2. Ďalšie dôkazy o reálnosti výdavku

2.1 Dôkazné bremeno

Pri daňových kontrolách vznikajú problémy z hľadiska daňovej uznateľnosti výdavkov (nákladov). Hoci napr. ide o výdavok, ktorý jednoznačne spĺňa zákonné podmienky stanovené v § 2 písm. i) ZDP, daňoví kontrolóri nad rámec všeobecne právnych predpisov požadujú od daňového subjektu ďalšie dôkazy o tom, že konkrétny výdavok (náklad) skutočne vznikol.

Je potrebné uviesť, že daňoví kontrolóri si svojvoľne vykladajú ustanovenia § 24 a § 45 ods. 2 písm. e) zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Ide síce o ustanovenia, ktoré stanovujú daňovníkom dôkaznú povinnosť, ale v zmysle judikatúry dôkazná povinnosť daňového subjektu nie je nekonečná, ako si to mylne vysvetľujú daňoví kontrolóri.

Kým ustanovenie § 24 daňového poriadku rieši dokazovanie daňového subjektu v rámci celej správy daní a daňového konania, ustanovenie § 45 ods. 2 písm. e) daňového poriadku ukladá túto povinnosť pri samotnej daňovej kontrole.

Napr. podľa § 24 ods. 1 písm. c) daňového poriadku daňový subjekt preukazuje vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

Vierohodnosť príslušného dokladu (súvisia­ceho s daňovým výdavkom) sa preukáže podpisovým záznamom osoby (t. j. podpisom) zodpovednej za účtovný prípad v účtovnej jednotke a podpisom osoby zodpovednej za jeho zaúčtovanie.

Tieto podpisy napokon vyžaduje aj § 10 ods. 1 písm. f) zákona o účtovníctve.