Na účely účtovníctva je podstatný rozhodný deň. Rozhodný deň je stanovený v zmluve o zlúčení, v zmluve o splynutí alebo v projekte rozdelenia spoločnosti. Rozhodným dňom je deň určený podľa § 69 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka, t. j. deň, od ktorého sa úkony zanikajúcej spoločnosti považujú z hľadiska účtovníctva za úkony vykonané na účet nástupníckej spoločnosti.
Rozhodný deň nemôže byť stanovený neskoršie ako deň nadobudnutia účinkov zlúčenia, splynutia alebo rozdelenia, ktorým je podľa Obchodného zákonníka deň zápisu splynutia, zlúčenia alebo rozdelenia spoločnosti do obchodného registra, ale môže byť stanovený pred termínom zrušenia spoločnosti (pred schválením zmluvy alebo projektu), ku dňu zrušenia spoločnosti alebo po dni zrušenia spoločnosti.
Pri určení rozhodného dňa spätne k prvému dňu účtovného obdobia, v ktorom bol vypracovaný návrh zmluvy o zlúčení alebo splynutí alebo projekt rozdelenia, je podmienkou, že účtovná závierka zostavená ku dňu, ktorý predchádza tomuto dňu, ešte nebola schválená. Od stanoveného rozhodného dňa skutočnosti, ktoré sú predmetom účtovníctva zanikajúcej spoločnosti, sú súčasťou účtovníctva a účtovnej závierky nástupníckej spoločnosti.
Obsah:
1.1. Postup u zanikajúcej spoločnosti
1.2. Postup u nástupníckej spoločnosti
1.1. Postup u zanikajúcej spoločnosti
Účtovná jednotka, ktorá sa zrušuje bez likvidácie podľa § 4 ods. 3 zákona o účtovníctve, vedie účtovníctvo do dňa, ktorý predchádza rozhodnému dňu. Účtovné knihy uzavrie podľa § 16 ods. 4 písm. c) zákona o účtovníctve ku dňu predchádzajúcemu rozhodnému dňu a v nadväznosti na § 17 ods. 6 zákona o účtovníctve zostaví mimoriadnu účtovnú závierku. Ak je tento deň totožný s dňom riadnej účtovnej závierky, považuje sa táto závierka aj za riadnu účtovnú závierku podľa § 17 ods. 6 poslednej vety zákona o účtovníctve.
Príklad č. 1:
Ak spoločnosť, ktorá má účtovné obdobie kalendárny rok, v priebehu roka 2019 vypracuje návrh zmluvy o splynutí, zmluvy o zlúčení alebo návrh projektu rozdelenia spoločnosti, rozhodný deň môže určiť spätne k 1. 1. 2019, za predpokladu, že účtovná závierka k 31. 12. 2018 ešte nebola schválená. Z dôvodu zrušenia spoločnosti bez likvidácie je povinná zostaviť mimoriadnu účtovnú závierku k 31. 12. 2018.
V súlade s § 16 ods. 10 zákona o účtovníctve môže uzavreté účtovné knihy znova otvoriť, doúčtovať účtovné prípady súvisiace so zánikom spoločnosti bez likvidácie a zostaviť mimoriadnu účtovnú závierku.
Táto účtovná závierka sa bude považovať aj za riadnu účtovnú závierku a bude predmetom schvaľovania.
V prípade, že pôvodne zostavená účtovná závierka k 31. 12. 2018 už bude schválená, rozhodný deň spätne k 1. 1. 2019 nie je možné stanoviť.
Zanikajúca spoločnosť ku dňu predchádzajúcemu rozhodnému dňu oceňuje majetok a záväzky na účely ich vykázania v mimoriadnej účtovnej závierke v súlade s § 27 ods. 1 písm. c) zákona o účtovníctve na reálnu hodnotu. Povinnosť ocenenia majetku a záväzkov reálnou hodnotou sa týka aj mikro účtovných jednotiek, ktoré ku dňu, ku ktorému sa zostavuje bežná účtovná závierka, majetok a záväzky reálnou hodnotou neoceňujú.
Reálnou hodnotou podľa § 27 ods. 2 zákona o účtovníctve je:
- trhová cena, ktorou je záverečná cena vyhlásená na burze v deň ocenenia alebo najpočetnejšia cena ponuky, resp. medián cien v deň ocenenia,
- hodnota zistená oceňovacím modelom, ktorý využíva prevažne informácie z operácií alebo kotácií na aktívnom trhu,
- hodnota zistená oceňovacím modelom, ktorý využíva prevažne informácie z operácií alebo kotácií na inom ako aktívnom trhu,
- posudok znalca, ak pre ocenenie nie je možné zistiť trhovú cenu alebo nie je dostupný oceňovací model.
Účtovnou hodnotou sa podľa § 26 ods. 2 postupov účtovania v PÚ rozumie:
- hodnota majetku po zohľadnení odpisov vytvorených ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka,
- ocenenie metódou vlastného imania pri cenných papieroch a podieloch oceňovaných metódou vlastného imania ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka,
- hodnota majetku po zohľadnení opravných položiek a rezerv vytvorených ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie.
Aj keď postupy účtovania v § 26 ods. 2 definujú účtovnú hodnotu, účtovná jednotka musí vychádzať zo stavu hodnôt majetku a záväzkov, ktorý existuje v jej účtovníctve, napr. ak účtuje tvorbu opravných položiek alebo rezerv mesačne, hodnota majetku nie je znížená o opravné položky alebo rezervy ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie, ale vychádza sa z hodnoty majetku v účtovníctve.
Rozdiely vzniknuté medzi reálnou hodnotou majetku a záväzkov a účtovnou hodnotou majetku a záväzkov sa podľa § 26 ods. 1 postupov účtovania v PÚ účtujú:
Súvisiace právne predpisy ZZ SR