Prenájom apartmánu ako daňový výdavok

Odpoveď na otázku z praxe:

Otázka:

Obchodná spoločnosť si prenajíma apartmán s príslušenstvom, ktorý používa na obchodné rokovania a tiež na bývanie pre konateľa spoločnosti.

Ako by mala byť formulovaná zmluva o prenájme bytového priestoru, prípadne text na faktúre za prenájom, aby si spoločnosť mohla nájomné za tento byt uplatniť do daňových výdavkov?

Odpoveď:

Nájomné za užívanie bytu je daňovým výdavkom za predpokladu, že je splnená základná podmienka pre uplatnenie daňového výdavku v zmysle § 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, podľa ktorého je daňový výdavok definovaný ako výdavok na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11, ak tento zákon neustanovuje inak.

Na druhej strane daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom a výdavky na osobnú spotrebu.

Zákon o dani z príjmov osobitne neupravuje spôsob stanovenia výšky daňových výdavkov na nájomné, ak ich hradí daňovník ako súčasť nákladov na bývanie. Stanoviť pomer, v akom sa týkajú podnikania a v akom sú výdavkami na osobnú spotrebu, býva v praxi často problematické a ťažko preukázateľné.

To isté platí aj o nákladoch spojených s užívaním nehnuteľnosti, ako sú elektrická a tepelná energia, vodné a stočné, odvoz odpadu a podobne.

Riešením môže byť napríklad stanovenie tohto pomeru v závislosti od plochy nehnuteľnosti, ktorú daňovník využíva na podnikanie a ktorú na bývanie, alebo rozdiel nákladov na energie predtým, ako sa začal byt využívať na bývanie a súčasnou výškou nákladov.

Ak ide o prenájom bytových priestorov, formulácia v nájomnej zmluve alebo na faktúre nemôže na predmete a účele prenájmu nič podstatné pre účely zákona o dani z príjmov zmeniť.

V prípade, že by išlo o nájom nebytových priestorov v súlade so zákonom č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších predpisov a nebytové priestory by sa využívali napríklad na kancelárske alebo iné podnikateľské účely, nájomné a náklady spojené s nájmom nebytových priestorov by boli daňovým výdavkom v plnej výške. Zákon o nájme a podnájme nebytových priestorov sa vzťahuje na nebytové priestory, ktorými sú miestnosti alebo súbory miestností, ktoré podľa rozhodnutia stavebného úradu sú určené na iné účely ako na bývanie, a na byty, pri ktorých bol udelený súhlas na ich užívanie na nebytové účely.

Autor: Ing. Iveta Kolenová