1. Výdavky na reklamu ako daňové výdavky

Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“) upravuje výdavky na reklamu v § 19 ods. 2 písm. k), písm. n) bode 1 a v § 21 ods. 1 písm. e), písm. h) ZDP.

Pre uznanie výdavkov na reklamu ako daňových výdavkov musia byť splnené podmienky uvedené vo všeobecnej definícii daňového výdavku uvedenej v § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov.

V zmysle tohto ustanovenia je daňovým výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11 ZDP. Pri prípadnej daňovej kontrole musí daňovník preukázať, že výdavok (náklad) skutočne vznikol a tiež súvislosť takéhoto výdavku (nákladu) s dosiahnutím, zabezpečením a udržaním zdaniteľných príjmov daňovníka.

Výdavok (náklad) musí byť správne zaúčtovaný v súlade s postupmi účtovania alebo zaevidovaný v daňovej evidencii vedenej podľa § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov. Súčasne nemôže ísť o výdavok vzťahujúci sa k zakázanej reklame v zmysle zákona o reklame alebo ku klamlivej reklame v zmysle Obchodného zákonníka. V zmysle § 21 ods. 1 písm. e) zákona o dani z príjmov daňovými výdavkami nie sú ani výdavky (náklady) vynaložené v rozpore s týmto zákonom a s osobitnými predpismi, okrem iného aj v rozpore so zákonom o reklame.

Zákon o dani z príjmov z hľadiska uznateľnosti daňového výdavku na reklamu v § 19 ods. 2 písm. k) vyžaduje, aby ...