V tomto príspevku sa zaoberáme daňovými výdavkami skutočne vynaloženými, a to v súlade s § 2 písm. i) ZDP a jednotlivými ustanoveniami § 19 ZDP, ako aj nedaňovými výdavkami v zmysle jednotlivých ustanovení § 21 ZDP. Väčšina týchto ustanovení je spoločná pre fyzické osoby (ďalej aj „FO“), ako aj právnické osoby (ďalej aj „PO“), ale niektoré sa špecificky týkajú len FO (resp. niektoré len PO).
Pokiaľ ide o výdavky zamestnávateľa vynaložené v súvislosti so zamestnávaním zamestnancov, nie je dôležité, či ide o zamestnávateľa – fyzickú osobu alebo zamestnávateľa – právnickú osobu. Povinnosti voči zamestnancom vyplývajúce zo Zákonníka práce (ďalej aj „ZP“), napr. vyplácať mzdu, a ďalších právnych noriem (napr. poskytovať osobné ochranné pracovné prostriedky) a s tým súvisiace výdavky sa vzťahujú na obe tieto skupiny zamestnávateľov. Podľa § 7 ods. 1 ZP zamestnávateľ je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu v pracovnoprávnom vzťahu, a ak to ustanovuje osobitný predpis, aj v obdobných pracovných vzťahoch. Tieto ustanovenia ZP a v nadväznosti na to zväčša aj ustanovenia ZDP sú relatívne často menené.
NEPREHLIADNITE!
K zmene v právnej úprave zabezpečenia stravovania zamestnancov vrátane poskytovania finančného príspevku došlo naposledy na základe zákona č. 76/2021 Z. z. v znení n. p. s účinnosťou od 1. 3. 2021 – podľa väčšiny zamestnancov i zamestnávateľov nie veľmi úspešne.
Obsah:
3.1. Vymedzenie pojmov „daňový výdavok“ a „nedaňový výdavok“, využívanie majetku aj na súkromné účely, zamestnanecké benefity
3.2. K niektorým ustanoveniam § 19 ZDP spoločným pre FO aj pre PO
3.3. Ustanovenia týkajúce sa špecificky len daňovníkov dane z príjmov fyzickej osoby
3.1. Vymedzenie pojmov „daňový výdavok“ a „nedaňový výdavok“, využívanie majetku aj na súkromné účely, zamestnanecké benefity
Podľa § 2 písm. i) ZDP za daňový výdavok („DV“) sa považuje výdavok (náklad):
- preukázateľne vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov,
- zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo
- zaevidovaný v daňovej evidencii vedenej podľa § 6 ods. 11 ZDP,
pričom pri využívaní majetku, ktorý môže mať charakter osobnej potreby a s ním súvisiacich výdavkov (nákladov), je daňový výdavok uznaný len v pomernej časti podľa § 19 ods. 2 písm. t) ZDP, v akej sa používa na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, ak ZDP neustanovuje inak.
Podmienky na uznanie DV podľa § 2 písm. i) ZDP možno teda vyjadriť tak, že musí existovať jednoznačná súvislosť výdavku s dosiahnutými príjmami, pričom výdavok bol preukázateľne vynaložený na základe hodnoverných dokladov (reálne bolo poskytnuté plnenie, ktoré je doložené hodnoverným dokumentom) a zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v daňovej evidencii vedenej podľa § 6 ods. 11 ZDP, uplatnený do výšky v súlade s § 19 ods. 2 písm. t) ZDP.
UPOZORNENIE:
V rozsudkoch Najvyššieho súdu č. 3Sžf/33/2013 a 3Sžf/44/2014 je vyslovený právny názor, že dikcia ustanovenia § 2 písm. i) ZDP je kategorická v tom, že daňovým výdavkom je iba zaúčtovaný alebo zaevidovaný výdavok. Vzhľadom na to v procese riadnej daňovej kontroly nie je možné výdavok nezaúčtovaný alebo nezaevidovaný ani potenciálne zohľadňovať. Koncepcia zákona vychádza z toho, že pri neevidovanom príjme sa daňový subjekt ukracuje o možnosť uplatniť k tomuto príjmu výdavky.
