1. Úpravy v ZDP účinné od 1. 12. 2019 a 1. 1. 2020

Prehľad zmien:

1.1 Zamestnanecké benefity

1.2 Doplnenie posudzovania vkladov do obchodných spoločností alebo družstiev pre daňové účely

1.3 Rozšírenie definície „dividenda“ pre účely posudzovania zdanenia

1.4 Spresnenie podmienky pre oslobodenie príjmov z predaja cenných papierov

1.5 Zmena v oslobodení plnení z poistenia vyplácaného z dôvodu úrazu

1.6 Úpravy v nezdaniteľných častiach základu dane

1.7 Zníženie sadzby dane

1.8 Úprava v zdaňovaní peňažných a nepeňažných plnení vyplácaných/ poskytovaných držiteľom poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti

1.9 Doplnenia v oslobodených príjmoch právnických osôb

1.10 Úpravy v pohľadávkach a záväzkoch

1.11 Zmeny vo výdavkoch uznaných do daňových výdavkov až po zaplatení

1.12 Strata

1.13 Hybridné nesúlady

1.14 Veda a výskum

1.15 Preddavky na daň z príjmov

1.16 Výpožičky

1.17 Zníženie administratívnej náročnosti

1.18 Úpravy týkajúce sa definície „nezmluvných štátov“ a zdroja príjmov

1.1 Zamestnanecké benefity

a) Vzdelávanie zamestnancov

S účinnosťou od 1. 1. 2020 sa v značnej miere rozširuje v § 5 ods. 7 písm. a) ZDP zamestnanecký benefit na vzdelávanie vlastných zamestnancov zamestnávateľa, ktorý je u zamestnanca oslobodeným príjmom. Kým do 31. 12. 2019 je možné za oslobodený benefit zamestnancov po­va­žovať výlučne plnenie od zamestnávateľa za doškoľovanie zamestnanca, ktoré súvisí s činnosťou alebo s podnikaním tohto zamestnávateľa, od 1. 1. 2020 sa rozširuje oslobodenie na akékoľvek vzdelávanie zamestnanca, avšak pri splnení dvoch základných podmienok, a to:

• musí ísť stále o vzdelávanie, ktoré súvisí s činnosťou alebo s podnikaním tohto zamestnávateľa, pričom
• v prípade, ak by išlo o vzdelávanie, ktorým si zamestnanec zvyšuje stupeň vzdelania na vysokoškolské vzdelanie prvého alebo druhého stupňa, musí byť splnená aj ďalšia podmienka, a to trvanie pracovnoprávneho vzťahu, služobného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo členského pomeru zamestnanca u tohto zamestnávateľa alebo obdobného vzťahu, v ktorom je daňovník pri výkone práce pre platiteľa príjmu povinný dodržiavať pokyny alebo príkazy platiteľa príjmu, k začiatku príslušného akademického roka nepretržite aspoň 24 mesiacov.

ZDP bližšie nešpecifikoval pojem doškoľovanie, ale pod týmto pojmom sa rozumelo dodatočne vyškoliť zamestnanca na danú plánovanú prácu, resp. zamestnancovi doplniť získanú spôsobilosť doplnením nových poznatkov v odbore alebo rekvalifikácia pre zamestnancov pre potreby zamestnávateľa.

Napr. vykonanie zaučenia zamestnanca, ktoré zabezpečil zamestnávateľ zamestnancovi pri vstupe do pracovného pomeru bez kvalifikácie, sa mohlo považovať za doškoľovanie zamestnanca a výdavky, ktoré zamestnávateľ vynaložil v súvislosti s takýmto vzdelávaním, boli pre zamestnanca nepeňažným príjmom, ktorý je podľa tohto ustanovenia oslobodený od dane.

