Účtovanie materiálových a režijných faktúr

Faktúra je najznámejší doklad, ktorý sa používa v účtovníctve. Účtovné predpisy, ako napr. zákon o účtovníctve alebo postupy účtovania, pojem „faktúra“ nedefinujú. Z pohľadu účtovného sa faktúra považuje za účtovný doklad, ktorý musí obsahovať predpísané náležitosti ustanovené v § 10 zákona č. 431/2002 Z. z. (ďalej len „zákon o účtovníctve“).

Ak by sme predsa len chceli faktúru nejako zadefinovať, možno pri nej vychádzať z latinského facere, čo znamená robiť, urobiť, potom možno faktúru zadefinovať ako účet za vykonanú prácu alebo dodaný tovar. Obvykle obsahuje popis toho, za čo sa má zaplatiť, spôsob platby a dátum splatnosti.

Materiálové a režijné faktúry

Z dodávateľských faktúr vyberáme materiálové a režijné faktúry.

Materiálové faktúry

Ako z názvu vyplýva, dodávateľské faktúry za dodaný materiál (materiálové faktúry) obsahujú rôzne druhy nakúpeného materiálu.

Obstaranie materiálu sa pri spôsobe A účtovania zásob účtuje prostredníctvom účtu 111 – Obstaranie materiálu alebo priamo na účet 112 – Materiál na sklade (§ 43 ods. 8 postupov účtovania v PÚ).

Ako materiál sa účtujú najmä suroviny, pomocné látky a prevádzkové látky, náhradné dielce a obaly, teda ide hlavne o nákup materiálu do výrobného procesu alebo pre potreby na poskytovanie služieb. Ako materiál sa účtuje aj obstaranie stavebného materiálu u tých účtovných jednotiek, u ktorých hlavnú podnikateľskú činnosť tvorí výstavba stavieb (budovy, haly, byty a pod.).

Režijné faktúry

Každá účtovná jednotka pri svojej činnosti potrebuje aj „materiál“, ktorý sa nepovažuje za „hlavný“, z ktorého účtovná jednotka vyrába výrobky alebo stavia budovy, alebo poskytuje služby, ale tiež je potrebný k činnosti účtovnej jednotky, či už výrobnej alebo stavebnej, ale aj k samotnému fungovaniu účtovnej jednotky. Takýto materiál možno označiť ako režijný materiál.

Pojem režijný materiál nie je v účtovných predpisoch definovaný, hoci je v praxi tento pojem zaužívaný a účtovné jednotky vedia, že ide o rôzne náklady vynaložené nielen na výrobu, ale aj na chod účtovnej jednotky. Pojem „režijné“ faktúry možno odvodiť z kalkulačného vzorca. Kalkulačným vzorcom je daná štruktúra nákladov, ale neexistuje žiadny, ktorým by sa museli riadiť výrobné podniky.

Všeobecne používaný je tzv. typový vzorec úplných nákladov. Tento vzorec obsahuje tieto položky:

Výrobná réžia

Výrobná réžia, alebo inak povedané režijné náklady, často označované aj ako nepriame náklady, sú také náklady, ktoré vznikajú vo výrobnom procese, napr. odpisy budov alebo strojov vo výrobnom procese, spotreba elektrickej energie vo výrobnom procese a pod.

Správna réžia

Správna réžia sú náklady, ktoré priamo nesúvisia s výrobným procesom alebo s poskytovaním služieb, ale dajú sa k takýmto nákladom priradiť (časť z týchto nákladov). Ide napr. o mzdy zamestnancov účtovnej jednotky, ktorí nepracujú priamo vo výrobe (mzdy riadiacich a administratívnych zamestnancov), ale majú tiež podiel na výrobe, napr. majú podiel na získaní zákazky (výroby), jej riadení, účtovaní a pod.

V príspevku nebudeme rozoberať kalkulačný vzorec, naším cieľom bolo odvodiť pojem materiálové a režijné náklady, a teda aj materiálové faktúry a režijné faktúry.

Na základe uvedených skutočností možno konštatovať, že režijné faktúry predstavujú také nákladové položky účtovnej jednotky, ktoré vznikajú ako nepriame náklady:

• vo výrobnom procese a sú súčasťou ocenenia výrobkov (odpisy budov, strojov a zariadení, spotreba elektrickej energie pri výrobe a iné), alebo
• ide o náklady potrebné na samotný chod (fungovanie) účtovnej jednotky (odpisy administratívnej budovy, spotreba elektrickej energie administratívnej budovy, spotreba čistiacich a kancelárskych potrieb, nájomné, nákup PHM, nákup propagačného materiálu, katalógov, odbornej literatúry, reklamné predmety, tlačivá a pod.).

Obsah z režijných faktúr sa účtuje na nákladové účty podľa obsahu. Napr. nákup PHM, nákup kancelárskych a čistiacich prostriedkov, odbornej literatúry, propagačného materiálu, reklamných predmetov a pod. sa účtuje do nákladov na ťarchu účtu 501 – Spotreba materiálu s prípadným členením tohto účtu na analytické účty (501-Aú), a to podľa toho, či účtovná jednotka potrebuje sledovať jednotlivé náklady podľa druhu, napr. nákup PHM, alebo nepotrebuje.

Keďže na účte 501 – Spotreba materiálu sa účtuje aj materiál „výrobný“ alebo materiál „stavebný“ súvisiaci s podnikateľskou činnosťou účtovnej jednotky, tiež je vhodné na tieto náklady vytvoriť osobitný analytický účet k účtu 501 – Spotreba materiálu, ktorý sa ďalej môže analyticky členiť ešte podľa jednotlivých druhov výrobkov alebo stavieb.

Spotreba energie sa účtuje na ťarchu účtu 502 – Spotreba energie, ale pre potreby podrobnejšieho členenia a sledovania spotreby energie sa tiež môžu vytvoriť analytické účty k účtu 502-Aú (napr. spotreba energie vo výrobnej hale, v sklade, v administratívnej budove a pod.).

Pri spôsobe A účtovania zásob

501 – Spotreba materiálu

Spotreba materiálu prevodom zo skladu

Článok je uvedený v skrátenom znení. Celý článok: Účtovanie materiálových a režijných faktúr

Obsah:

Definícia faktúry podľa zákona o DPH

Náležitosti účtovného dokladu podľa zákona o účtovníctve

Náležitosti obchodných dokumentov podľa Obchodného zákonníka

Odberateľské a dodávateľské faktúry a ich účtovanie

Dodávateľské faktúry a ich účtovanie

Materiálové a režijné faktúry

• • Materiálové faktúry
  • Režijné faktúry
  • Výrobná réžia
  • Správna réžia

Pri spôsobe A účtovania zásob

Pri spôsobe B účtovania zásob

Nákladový účet 518 – Ostatné služby