3. Daňové a nedaňové výdavky samostatne zárobkovo činnej osoby (aj v pozícii zamestnávateľa)

V tomto príspevku sa zaoberáme daňovými výdavkami skutočne vynaloženými, a to v súlade s § 2 písm. i) ZDP a jednotlivými ustanoveniami § 19 ZDP, ako aj nedaňovými výdavkami v zmysle jednotlivých ustanovení § 21 ZDP. Väčšina týchto ustanovení je spoločná pre fyzické osoby (ďalej aj „FO“), ako aj právnické osoby (ďalej aj „PO“), ale niektoré sa špecificky týkajú len FO (resp. niektoré len PO).

Pokiaľ ide o výdavky zamestnávateľa vynaložené v súvislosti so zamestnávaním zamestnancov, nie je dôležité, či ide o zamestnávateľa – fyzickú osobu alebo zamestnávateľa – právnickú osobu. Povinnosti voči zamestnancom vyplývajúce zo Zákonníka práce (ďalej aj „ZP“), napr. vyplácať mzdu, a ďalších právnych noriem (napr. poskytovať osobné ochranné pracovné prostriedky) a s tým súvisiace výdavky sa vzťahujú na obe tieto skupiny zamestnávateľov. Podľa § 7 ods. 1 ZP zamestnávateľ je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu v pracovnoprávnom vzťahu, a ak to ustanovuje osobitný predpis, aj v obdobných pracovných vzťahoch. Tieto ustanovenia ZP a v nadväznosti na to zväčša aj ustanovenia ZDP sú relatívne často menené.

Obsah:

3.1. Vymedzenie pojmov „daňový výdavok“ a „nedaňový výdavok“, využívanie majetku aj na súkromné účely, zamestnanecké benefity

3.2. K niektorým ustanoveniam § 19 ZDP spoločným pre FO aj pre PO

3.3. Ustanovenia týkajúce sa špecificky len daňovníkov dane z príjmov fyzickej osoby

3.1. Vymedzenie pojmov „daňový výdavok“ a „nedaňový výdavok“, využívanie majetku aj na súkromné účely, zamestnanecké benefity

Podľa § 2 písm. i) ZDP za daňový výdavok („DV“) sa považuje výdavok (náklad):

• preukázateľne vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov,
• zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo
• zaevidovaný v daňovej evidencii vedenej podľa § 6 ods. 11 ZDP,

pričom pri využívaní majetku, ktorý môže mať charakter osobnej potreby a s ním súvisiacich výdavkov (nákladov), je daňový výdavok uznaný len v pomernej časti podľa § 19 ods. 2 písm. t) ZDP, v akej sa používa na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, ak ZDP neustanovuje inak.

Podmienky na uznanie DV podľa § 2 písm. i) ZDP možno teda vyjadriť tak, že musí existovať jednoznačná súvislosť výdavku s dosiahnutými príjmami, pričom výdavok bol preukázateľne vynaložený na základe hodnoverných dokladov (reálne bolo poskytnuté plnenie, ktoré je doložené hodnoverným dokumentom) a zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v daňovej evidencii vedenej podľa § 6 ods. 11 ZDP, uplatnený do výšky v súlade s § 19 ods. 2 písm. t) ZDP.

Podľa § 19 ods. 2 písm. t) ZDP sa výdavky (náklady) na obstaranie, technické zhodnotenie, prevádzkovanie, opravy a udržiavanie majetku [okrem vymenovaných] uplatňujú takto:

1. vo forme paušálnych výdavkov vo výške 80 %, ak je tento majetok využívaný aj na súkromné účely, alebo
2. v preukázateľnej výške v závislosti od pomeru používania tohto majetku na zabezpečenie zdaniteľného príjmu.

Výnimky (uvedené priamo v tomto ustanovení) sa týkajú:

• výdavkov len na osobnú potrebu podľa § 21 ods. 1 písm. i) ZDP; tie sa daňovo neakceptujú vôbec, čo je pochopiteľné,
• výdavkov súvisiacich s nehnuteľnosťami (§ 24 ods. 4 ZDP – vhodným kritériom je príslušný pomer podlahovej plochy používanej v súvislosti s podnikaním k celkovej podlahovej ploche) a
• výdavkov zamestnávateľa, ktorý uplatňuje postup podľa § 5 ods. 3 písm. a) ZDP, čiže zdaňuje nepeňažný príjem zamestnanca, ktorému poskytol auto aj na súkromné ciele. Po uplynutí ôsmich rokov zdaňovania tohto príjmu podľa § 5 ods. 3 písm. a) ZDP začne aplikovať ustanovenie § 19 ods. 2 písm. t) ZDP.

Ďalšie výnimky z nepoužitia § 19 ods. 2 písm. t) ZDP, čiže nekrátenie výdavkov, vyplývajú z kontextu ZDP – ide o tieto výdavky:

• na spotrebu PHL podľa § 19 ods. 2 písm. l) ZDP – posudzujú sa samostatne – napr. ak daňovník využíva automobil len na podnikanie, je oprávnený uplatniť si odpisy vo výške 100 %, ale pri výdavkoch na PHL sa môže rozhodnúť pre jednu z možných alternatív, napr. pre výdavky paušálne (z dôvodu zníženia administratívnej náročnosti – nemusí viesť evidenciu jázd), a to až do výšky 80 % z nákupu PHL za príslušné zdaňovacie obdobie primeraného počtu najazdených kilometrov podľa stavu tachometra na začiatku a na konci príslušného zdaňovacieho obdobia,
• daň z motorových vozidiel – § 19 ods. 3 písm. j) ZDP,
• výdavok zamestnávateľa na majetok poskytnutý zamestnancovi ako zamestnanecký benefit dohodnutý v pracovnej alebo kolektívnej zmluve, ktorý je zamestnancovi zdanený ako príjem zo závislej činnosti v súlade s § 5 ods. 1 ZDP, resp. § 5 ods. 3 písm. d) ZDP (pričom zamestnávateľ si uplatňuje výdavky podľa § 19 ods. 1 ZDP – problematiku zamestnaneckých benefitov si ešte dôkladne rozoberieme).

Podľa § 24 ods. 8 ZDP pri odpisovaní majetku sa do výdavkov (nákladov) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľného príjmu zahŕňa ročný odpis v rovnakej percentuálnej výške, v akej uplatňuje daňovník výdavky (náklady) podľa § 19 ods. 2 písm. t) ZDP.