osobitne vymedzeného predmetu dane daňovníkov nezaložených alebo nezriadených na podnikanie [§ 2 písm. b) ZDP]. Príjem (výnos) z činnosti daňovníka je napr. tržba z predaja tovarov, výrobkov, tržba za poskytnuté služby.

Príjem (výnos) z nakladania s majetkom daňovníka je napr. nájomné z budovy alebo hnuteľnej veci poskytnutej na prenájom, príjem z predaja majetku daňovníka.

Predmetom dane daňovníkov, ktorí nie sú založení alebo zriadení na podnikanie, sú príjmy z činností, ktorými dosahujú zisk alebo ktorými sa dá zisk dosiahnuť, a to vrátane príjmov z predaja majetku, príjmov z nájomného, príjmov z reklám, príjmov z členských príspevkov, príjmov, z ktorých sa daň vyberá zrážkou podľa § 43, a príjmov na základe zmluvy o sponzorstve v športe (§ 12 ods. 2 ZDP).

Daňovníkmi nezaloženými alebo nezriadenými na podnikanie sú občianske združenia, nadácie, neinvestičné fondy a neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby [§ 12 ods. 3 písm. a) ZDP].

Ďalej sú to záujmové združenia právnických osôb, profesijné komory, politické strany a politické hnutia, štátom uznané cirkvi a náboženské spoločnosti, spoločenstvá vlastníkov bytov a nebytových priestorov, obce, vyššie územné celky, rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie, štátne fondy, vysoké školy, Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Sociálna poisťovňa, Kancelária Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, Fond ochrany vkladov, Slovenská kancelária poisťovateľov, Slovenský pozemkový fond, Rozhlas a televízia Slovenska, Garančný fond investícií, organizácie, ktorých nezisková činnosť vyplýva z osobitného predpisu, na základe ktorého vznikli [§ 12 ods. 3 písm. b) ZDP]. Na účely ZDP sa obchodné spoločnosti nezaložené na účel podnikania nepovažujú za daňovníkov, ktorí nie sú založení alebo zriadení na podnikanie.

Príjmom sa v súlade s § 2 písm. c) ZDP rozumie peňažné plnenie a nepeňažné plnenie dosiahnuté aj zámenou, ocenené cenami bežne používanými v mieste a v čase plnenia alebo spotreby, a to podľa druhu, kvality, prípadne miery opotrebenia predmetného plnenia, ak tento zákon neustanovuje inak.

Zdaniteľným príjmom sa v súlade s § 2 písm. h) ZDP rozumie príjem, ktorý je predmetom dane a nie je oslobodený od dane podľa tohto zákona ani medzinárodnej zmluvy. Daňovník – právnická osoba má príjmy, ktoré sú predmetom dane vymedzené v § 12 ZDP, a príjmy, ktoré sú oslobodené od dane v § 13, § 13a, § 13b a § 13c tohto zákona.

3. Príjmy, ktoré nie sú predmetom dane

V súlade s § 12 ods. 7 ZDP predmetom dane u daňovníka – právnickej osoby nie je:

• príjem získaný z podielu zaplatenej dane podľa § 50;
• príjem získaný darovaním (napr. § 628 až § 630 Občianskeho zákonníka), a to bez ohľadu na skutočnosť, či ide o peňažný alebo nepeňažný dar, okrem darov, ktoré boli poskytnuté poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti od držiteľa, ktoré sú predmetom dane a podliehajú zdaneniu;
• príjem získaný dedením (napr. § 460 až § 487 Občianskeho zákonníka).

