1. Konsolidovaný celok a transferové oceňovanie

Transferové oceňovanie prechádzalo v posledných rokoch pravidelnými zmenami, ktoré vo svojom súhrne znamenali postupné sprísňovanie právnej úpravy. Výnimkou nebola ani novelizácia zákona o dani z príjmov, ktorá bola vykonaná Národnou radou SR 7. decembra 2017, a to zákonom č. 344/2017 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon o dani z príjmov (ďalej ako „novela ZDP“). Zmeny v oblasti transferového oceňovania vykonané touto novelou ZDP sa podľa prechodných ustanovení mali použiť za zdaňovacie obdobie začínajúce najskôr 1. januára 2018.

Táto novela ZDP je jednou z najprísnejších zmien pre transferové oceňovanie od roku 2009 (keď sa výslovne zakotvila povinnosť viesť dokumentáciu o transferovom oceňovaní, pričom povinnosť vyčísliť základ dane podľa princípu nezávislého vzťahu sa uplatňovala už pred týmto dátumom). Na prvý pohľad novela ZDP priniesla pre rok 2018 len niekoľko pomerne stručných doplnení existujúcich pravidiel. Pri bližšom pohľade sme si však mohli všimnúť predovšetkým rozsiahle rozšírenie osobnej pôsobnosti transferového oceňovania, t. j. podstatné rozšírenie definícií závislosti. V dôsledku týchto zmien bolo možné identifikovať početnú skupinu fyzických a právnických osôb, ktoré sa podľa týchto pravidiel museli riadiť pravidlami transferového oceňovania od roku 2018 (t. j. boli považované za závislé osoby a ich transakcie budú kontrolovanými transakciami), a to napriek tomu, že do konca roka 2017 týmto povinnostiam nepodliehali.

1.1 Konsolidovaný celok ako závislá osoba

Podľa ustanovenia § 2 písm. n) ZDP sú s účinnosťou od 1. januára 2018 závislé osoby vymedzené nasledujúcim okruhom:

1. blízka osoba,
2. ekonomicky, personálne alebo inak prepojená osoba alebo subjekt,
3. osoba alebo subjekt, ktorý je na účely konsolidácie súčasťou konsolidovaného celku.

Vyššie uvedenou zmenou v právnej úprave došlo k podstatnému sprísneniu okruhu osôb, ktoré sa môžu na účely transferového oceňovania kvalifikovať ako závislé osoby. Do konca roka 2017 platilo, že definície rozoberajúce určité prepojenie medzi daňovými subjektmi a medzi účtovnými jednotkami sa spravovali navzájom oddelenými právnymi úpravami, ktoré vychádzali z odlišných východísk a vzťahovali sa na samostatné účely. Pre definície závislosti vo všeobecnosti platilo, že na účely ZDP predstavovali ich definície autonómne pojmy, ktoré neboli závislé od rôznych iných vymedzení spriaznenosti medzi osobami obsiahnutých v iných právnych predpisoch (napr. v zákone o DPH, v Obchodnom zákonníku, v zákone o registri partnerov verejného ...