3. Zásoby z pohľadu zákona o dani z príjmov

Pre účely posudzovania možnosti uplatnenia výdavkov na obstaranie zásob do daňových výdavkov je potrebné vychádzať z:

• § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov, v zmysle ktorého za daňový výdavok možno považovať výdavok na obstaranie zásob:
• vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov – musí ísť o výdavok, ktorý súvisí s predmetom podnikania,
• riadne preukázaný – doložený účtovným dokladom s náležitosťami podľa zákona o účtovníctve,
• zaúčtovaný v účtovníctve – v súlade s účtovnými predpismi,
• v prípade zásob, ktoré môžu mať charakter osobnej potreby, len v po­mernej časti podľa § 19 ods. 2 písm. t) zákona o dani z príjmov, v akej sa použije na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov,
• § 19 ods. 1 zákona o dani z príjmov, v zmysle ktorého možno daňovo uplatniť výdavky do výšky ustanovenej priamo zákonom o dani z príjmov alebo ak výšku limituje iný právny predpis, do výšky ustanovenej týmto právnym predpisom.

Pri nákupe zásob na podnikateľské účely sa v momente platby za tieto zásoby účtuje výdavok na ich obstaranie ako výdavok na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov v druhovom členení zásoby.

Súčasťou výdavkov na nákup zásob sú aj výdavky súvisiace s ich obstaraním, napr. preprava, poistenie, provízia a pod.

Výdavok na obstaranie zásob vrátane výdavku na obstaranie tak ovplyvní výsledok hospodárenia, a teda základ dane z príjmov v tom zdaňovacom období, v ktorom bola uskutočnená úhrada za obstarané zásoby.