Následne príjem dosiahnutý z používania a z predaja majetku nadobudnutého darovaním alebo dedením už podlieha zdaneniu. Výnimkou sú prípady, keď takýto príjem plynie niektorým daňovníkom nezaloženým alebo nezriadeným na podnikanie, u ktorých je oslobodený od dane;

• podiel na zisku (dividenda) vyplácaný právnickej osobe zo zisku obchodnej spoločnosti alebo družstva vrátane reverzného hybridného subjektu [§ 3 ods. 1 písm. e) ZDP] v rozsahu, v akom nie je daňovým výdavkom u daňovníka vyplácajúceho tento podiel na zisku, vyrovnací podiel, podiel na likvidačnom zostatku, podiel na výsledku podnikania vyplácaný tichému spoločníkovi alebo podiel na zisku a na majetku pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou [§ 3 ods. 1 písm. g) ZDP];
• príjem plynúci z dôvodu nadobudnutia nových akcií a podielov, ako aj príjem plynúci z dôvodu ich výmeny pri zrušení daňovníka bez likvidácie, a to aj vtedy, ak súčasťou splynutia, zlúčenia alebo rozdelenia spoločnosti je aj majetok spoločnosti so sídlom v členských štátoch Európskej únie.

Predmetom dane podľa predmetného ustanovenia je podiel na zisku (dividenda) vyplácaný zo zisku obchodnej spoločnosti alebo družstva, vyrovnací podiel, podiel na likvidačnom zostatku, podiel na výsledku podnikania vyplácaný tichému spoločníkovi a podiel člena pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou, ak je vyplácaný:

• daňovníkovi – právnickej osobe s neobmedzenou daňovou povinnosťou, od daňovníka z nespolupracujúceho štátu [§ 2 písm. x) ZDP]. V tomto prípade sa zdaňuje cez daňové priznanie, je súčasťou osobitného základu dane podľa § 51e ZDP a uvádza sa v V. časti daňového priznania;
• daňovníkovi z nespolupracujúceho štátu od daňovníka – právnickej osoby s neobmedzenou daňovou povinnosťou. V tomto prípade sa zdaňuje zrážkovou daňou podľa § 43 ZDP a platiteľom dane je právnická osoba s neobmedzenou daňovou povinnosťou, ktorá takýto príjem vypláca.

Daňovníkom – právnickou osobou s neobmedzenou daňovou povinnosťou sa rozumie právnická osoba, ktorá má na území Slovenskej republiky (ďalej len „SR“) sídlo alebo miesto skutočného vedenia. Miestom skutočného vedenia je miesto, kde sa vytvárajú alebo prijímajú zásadné riadiace rozhodnutia a obchodné rozhodnutia pre právnickú osobu ako celok, aj ak adresa tohto miesta nie je zapísaná v obchodnom registri.

Daňovníkom nespolupracujúceho štátu sa rozumie právnická osoba, ktorá nemá sídlo v štáte uvedenom v zozname štátov uverejnenom na webovom sídle Ministerstva financií SR. Ministerstvo financií SR zaradí do tohto zoznamu štát, s ktorým má SR uzatvorenú:

• medzinárodnú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia alebo
• medzinárodnú zmluvu o výmene informácií týkajúcich sa daní, alebo
• štát, ktorý je zmluvným štátom medzinárodnej zmluvy obsahujúcej ustanovenia o výmene informácií pre daňové účely v obdobnom rozsahu, ktorou je tento štát a SR viazaná.

Zároveň bez toho, aby bolo pri zdanení dotknuté uplatnenie medzinárodnej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia, Ministerstvo financií SR vyradí z tohto zoznamu štát, ktorý je uvedený v zozname Európskej únie obsahujúcom štáty, ktoré nespolupracujú na daňové účely, uverejnenom v Úradnom vestníku Európskej únie k 1. januáru kalendárneho roka, alebo neuplatňuje daň z príjmov právnických osôb, alebo uplatňuje nulovú sadzbu dane z príjmov právnických osôb.

Podiel na zisku (dividenda), ktorý nie je predmetom dane, musí spĺňať podmienku, podľa ktorej podiel na zisku (dividenda) vo vyplácajúcej spoločnosti nemôže byť daňovým výdavkom. Z toho vyplýva, že v prípade, ak by vyplácajúca spoločnosť sumu vyplatenej dividendy uplatnila v daňových výdavkoch, u prijímateľa tento príjem (výnos) nemôže byť považovaný za dividendu.

V súlade s § 21 ods. 1 písm. j) ZDP daňovým výdavkom nie sú výdavky (náklady) vynaložené na príjmy nezahŕňané do základu dane. Z uvedeného dôvodu je daňovník povinný vylúčiť zo základu dane výdavky (náklady), ktoré súvisia s príjmami, ktoré nie sú predmetom dane.