POZNÁMKA:
Od 1. 1. 2015 bolo doplnené znenie § 2 písm. i) ZDP, § 19 ods. 1 ZDP a v § 19 bol odsek 2 doplnený o písmeno t), ktoré sa týka majetku využívaného aj na súkromné účely. Najprv je potrebné zdôrazniť, že o uplatňovaní výdavkov týkajúcich sa majetku (vo forme odpisov a pod.) môžeme v princípe uvažovať len v prípade, ak je konkrétny majetok daňovníka obchodným majetkom v súlade s § 2 písm. m) ZDP. Pri každej veci, ktorú mieni využívať v súvislosti s dosahovaním zdaniteľných príjmov podľa § 6 ZDP, sa rozhodne, či ju zaradí (vloží) do obchodného majetku alebo nie. Aj veci (hnuteľné či nehnuteľné) vložené do obchodného majetku však možno využívať čiastočne aj na súkromné ciele.
Podľa § 19 ods. 2 písm. t) ZDP sa výdavky (náklady) na obstaranie, technické zhodnotenie, prevádzkovanie, opravy a udržiavanie majetku [okrem vymenovaných] uplatňujú takto:
- vo forme paušálnych výdavkov vo výške 80 %, ak je tento majetok využívaný aj na súkromné účely, alebo
- v preukázateľnej výške v závislosti od pomeru používania tohto majetku na zabezpečenie zdaniteľného príjmu.
Výnimky (uvedené priamo v tomto ustanovení) sa týkajú:
- výdavkov len na osobnú potrebu podľa § 21 ods. 1 písm. i) ZDP; tie sa daňovo neakceptujú vôbec, čo je pochopiteľné,
- výdavkov súvisiacich s nehnuteľnosťami (§ 24 ods. 4 ZDP – vhodným kritériom je príslušný pomer podlahovej plochy používanej v súvislosti s podnikaním k celkovej podlahovej ploche) a
- výdavkov zamestnávateľa, ktorý uplatňuje postup podľa § 5 ods. 3 písm. a) ZDP, čiže zdaňuje nepeňažný príjem zamestnanca, ktorému poskytol auto aj na súkromné ciele. Po uplynutí ôsmich rokov zdaňovania tohto príjmu podľa § 5 ods. 3 písm. a) ZDP začne aplikovať ustanovenie § 19 ods. 2 písm. t) ZDP.
Ďalšie výnimky z nepoužitia § 19 ods. 2 písm. t) ZDP, čiže nekrátenie výdavkov, vyplývajú z kontextu ZDP – ide o tieto výdavky:
- na spotrebu PHL podľa § 19 ods. 2 písm. l) ZDP – posudzujú sa samostatne – napr. ak daňovník využíva automobil len na podnikanie, je oprávnený uplatniť si odpisy vo výške 100 %, ale pri výdavkoch na PHL sa môže rozhodnúť pre jednu z možných alternatív, napr. pre výdavky paušálne (z dôvodu zníženia administratívnej náročnosti – nemusí viesť evidenciu jázd), a to až do výšky 80 % z nákupu PHL za príslušné zdaňovacie obdobie primeraného počtu najazdených kilometrov podľa stavu tachometra na začiatku a na konci príslušného zdaňovacieho obdobia,
- daň z motorových vozidiel – § 19 ods. 3 písm. j) ZDP,
- výdavok zamestnávateľa na majetok poskytnutý zamestnancovi ako zamestnanecký benefit dohodnutý v pracovnej alebo kolektívnej zmluve, ktorý je zamestnancovi zdanený ako príjem zo závislej činnosti v súlade s § 5 ods. 1 ZDP, resp. § 5 ods. 3 písm. d) ZDP (pričom zamestnávateľ si uplatňuje výdavky podľa § 19 ods. 1 ZDP – problematiku zamestnaneckých benefitov si ešte dôkladne rozoberieme).
Podľa § 24 ods. 8 ZDP pri odpisovaní majetku sa do výdavkov (nákladov) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľného príjmu zahŕňa ročný odpis v rovnakej percentuálnej výške, v akej uplatňuje daňovník výdavky (náklady) podľa § 19 ods. 2 písm. t) ZDP.
Príklad č. 3:
Pani Milá podniká ako živnostníčka. V januári 2020 si kúpila, do obchodného majetku vložila a začala odpisovať osobný automobil za 32 000 €. Používa ho však aj na súkromné účely – priemerne v rozsahu 30 %. Do výdavkov si môže premietať 80 % odpisov auta, ako aj výdavkov na jeho opravy a udržiavanie.
Daňové odpisy v eurách:
Súvisiace právne predpisy ZZ SR