Daňová rezidencia

V daňovom práve väčšiny štátov je pri dani z príjmov vznik daňového vzťahu subjektu k štátu (daňovoprávny vzťah) založený na jednej z dvoch skutočností.

Zdržiavanie sa subjektu na území nejakého štátu určitú zákonom stanovenú dobu, čo je najčastejšie existencia sídla alebo miesta svojho vedenia na území tohto štátu, pokiaľ ide o právnickú osobu, alebo existencia bydliska alebo trvalého pobytu, resp. obvyklého zdržiavania sa na území tohto štátu v prípade fyzickej osoby. Pokiaľ je splnené aspoň jedno z týchto kritérií, stáva sa takýto subjekt daňovníkom príslušného štátu a má v tomto štáte neobmedzenú daňovú povinnosť. To znamená, že na území tohto štátu podlieha zdaneniu z celosvetových príjmov, a to tak z príjmov zo zdrojov získaných na území tohto štátu, ako aj v zahraničí. Hovoríme tiež o daňovom rezidentovi. Aj napriek tomu, že tento pojem nie je stanovený v zákone č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZDP“), stáva sa súčasťou daňového práva z dôvodu jeho používania v zmluvách o zamedzení dvojitého zdanenia v odbore daní z príjmov a z majetku (ďalej len „zmluvy o ZDZ“).

Subjekt sa nezdržuje na území príslušného štátu ani tu nemá svoje sídlo alebo bydlisko, ale dosahuje príjmy na území tohto štátu. Ide o tzv. príjmy zo zdrojov na území príslušného štátu. Za príjmy zo zdrojov na území štátu sú považované príjmy obvykle daňovými zákonmi presne vymedzené (napr. úroky z pôžičiek alebo licenčné poplatky). V tomto prípade, keď subjekt (daňovník) nie je daňovým rezidentom tohto určitého štátu, čiže nespĺňa vyššie uvedené kritériá, ale má na území tohto štátu príjmy zo zdrojov tu umiestnené, hovoríme o obmedzenej daňovej povinnosti a daňovníka nazývame nerezidentom.

Stanovenie daňovej rezidencie – osobnej príslušnosti k danému územiu, je prvým a rozhodujúcim kritériom pre určenie daňových povinností daňovníkov. Od stanovenia daňovej rezidencie alebo nerezidencie daňovníka sa odvíja rozsah zdanenia jeho príjmov, a to buď všetkých príjmov dosahovaných tak z územia rezidencie, ako aj z územia zdroja, alebo len príjmov, ktoré dosahuje z činností vykonávaných na území štátu zdroja.

V SR sa rozsah daňových povinností osôb, t. j. rezidencia, určuje podľa ustanovení ZDP.

U daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou (daňovník s NDP) je podľa § 2 písm. f) ZDP predmetom dane príjem (výnos) plynúci zo zdrojov na území SR a zo zdrojov v zahraničí, teda takýto daňovník podlieha na území SR tzv. celosvetovej daňovej povinnosti.

Predmetom dane daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou (daňovník s ODP) je podľa § 2 písm. g) ZDP iba príjem (výnos) plynúci zo zdrojov na území SR taxatívne vymedzený v § 16 ZDP.

ZDP definuje daňovníka s NDP v § 2 písm. d) ako:

1. fyzickú osobu, ktorá má na území SR trvalý pobyt (pre účely ZDP aj povolenie na trvalý pobyt), bydlisko alebo sa tu obvykle zdržiava, pričom
1. fyzická osoba má na území SR bydlisko, ak má možnosť ubytovania, ktoré neslúži len na príležitostné ubytovanie, a so zreteľom na všetky súvisiace skutočnosti a okolnosti vrátane osobných väzieb a ekonomických väzieb fyzickej osoby k územiu SR je zrejmý zámer fyzickej osoby sa v tomto bydlisku trvale zdržiavať,
2. fyzická osoba sa obvykle zdržiava na území SR, ak sa tu zdržiava aspoň 183 dní v príslušnom kalendárnom roku, a to súvisle alebo v niekoľkých obdobiach; do tohto obdobia sa započítava každý aj začatý deň pobytu,
2. právnickú osobu, ktorá má na území SR sídlo alebo ...