4. Príjmy oslobodené od dane z príjmov

Príjmy, ktoré sú u daňovníka – právnickej osoby oslobodené od dane, sú vymedzené v § 13, § 13a, § 13b a § 13c ZDP.

Oslobodené od dane môžu byť len také príjmy, ktoré sú predmetom dane. Keďže daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady) vynaložené na príjmy nezahŕňané do základu dane, daňovník je povinný vylúčiť zo základu dane aj výdavky (náklady), ktoré súvisia s oslobodenými príjmami [§ 21 ods. 1 písm. j) ZDP].

5. Zdaňovacie obdobie

Podľa § 2 písm. l) ZDP je zdaňovacím obdobím kalendárny rok, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak došlo k zmene účtovného obdobia na hospodársky rok v súlade s § 3 ods. 4 až 8 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v z. n. p. (ďalej len „zákon o účtovníctve“), podľa § 41 ods. 10 ZDP je súčasne hospodársky rok aj zdaňovacím obdobím. Pri zmene zdaňovacieho obdobia, ktorým je kalendárny rok, na hospodársky rok sa obdobie od začiatku kalendárneho roka do dňa predchádzajúceho zmene zdaňovacieho obdobia na hospodársky rok považuje za samostatné zdaňovacie obdobie.

Hospodárskym rokom je obdobie nepretržite po sebe idúcich 12 kalendárnych mesiacov, ktoré nie je zhodné s kalendárnym rokom. K zmene účtovného obdobia na hospodársky rok môže dôjsť len k prvému dňu kalendárneho mesiaca. Účtovné obdobie, ktoré je hospodárskym rokom, uplatní účtovná jednotka písomným oznámením daňovému úradu najmenej 15 dní pred zmenou účtovného obdobia, resp. ak ide o nového daňovníka (účtovnú jednotku), do 30 dní odo dňa vzniku účtovnej jednotky.

Kratšie zdaňovacie obdobie ako kalendárny rok

Daňovník môže mať zdaňovacie obdobie kratšie ako kalendárny rok v nasledovných prípadoch:

• zdaňovacie obdobie daňovníka, ktorý vznikol v priebehu kalendárneho roka. U takéhoto daňovníka zdaňovacie obdobie začína dňom vzniku a končí 31. 12. kalendárneho roka alebo posledným dňom hospodárskeho roka, ak daňovník na základe oznámenia uplatňoval hospodársky rok;
• zdaňovacie obdobie pred vstupom daňovníka do likvidácie v súlade s § 41 ods. 3 ZDP. Takéto zdaňovacie obdobie sa končí dňom predchádzajúcim dňu vstupu daňovníka do likvidácie;
• zdaňovacie obdobie pred vyhlásením konkurzu v súlade s § 41 ods. 5 ZDP. Takéto zdaňovacie obdobie sa končí dňom predchádzajúcim dňu vyhlásenia konkurzu;
• zdaňovacie obdobie pred zrušením daňovníka bez likvidácie s právnym nástupcom (zlúčenie, splynutie a rozdelenie spoločností), okrem prípadov, ak bol rozhodný deň stanovený na 1. 1. V súlade s § 49 ods. 6 ZDP je daňovník zrušený bez likvidácie alebo jeho právny nástupca povinný podať daňové priznanie za zdaňovacie obdobie ukončené dňom predchádzajúcim rozhodnému dňu. Právny nástupca uvedie v daňovom priznaní IČO a DIČ daňovníka zrušeného bez likvidácie. Majetok a záväzky vzniknuté počnúc rozhodným dňom do dňa zániku daňovníka sú súčasťou majetku a záväzkov jeho právneho nástupcu;
• zdaňovacie obdobie pred zmenou z kalendárneho roka na hospodársky rok alebo naopak v súlade s § 41 ods. 9 ZDP. Ak daňovník mení zdaňovacie obdobie z kalendárneho roka na hospodársky rok alebo naopak, je povinný podať daňové priznanie za zdaňovacie obdobie ukončené dňom predchádzajúcim dňu zmeny v lehote podľa § 49 ods. 2 ZDP. Obdobie od začiatku kalendárneho roka do dňa predchádzajúceho zmene zdaňovacieho obdobia na hospodársky rok sa považuje za samostatné zdaňovacie obdobie v súlade s § 41 ods. 10 ZDP;
• zdaňovacie obdobie pred zmenou právnej formy. V súlade s § 41 ods. 7 ZDP, ak sa mení osobná spoločnosť (verejná obchodná spoločnosť, komanditná spoločnosť) na kapitálovú spoločnosť (spoločnosť s ručením obmedzeným, akciová spoločnosť, jednoduchá spoločnosť na akcie, družstvo) alebo naopak, napr. verejná obchodná spoločnosť sa mení na spoločnosť s ručením obmedzeným alebo sa mení komanditná spoločnosť na akciovú spoločnosť, trvá zdaňovacie obdobie od začiatku zdaňovacieho obdobia do dňa predchádzajúcemu dňu zápisu zmeny právnej formy do obchodného registra. Ďalšie zdaňovacie obdobie začína dňom zápisu zmeny do obchodného registra a trvá do dňa, keď by k zmene právnej formy nedošlo.

