1. Základné ustanovenia zákona, ktoré vymedzujú preukázateľný daňový výdavok

§ 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov

Zákon o dani z príjmov poskytuje základnú definíciu daňového výdavku v § 2 písm. i).

Daňovým výdavkom je výdavok (náklad) nielen na dosiahnutie, ale aj zabezpečenie alebo udržanie zdaniteľných príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v daňovej evidencii (platí pre fyzické osoby). Ak sa využíva majetok, ktorý môže mať charakter osobnej potreby, a pri ňom vznikajú aj súvisiace výdavky, potom výdavky vo väzbe na tento majetok sa uznajú len v pomernej časti podľa § 19 ods. 2 písm. t) zákona. Uvedené platí za predpokladu, že zákon v iných ustanoveniach nedefinuje inak.

Požiadavky na daňový výdavok:

Preukázateľný daňový výdavok musí spĺňať tieto podmienky:

• vecnosť: výdavok musí priamo súvisieť s dosahovaním, zabezpečením alebo udržaním zdaniteľných príjmov,
• preukázateľnosť: daňovník musí dokázať, že nejde o fikciu, ale skutočný náklad a zároveň je nutné dodržať náležitosti účtovného dokladu podľa § 10 zákona o účtovníctve,
• evidovateľnosť: výdavok je nutné zaúčtovať v účtovníctve, príp. zaevidovať v daňovej evidencii, ak fyzická osoba nie je účtovnou jednotkou.

Faktúra nie je vždy v praxi postačujúca na dokázanie, že boli splnené zákonné podmienky na akceptovanie daňového výdavku a následné určenie správnej výšky základu dane z ...