Za do­škoľovanie sa nepovažovalo stredoškolské, pomaturitné alebo vysokoškolské vzdelávanie. V tomto prípade išlo o zvyšovanie kvalifikácie v rámci vzdelávacieho systému, napr. získanie vyššieho stupňa vzdelania (bakalárskeho štúdia, štúdia popri zamestnaní a pod.). Takto vynaložená suma zamestnávateľom bola u zamestnanca zdaniteľným príjmom, z ktorého zamestnávateľ vybral preddavok na daň v mesiaci jeho poskytnutia spolu s mesačnou mzdou.

S účinnosťou od 1. 1. 2020 sa za oslobodený príjem zamestnanca považuje akékoľvek vzdelávanie zabezpečené zamestnávateľom pre svojho zamestnanca, za podmienky, že súvisí s jeho potrebami, pričom v prípade zvyšovania kvalifikácie musí byť dodržaná aj zákonom stanovená lehota pre pracovný vzťah voči zamestnávateľovi.

V tejto súvislosti sa upravuje aj § 19 ods. 2 písm. c) tretí bod ZDP, podľa ktorého daňovými výdavkami, ktoré možno uplatniť len v rozsahu a za podmienok ustanovených v tomto zákone, sú výdavky (náklady) na pracovné a sociálne podmienky a starostlivosť o zdravie vynaložené na vzdelávanie zamestnanca, ktoré súvisí s činnosťou alebo s podnikaním zamestnávateľa.

Zároveň prechodné ustanovenie § 52zza ods. 24 ZDP upravuje, že ustanovenia § 5 ods. 7 písm. a) a § 19 ods. 2 písm. c) tretí bod v znení účinnom od 1. januára 2020 sa prvýkrát použijú na sumu vynaloženú zamestnávateľom zamestnancovi na vzdelávanie pri zúčtovaní mzdy za mesiac január 2020.

Pri poskytovaní vzdelávania, ktorým dochádza k zvyšovaniu stupňa vzdelania na vysokoškolské vzdelanie prvého alebo druhého stupňa, sa tieto ustanovenia prvýkrát použijú na akademický rok, ktorý sa začína po 31. decembri 2019.

Zároveň sa dopĺňa aj poznámka pod čiarou k pojmu vzdelávanie zamestnanca, ktorá spresňuje, že ide napr. o vzdelávanie vymedzené v:

• § 153 až § 155 Zákonníka práce,
• § 23 až § 26 a § 36 až § 38 zákona č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
• § 161 až § 165 zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 318/2018 Z. z.,
• § 214 až § 218 zákona č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

b) Lekárske preventívne prehliadky

Lekárske preventívne prehliadky sú súčasťou opatrení určených pre zamestnávateľa vo vzťahu k zamestnancom v zákone č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o BOZP“). Tento zákon ustanovuje všeobecné zásady prevencie a základné podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a na vylúčenie rizík a faktorov podmieňujúcich vznik pracovných úrazov, chorôb z povolania a iných poškodení zdravia z práce.

Podľa zákona o BOZP je zamestnávateľ povinný uplatňovať všeobecné zásady prevencie pri vykonávaní opatrení nevyhnutných na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane zabezpečovania informácií, vzdelávania a organizácie práce a prostriedkov. Zamestnávateľ je povinný vykonávať opatrenia nevyhnutné na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci riadne a včas tak, aby sa splnil ich účel, a zabezpečovať, aby tieto opatrenia boli použiteľné a zamestnancovi prístupné.

V rámci týchto opatrení je zamestnávateľ povinný zabezpečiť aj vykonávanie zdravotného dohľadu vrátane lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci, a to v pravidelných intervaloch s prihliadnutím na charakter práce a na pracovné podmienky na pracovisku, ako aj vtedy, ak o to zamestnanec požiada [§ 6 ods. 1 písm. q) zákona o BOZP].

Náklady spojené so zaisťovaním bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je povinný znášať zamestnávateľ, tieto náklady nesmie presunúť na zamestnanca.

Poskytovanie lekárskych preventívnych prehliadok je:

• zamestnávateľ povinný zabezpečiť pre svojich zamestnancov vo vzťahu k práci [§ 6 ods. 1 písm. q) zákona o BOZP],
• zamestnanec je povinný podrobiť sa ...