Zmenou právnej formy spoločnosť ako právnická osoba nezaniká. Ak sa mení kapitálová spoločnosť na inú kapitálovú spoločnosť alebo družstvo, k zmene zdaňovacieho obdobia nedochádza, napr. ak sa mení spoločnosť s ručením obmedzeným na akciovú spoločnosť alebo družstvo, alebo sa mení jednoduchá spoločnosť na akcie na akciovú spoločnosť;

Dlhšie zdaňovacie obdobie ako kalendárny rok

Daňovník môže mať zdaňovacie obdobie dlhšie ako kalendárny rok v nasledovných prípadoch:

• v súlade s § 41 ods. 4 ZDP zdaňovacie obdobie daňovníka, ktorý vstúpil do likvidácie, sa začína dňom jeho vstupu do likvidácie. Ak sa likvidácia neskončí do 31. 12. druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom daňovník vstúpil do likvidácie, končí sa toto zdaňovacie obdobie 31. 12. druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom daňovník vstúpil do likvidácie. Potom je až do skončenia likvidácie zdaňovacím obdobím kalendárny rok. Ak sa likvidácia skončí v priebehu kalendárneho roka, končí sa toto zdaňovacie obdobie dňom skončenia likvidácie. Za daňovníka v likvidácii podáva daňové priznanie likvidátor;

• obdobne sa v súlade s § 41 ods. 6 ZDP určuje zdaňovacie obdobie u daňovníka, na ktorého bol vyhlásený konkurz. Zdaňovacie obdobie daňovníka, na ktorého bol vyhlásený konkurz, sa začína dňom vyhlásenia konkurzu a končí sa dňom zrušenia konkurzu. Ak konkurz nebol zrušený do 31. 12. druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom bol na daňovníka vyhlásený konkurz, končí sa toto zdaňovacie obdobie 31. 12. druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom bol na daňovníka vyhlásený konkurz. Potom je až do zrušenia konkurzu zdaňovacím obdobím kalendárny rok. Ak sa konkurz zruší v priebehu kalendárneho roka, končí sa toto zdaňovacie obdobie dňom zrušenia konkurzu. Po zrušení konkurzu sa zdaňovacie obdobie začína dňom nasledujúcim po zrušení konkurzu a končí sa 31. 12. kalendárneho roka, v ktorom bol zrušený konkurz. Ak sa na daňovníka ruší malý konkurz a vyhlasuje konkurz podľa § 106j zákona č. 7/2005 Z. z. v z. n. p., nedochádza z tohto dôvodu k zmene zdaňovacieho obdobia ku dňu vyhlásenia konkurzu. Za daňovníka v konkurze podáva daňové priznanie správca konkurznej podstaty;

• pri zrušení daňovníka bez likvidácie s právnym nástupníctvom (zlúčenie, splynutie a rozdelenie spoločností) v súlade s § 49 ods. 6 ZDP, ak právny nástupca už existuje, ostáva zachované zdaňovacie obdobie, ktoré uplatňuje právny nástupca.

Ak právny nástupca ešte nevznikol, zdaňovacie obdobie začína rozhodným dňom a trvá do 31. 12. nasledujúceho roka po roku, v ktorom nastal rozhodný deň.

Ďalšie zdaňovacie obdobia

• v súlade s § 41 ods. 11 ZDP, ak pri zmene sídla alebo miesta skutočného vedenia obchodnej spoločnosti alebo družstva daňovník prestáva byť daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou a súčasne mu nevzniká na území SR stála prevádzkareň, zdaňovacie obdobie sa končí dňom predchádzajúcim dňu, ku ktorému došlo k zmene sídla alebo miesta skutočného vedenia obchodnej spoločnosti alebo družstva. Základ dane sa vypočíta podľa § 17 až § 29 ZDP, pričom sa uplatní aj postup podľa § 17f a 17g ZDP;
• v súlade s § 41 ods. 12 ZDP, ak pri zmene sídla alebo miesta skutočného vedenia obchodnej spoločnosti alebo družstva daňovník prestáva byť daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou a súčasne mu vzniká na území SR stála prevádzkareň, zdaňovacie obdobie sa končí posledným dňom pôvodného zdaňovacieho obdobia, ktoré mal pred touto zmenou. Základ dane sa vypočíta podľa § 17 až § 29 ZDP, pričom sa uplatní aj postup podľa § 17f a 17g ZDP na presun toho majetku a záväzkov, ktoré sa nevzťahujú k majetku a záväzkom tejto stálej prevádzkarne;
• v súlade s § 41 ods. 8 ZDP pri zrušení daňovníka zamietnutím návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku sa zdaňovacie obdobie končí dňom zamietnutia návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku daňovníka;
• v súlade s § 41 ods. 8 ZDP pri zrušení daňovníka zastavením konkurzného konania pre nedostatok majetku sa zdaňovacie obdobie končí dňom zverejnenia oznamu o nadobudnutí právoplatnosti uznesenia o zastavení konkurzného konania pre nedostatok majetku v Obchodnom vestníku;
• v súlade s § 41 ods. 13 ZDP, ak bolo vydané rozhodnutie o zrušení daňovníka a zverejnené oznámenie o predpoklade úpadku spoločnosti alebo družstva a nebol podaný návrh na ustanovenie likvidátora spoločnosti so zloženým preddavkom a nebol ani podaný návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok daňovníka, zdaňovacie obdobie sa končí dňom výmazu daňovníka z obchodného registra;
• v súlade s § 41 ods. 14 ZDP, ak bola nariadená dodatočná likvidácia, zdaňovacie obdobie sa začína dňom obnovenia zápisu spoločnosti alebo družstva v obchodnom registri a končí sa dňom výmazu daňovníka z obchodného registra z dôvodu skončenia dodatočnej likvidácie.

Za zdaňovacie obdobia pri zrušení daňovníka zamietnutím návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku, pri zrušení daňovníka zastavením konkurzného konania pre nedostatok majetku, ak bolo vydané rozhodnutie o zrušení daňovníka a zverejnené oznámenie o predpoklade úpadku spoločnosti alebo družstva a pri nariadení dodatočnej likvidácie, podáva daňové priznanie v lehote podľa § 49 ods. 2 ZDP posledný štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu zapísaný v obchodnom registri pred výmazom daňovníka z obchodného registra, oprávnený konať za daňovníka v rozsahu zapísanom v obchodnom registri pred výmazom daňovníka z obchodného registra. V lehote na podanie daňového priznania je povinný daň aj zaplatiť.

6. Lehota na podanie daňového priznania

V súlade s § 49 ods. 2 ZDP daňové priznanie sa podáva do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia, ak tento zákon neustanovuje inak. V lehote na podanie daňového priznania je povinný daňovník daň aj zaplatiť. Lehota na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie kalendárny rok 2023 (ďalej len „zdaňovacie obdobie 2023“) je do 2. apríla 2024 (najbližší nasledujúci pracovný deň po 31. 3. 2024).

V súlade s § 27 ods. 4 daňového poriadku, ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo deň pracovného pokoja, posledným dňom lehoty je najbližší nasledujúci pracovný deň. Keďže 31. 3. 2024 je nedeľa, pondelok 1. 4. 2024 je sviatok, posledným dňom lehoty na podanie daňového priznania a zaplatenie dane je 2. 4. 2024, tzn. najbližší nasledujúci pracovný deň po 31. 3. 2024.

Predĺženie lehoty na podanie daňového priznania

Daňovník si môže predĺžiť lehotu na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2023 na základe oznámenia podaného príslušnému správcovi dane do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania:

• najviac o 3 celé kalendárne mesiace, tzn. do 30. júna 2024, s výnimkou daňovníka v konkurze alebo v likvidácii. Daňovník v oznámení uvedie novú lehotu, ktorou je koniec kalendárneho mesiaca, v ktorej podá daňové priznanie, v tejto novej lehote je daň aj splatná [§ 49 ods. 3 písm. a) ZDP];
• najviac o 6 celých kalendárnych mesiacov, tzn. do 30. septembra 2024, ak súčasťou príjmov sú zdaniteľné príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí, tzn. musí ísť o príjmy, ktoré sú v zahraničí predmetom dane a nie sú od dane oslobodené, s výnimkou daňovníka v konkurze alebo v likvidácii. Daňovník v oznámení uvedie túto skutočnosť a novú lehotu, ktorou je koniec kalendárneho mesiaca, v ktorej podá daňové priznanie, v tejto novej lehote je daň aj splatná. Ak v podanom daňovom priznaní daňovník neuvedie zdaniteľné príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí, správca dane uplatní postup podľa § 155 a § 156 daňového poriadku, tzn. uloží daňovníkovi pokutu za oneskorené podanie daňového priznania.

Tlačivo oznámenia o predĺžení lehoty na podanie daňového priznania (OZN493v22) má štruktúrovanú podobu a nachádza sa na webovom sídle finančnej správy. Daňovník v tlačive oznámenia zaškrtne príslušné zaškrtávacie pole v závislosti od toho, či žiada o predĺženie lehoty na podanie daňového priznania najviac o tri kalendárne mesiace alebo najviac o šesť kalendárnych mesiacov, ak má aj zdaniteľné príjmy zo zahraničia. Oznámenie o predĺžení lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2023 musí byť podané správcovi dane najneskôr v lehote na podanie daňového priznania, tzn. najneskôr 2. 4. 2024 (najbližší nasledujúci pracovný deň po 31. 3. 2024).

Daňovník v konkurze alebo v likvidácii si nemôže predĺžiť lehotu na podanie daňového priznania na základe oznámenia, ale tento daňovník podáva správcovi dane žiadosť o predĺženie lehoty najneskôr 15 dní pred uplynutím lehoty na podanie daňového priznania. Správca dane môže rozhodnutím predĺžiť lehotu na podanie daňového priznania najviac o 3 kalendárne mesiace, pričom proti tomuto rozhodnutiu sa daňovník nemôže odvolať [§ 49 ods. 3 písm. c) ZDP]. Ak si daňovník predĺži lehotu na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2023 do 30. 6. 2024, keďže 30. 6. 2024 je nedeľa, posledným dňom lehoty na podanie daňového priznania a zaplatenie dane je 1. 7. 2024, tzn. najbližší nasledujúci pracovný deň po 30. 6. 2024.

7. Spôsob podania daňového priznania

Daňové priznanie sa podáva vecne príslušnému orgánu – daňovému úradu. Na účely podania daňového priznania je daňovník povinný zostaviť účtovnú závierku ku koncu zdaňovacieho obdobia podľa ZDP a v termíne na podanie daňového priznania ju uložiť podľa zákona o účtovníctve, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Daňové priznanie predkladajú právnické osoby vo väčšine prípadov elektronicky. Povinnosť doručovať daňové priznanie elektronickými prostriedkami je ustanovená v § 14 daňového poriadku. Daňové priznanie v listinnej podobe môžu predložiť správcovi dane pozemkové spoločenstvá, neziskové organizácie, nadácie, cirkvi, náboženské spoločnosti, cirkevné organizácie, občianske združenia, záujmové združenie právnických osôb, ak nie sú platiteľmi dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) a ak ich pri správe daní nezastupuje daňový poradca alebo advokát.

8. Platenie dane

Daň je splatná v lehote na podanie daňového priznania. Daňovník, ktorému do lehoty na podanie daňového priznania správca dane neoznámil číslo účtu správcu dane vedeného pre daňovníka, je povinný daň zaplatiť v lehote do ôsmich dní od doručenia tohto oznámenia, ak mu toto oznámenie bolo doručené po lehote na podanie daňového priznania. Sadzba dane zo základu dane zníženého o daňovú stratu je vo výške 15 % alebo 21 %.

Sadzbu dane vo výške 15 % môže daňovník uplatniť v prípade, ak úhrn jeho zdaniteľných príjmov za zdaňovacie obdobie je nižší alebo rovný ako 49 790 €.

Daňovník, ktorého zdaňovacím obdobím je kalendárny rok 2023, hospodársky rok, ktorý začal v priebehu roka 2022 a skončí v priebehu roka 2023, hospodársky rok, ktorý začal v priebehu roka 2023 a skončí v priebehu roka 2024, uplatní zníženú sadzbu dane 15 % v prípade, ak za zdaňovacie obdobie dosiahol zdaniteľné príjmy (výnosy) do 49 790 € vrátane.

Daňovník, ktorého zdaňovacím obdobím je kalendárny rok 2024, hospodársky rok, ktorý začal v priebehu roka 2024 a skončí v priebehu roka 2025, uplatní zníženú sadzbu dane 15 % v prípade, ak za zdaňovacie obdobie dosiahol zdaniteľné príjmy (výnosy) do 60 000 € vrátane.

Daň na úhradu vypočítaná v daňovom priznaní (riadok 1100) sa neplatí, ak nepresiahne 5 €, a to ani vtedy, ak daňovník využije postup podľa § 50 ZDP, pričom v tomto riadku sa uvádza nula.

Použitie zníženej sadzby dane 15 % nezávisí od toho, či daňovník – právnická osoba má v zdaňovacom období, za ktoré vypočítava daň, postavenie mikrodaňovníka. Zníženú sadzbu dane 15 % môže uplatniť daňovník nezaložený alebo nezriadený na podnikanie, pozemkové spoločenstvo, obchodná spoločnosť alebo družstvo aj vtedy, ak v zdaňovacom období realizoval kontrolovanú transakciu so závislou osobou (teda nemá postavenie mikrodaňovníka), ale za zdaňovacie obdobie dosiahol zdaniteľné príjmy (výnosy) do 49 790 € vrátane.

Daň z príjmov právnickej osoby so sídlom v tuzemsku sa platí na účet: 500224 – základné číslo účtu (OÚD)/8180, VS 1700992023.

Daň z príjmov právnickej osoby so sídlom v zahraničí sa platí na účet: 500232 – základné číslo účtu (OÚD)/8180, VS 1700992023.

 

 

Získajte prístup k celému obsahu, funkciám a službám

 

 Viac ako 12 000 aktuálnych dokumentov

 Viac ako 90 aktuálnych videoškolení s obľúbenými lektormi

 Tím odborníkov na telefóne a online chate každý pracovný deň

 Pravidelné Online / Video rozhovory s odborníkmi

 Osobný profil s Vašimi záložkami, históriou, poznámkami...

 Mesačný prehľad najdôležitejších informácií priamo do e-mailu

 

Cena (ročný prístup): 499,38 € s DPH (406 € bez DPH)

  Objednať ročný prístup v e-shope zakon.sk

 

Všetky výhody predplateného prístupu nájdete v časti O PORTÁLI

Chcete mať pravidelné informácie o novinkách a aktuálnej ponuke?

Prihláste sa na odber noviniek e-mailom.

 

Prihlásiť sa na odber